Odloženie spasenia? - Drahoslav Vajda

Úvaha o jednom kontroverznom tvrdení

Je možné spasenie „odložiť“?

V dnešných dňoch v kresťanskom svete existuje názor, podľa ktorého spasenie nie je síce možné stratiť, ale je možné si ho „odložiť“. Toto presvedčenie sa predkladá v diskusii názorov o zachovaní spasenia (istote spasenia svätých) a možnosti straty spasenia a vzťahuje sa na určite spasených ľudí – netýka sa nespasených. Pritom nie je bližšie špecifikované, čo sa pod odložením spasenia má rozumieť a ako sa spasenie „odkladá“.

Rozumieme, čo znamená odložiť si kabát. Pri odložení kabáta sa udeje to, že kabát, ktorý máme na sebe, si vyzlečieme zo seba a odložíme ho na nejaké určené alebo neurčené miesto. Odložiť kabát znamená nebyť v kabáte, nemať ho oblečený na sebe, ale byť z kabáta vyzlečený a kabát sa nachádza mimo nás niekde inde. Neskôr si ho podľa potreby odtiaľ môžeme vziať a znova si ho obliecť. So spasením sa to však takto urobiť nedá.

Súčasťou spasenia je aj znova zrodenie, v ktorom spasený dostáva nové srdce, nového ducha a Svätého Ducha (Jeremiáš 31:31; Ezechiel 36:26-27). Je ospravedlnený Kristovou mu pripočítanou spravodlivosťou, má účasť na božskej prirodzenosti (účastnými božskej prírody, 2. Petrov 1:4; Kolosenským 3:3), večný život (Ján 3:16, 3:36) a iné. A všetky tieto veci spasený dostal od Boh a stratiť ani odložiť sa nedajú! Je to Božie dielo, ktoré Boh robí v človeku (v jeho vnútri), ktorý sa tým stáva novým stvorením v Kristovi (spaseným) – a Boh čo v človeku urobil, urobil raz a navždy – a človek si z toho nemôže nič odstrániť ani „odložiť“ ani mu to nemôže nikto vziať. A ani Boh čo človeku v spasení dal, neberie späť.

Že máme účasť na Božom živote, že máme večný život bude na nás zjavené a viditeľné až potom, ako sa s Kristom vrátime na zem pri jeho druhom príchode. Vtedy sa sem vrátime v nových premenených telách. Ale aj keď sme ešte na tejto zemi a žijeme v starom nepremenenom tele, už tento Boží večný život môžeme a máme žiť. Tak to píše apoštol Pavel Timotejovi: „uchop večný život, do ktorého si aj povolaný“ (1. Timotejovi 6:12) aj ostatným: „prikazuj… aby uchopili skutočný, večný život“ (verše 17, 19).

Večný život je iný, než ten prirodzený život, ktorým sme žili pred znova zrodením. Je to nový život, život žitý v Kristu. Týmto životom majú žiť všetci tí, ktorí sú nové stvorenie v Kristu, lebo tento život nám je daný. Pavel skrze list Timotejovi pripomína, že tento večný život už máme a napomína, aby týmto životom žili všetci spasení. Večný život (Ján 3:16, 36) neznamená len život, ktorý budeme žiť vo večnosti, ale je to nový život (nový druh života), ktorý začína po znova zrodení už tu na zemi a pokračuje v nekončiacej budúcnosti v novom Jeruzaleme.

Spasený človek o spasenie nemôže prísť, ani si ho odložiť. To, čo sa ale spasenému môže prihodiť je, že nežije životom spaseného človeka. Povedané inými slovami: nežije životným štýlom spaseného, čiže nového stvorenia v Kristovi. Môže teda „nežiť svoje spasenie“.^A)

„Nežiť spasenie“ znamená žiť životom (životným štýlom) starého človeka. Inak povedané, znamená to žiť tak, ako žijú pohania. Pred takýmto životným štýlom nás Svätý Duch skrze apoštola Pavla dôrazne varuje: „To teda hovorím a osvedčujem v Pánovi, aby ste vy už viac nechodili, ako aj ostatní pohania chodia, v márnosti svojej mysle, zatemnení v rozume súc odcudzení životu Božiemu pre nevedomosť, ktorá je v nich, pre zatvrdenie ich srdca, ktorí, keď otupeli do bezcitnosti, oddali sa nestudatosti páchať každú nečistotu nenásytnou žiadosťou. Ale vy ste sa tak nenaučili Krista“ (Efezským 4:17-20). Tieto slová sú adresované spaseným. V ďalších veršoch píše, ako už teraz, keď sú spasení a svätí Boží, majú na tomto svete žiť. Sú to verše 4:21 – 5:14.

Aj keď sa spaseným stáva, že sa dostanú do stavu, že žijú ako pohania, stále majú nové srdce, nového ducha a Svätého Ducha, ktorým sú zapečatení až ku dňu vykúpenia (Efezským 4:30). Stále sú novým stvorením a majú večný život. Je však otázne, ako dlho spasený človek takýmto pohanským, starým životom vydrží žiť. Svätý Duch a krvou Spasiteľa očistené svedomie spaseného človeka nemlčia a s týmto jeho návratom do žitia starým životným štýlom nesúhlasia a je otázkou času, kedy sa takéto Božie dieťa spamätá a bude si nasypať popol na hlavu.

