Nemecká reformácia – I. diel
Predslov k téme „nemecká reformácia“
Stručný prehľad udalostí nemeckej protestantskej reformácie
Prvá etapa reformácie začala teológom Martinom Lutherom a jeho 95 tézami, ktoré 31. októbra 1517 podľa zvykov tej doby osobne pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu. Tézy kritizovali odpustky a v podstate sa dotýkali všetkých kritických bodov, o ktoré sa neskôr počas celej reformácie zápasilo. Cieľom téz bolo vyprovokovať akademickú diskusiu. Myšlienky téz vzbudili pozornosť a záujem nielen u akademických vzdelancov, ale aj u pospolitého ľudu.
Martin Luther vtedy už bol autoritou miestnej Univerzity vo Wittenbergu. Rím aj z tohto dôvodu nemohol vzniknutú situáciu ignorovať. Rím označil Lutherove učenie za kacírske. V prestížnej rozprave so svojím protivníkom, katolíckym teológom Johannom Echom v Lipsku v roku 1519, Luther zavrhuje učenie o pápežskej neomylnosti a neomylnosti pápežských koncilov. Pápež Lev X. vydáva 15. júna 1520 buluA) Exsurge Domine, v ktorej hrozí Lutherovi kliatbou.
Luther naďalej prehlbuje svoje učenie a šíri svoje myšlienky vydávaním nových spisov. Tie sú verejne katolíckou cirkvou pálené, na čo Luther reaguje spálením pápežskej buly. Pápež vydáva 3. januára 1521 novú bulu Decet Romanum Pontificem, ktorou nariaďuje Lutherovu excomunikáciuB). Luter sa tým dostáva pod kliatbu.
V roku 1521 je Luther predvolaný na ríšsky snem do Worms. Ani tam neodvolá svoje učenie a nemecký cisár Karol V. vydáva Wrčmský edikt, ktorým potvrdzuje kliatbu zo strany Ríma a Lutherovo učenie je zakázané.
Saský kurfistC) Fridrich III. Múdry, ktorý je Lutherovým ochrancom, inscenuje Lutherov únos a nechá ho v tajnosti previesť na hrad Wartburg, kde reformátor prebýva v rokoch 1521 – 1522. Luther počas pobytu na Wartburgu prekladá do nemčiny Bibliu, ktorá bola nemecky hovoriacemu obyvateľstvu dovtedy nedostupná.
Nemci prechádzajú húfne na novú vieru. Začína sa objavovať nespokojnosť proti omši a celibátuD). Mnísi a mníšky opúšťajú kláštory. Dňa 25. decembra 1521 je v mestskom chráme vo Wttenbergu prvýkrát prisluhovaná Večera Pánova evanjelickým spôsobom. Philip Melanchtom vydáva dielo Locci communes rerum Theologicarum, ktoré je považované za prvú luterskú systematickú teológiu.
Proti radikálnym prejavom reformácie ako obrazoborectvo a sedliackym nepokojom reformátor ostro vystupuje. Na politickej úrovni dochádza v roku 1526 v Speyeri k rozhodnutiu, že voľba náboženstva sa ponecháva autonómnej vôli zemepánov. Keď sa na ďalšom ríšskom sneme 1529 toto právo opäť ruší, evanjelické stavy protestujú (odtiaľ protestanti) opustením rokovaní. V roku 1530 predkladajú evanjelici na sneme v Augsburgu Melanchthonovo (a Lutherovo) Augsburské vyznanie. Je to pokus o priblíženie sa katolíckej strane (zdôraznenie spoločných rysov viery) a zároveň prvé vyznanie novej viery – luteranizmu. Katolícke stavy toto dielo odmietajú a cisár hrozí protestantom represiami. Evanjelické stavy na svoju obranu zakladajú Šmalkaldský spolok. Po porážke protestantov v šmalkaldskej vojne v 1546 – 1547 nasleduje prenasledovanie protestantov. Po odstúpení cisára sa uzatvára v roku 1555 Augsburský náboženský mier, ktorého obsahom je zrovnoprávnenie oboch náboženstvo na území Nemecka.
Poznámky
A) bula – y ž. /lat./ pápežská listina vydaná vo veľmi dôležitej veci
B) exkomunikácia -ie ž. /lat./ cirk. vyobcovanie z cirkvi, všeobecne zo spoločenstva; v katolíckej cirkvi najvyšší a najprísnejší nápravný trest
C) kurfist (z nem. „voliace knieža“: küren= voliť + Fürst = knieža) alebo zriedkavo knieža voliteľ či kniežavolič bolo ríšske knieža s právom voliť kráľa rímskonemeckej ríše. Neskôr bol kráľ pápežom „povýšený“ na cisára
D) celibát – povinný slobodný stav kňazov rímskokatolíckych cirkví a reholí
Prechod na pokračovanie – článok: Nemecká reformácia – II. diel
Osobnosti nemeckej reformácie: Martin Luther; Katarína z Bory; Philip Melanchton; Martin Chemitz
Prechod na články kategórie Náš Boh
Prechod na články z témy protestantská reformácia
Prechod na úvodnú stránku – Úvod
Prechod na Najnovšie články na stránke
Umiestené: 25. septembra 2025