Toto sa Božím deťom môže stáť. Veď nie nadarmo sú v Písme varovania pred tým, aby svätí Boží po znovu zrodení už viacej nežili spôsobom ako pred ospravedlnením (spasením), ale kráčali v novote života. Žijeme však na tejto starej zemi uprostred satanovho kráľovstva. Okolnosti a životné podmienky sú náročné a zložité. Pre mnohých život po obrátení k Bohu je utrpením – je to skutočné kráčanie dolinou tieňov smrti. Mnohí žijú pod neustálym fyzickým a duchovným tlakom. Niektorí to nezvládajú a podľahnú okolnostiam. A niektorí jednoducho podľahnú zvodom a žiadostiam tohto sveta.

Keď tu a toto píšeme, máme na mysli zlyhanie Božieho dieťaťa na ceste do nového Jeruzalema. Nehovoríme tu o tých, ktorí vyznávali kresťanskú vieru, ale v nejakom okamihu života ju vedome odmietli a opustili. Toto je už vzbura proti Bohu, toto sú vzbúrenci a pre takýchto návrat späť k Bohu už nie je možný (Židom 6:5-6).

Nech sú okolnosti zlyhania (nie vzbury) a návratu nového stvorenia k starému spôsobu života akíkoľvek, Boh svoje vykúpené dieťa neopustí v žiadnej situácii a za žiadnych okolnosti a zachová si ho pre pobyt vo večnosti v novom Jeruzaleme. Z jeho ruky nás nikto nevytrhne. Tak to zasľúbil a svoje slovo aj dodrží – v tom si všetci spasení môžeme byť istí.

Písmo týchto zblúdilých nezatracuje, aj keď ich označuje za neposlušných (ale nie za synov neposlušnosti – Efezským 5:6), žijúcich vo tme (Efezským 5:11) a nemúdrych (verš 15). V takomto stave sú mŕtvi, čiže neužitoční pre Boha (verš 14). A nás, žijúcich vo svetle, Svätí Duch upravuje, aby sme sa nezúčastňovali na ich spôsobe života, ale ich napomínali a kárali, aby sa dostali späť do svetla (verš 11). A zablúdeným Božím deťom, vráteným sa späť do starého spôsobu života, a tým, že sú nemúdry a žijúcich vo tme, Duch hovorí: „Prebuď sa ty, kto spíš, a vstaň z mŕtvych, a bude ti svietiť Kristus“ (verš 14). A ďalej im hovorí: „Teda hľaďte, ako by ste sa správne chovali, nie ako nemúdri, ale ako múdri“ (verš 15). To je výzva zblúdilým Božím deťom, aby sa spamätali.

Z tohto rozumieme, že pre „nemúdre deti“, zblúdilých a neposlušných, cesta z tmy späť do Kristovho svetla je možná. Aj keď sa dostali do života v tme, stále zostali Božími deťmi. Boh ich zo svojej ruky nepustil, ale volá ich späť k sebe. Pre tých, ktorí odišli od Boha ako vzbúrenci cesty späť už niet (Židom 6:5-6).

Stratiť spasenie, prísť o spasenie nie je za žiadnych okolností možné. Nikto nám ho nemôže viať. A som presvedčený, že ani my sami sa ho zbaviť nechceme. Ospravedlnený a nové stvorenie v Kristovi, sa spasenia nemôžeme vzdať ani my si ho nemôžeme odložiť. Opakujeme, že môže sa len stať, že sa už aj ako Božie deti vrátime do starého spôsobu života.

Postoj, či tvrdenie o odložení spasenia je len akási snaha o premostenie, či zjednotenie učenia tábora zástancov nemožnosti straty spasenia a učenia tábora zástancov možnosti straty spasenia. Snaha zjednotiť tieto dve proti sebe stojace učenia je bezúspešná, nie je možná. Prečo?

Je to v tom, že spasenie je „buď-alebo“. Ten kto je spasený, je ospravedlnený pripočítanou Kristovou spravodlivosťou, je novým stvorením v Kristovi. Tieto veci sú nezvratiteľné. Viera spasených je trvalá, lebo je darom od Boha a ňou sme Bohom strážení cieľom spasenia (1.Petrov 1:5). Boh si svoje stvorenie vykúpené krvou Ježiša Krista ustráži a pre spasenie zachová.

Záverom môžeme smelo povedať, že vyhlásenie: spasenie nie je možné stratiť, ale je možné ho odložiť, čiže spasený človek si svoje spasenie môže odložiť je kontraverzné tvrdenie – je v protirečení s Písmom a preto ho treba odmietnuť.

Poznámka

A) Vzhľadom na verše 1. Timotejovi 6:12, 17, 19 môžeme povedať, že životný štýl spaseného človeka je štýl pomenovaný: večný život. Týmto životným štýlom by mali žiť všetci nasledovníci Pána Ježiša Krista (kristovci), všetci patriaci Pánovi.

Umiestnené: 1. februára 2025