Úvod do témy „posledné časy“ – 1. časť

Eschatológia (pojem z gréčtiny) je teológia o posledných časoch (poslednej dobe).^A)  Je to štúdium toho, čo Písmo hovorí o posledných časoch, či o konci vekov. Zaoberá sa udalosťami, ktoré majú dôsledok alebo dopad na budúcnosť jednotlivcov alebo celých národov. Biblia jasne a podrobne učí o budúcich veciach a udalostiach, takže každý jeden človek si môže byť istý tým, čo ho čaká v budúcnosti.

       Biblické spisy predkladajú históriu ľudstva ako priamočiary pohyb k určenému cieľu. Boh riadi dejiny ľudstva smerom k naplneniu konečného zámeru, ktorý má so svojim stvorenstvom. Biblická eschatológia vysvetľuje udalosti vyvrcholenia celosvetových dejín, ku ktorému smerujú všetky vykupiteľské Božie činy v histórii stvorenstva.

       V eschatológii sa hovorí o veciach, ktoré sú vecami budúcnosti, ale patria aj do súčasného biblického pohľadu a reality prítomnej doby. Sú nimi hlavne: ospravedlnenie, spasenie, stav medzi smrťou a vzkriesením, vzkriesenie k životu, vyvolanie k súdu, druhý príchod Pána, vychvátenie Cirkvi, tisícročné kráľovstvo Krista a večný život v novom Jeruzaleme.

       Na budúce veci sa môžeme dívať z rôznych uhlov pohľadu. Napríklad, z pohľadu udalosti odohrávajúcich sa s jednotlivcom, s celým národom/národmi (Izraelom, Cirkvou, pohanskými národmi), alebo s celým stvoreným svetom.

 

 

Starozákonný pohľad na posledné časy

 

Charakteristickou črtou viery Izraela bol pohľad do budúcna. História Izraela sa datuje od okamžiku, keď Hospodin (Jahve) povolal Abraháma (1. Mojžišova 12:1-3) a zasľúbil mu zem. Zasľúbenie dané Abrahámovi v plnom eschatologickom význame ukazujúce na konečný cieľ zámerov Hospodina s ľudstvom, sa stáva známym až cez prorocké zvesti. „Deň Hospodinov“ (a iné synonymické výrazy) poukazuje na budúcu historickú udalosť, keď Hospodin rozhodujúcim spôsobom zasiahne ako Sudca a Spasiteľ. Nie vždy tento výraz u starozákonných prorokoch má eschatologický význam – význam je určený kontextom. V ich proroctvách však zreteľné vystupuje oznam konečného definitívneho riešenia histórie národov: bude to deň večného súdu, po ktorom Hospodin zriadi nekončiacu dobu života spasených. S eschatologickou dobou sa v proroctvách často spája dávidovský kráľ, ktorý sa ako Boží zástupca ujme vlády v Izraeli a podľa niektorých prorokov aj vlády v ostávajúcich národoch (Izaiáš 49:6).

 

 

Novozákonný pohľad na posledné časy

 

Novozákonný pohľad na budúcu dobu vyplýva zo zjaveného poznania, že Boh prítomným a súčasne aj eschatologickým spôsobom jednal v Ježišovi Kristovi, pričom vyvrcholenie jeho služby a diela je umiestnené do budúcnosti. V novozákonných spisoch nachádzame „už“ naplnené, ako aj „ešte nie“ naplnené zasľúbenia. Niektoré zasľúbenia sú už naplnené a k naplneniu ostávajúcich dôjde až v budúcnosti.

       Keď študujeme Božie vykupiteľské dielo, treba zachovať jednotu medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Teda jednotu medzi „už“ a „ešte nie“. Nádej spasených dívajúca sa do budúcnosti, vychádza z Kristovho vykupiteľského diela už uskutočneného v histórii.

 

 

Očakávaný úžitok zo štúdia „posledných časov“ a  „posledných vecí“

 

Najprv upriamime pozornosť na verše Židom 6:1-2, v ktorých je vymenovaných šesť základných učení biblickej viery. Posledné dve: zmŕtvychvstanie mŕtvych a večný súd, sú učenia týkajúce sa priamo budúcich vecí. Je preto vecou autorít jednotlivých zborov, aby dbali o to, aby novo obrátení boli všetkými šiestimi učeniami vyučení hneď na začiatku života spasiteľnej viery.

       Štúdium a poznanie budúcich vecí má pre človeka a pre nové stvorenie v Kristovi zvlášť, viacnásobný význam. Prinajmenšom prináša nasledovný úžitok:

     a) Prináša radosť a pokoj uprostred súženia (2. Korintským 4:17)

     b) Podnecuje k svätému životu (1. Jánov 3:3)

     c) Ako aj celé Písmo, vedie nás to ku konaniu dobrých skutkov (2. Timotejovi 3:17)

     d) Dozvedáme sa pravdu čo bude s nami po fyzickej smrti (2. Korintským 5:8)

     e) Dozvedáme sa pravdu o konci dejín ľudstva a sveta (Kniha Zjavenie Jána)

    f) Prináša dôkazy o spoľahlivosti celého Písma, lebo sa napĺňajú všetky proroctva predpovedané prostredníctvo starozákonných i novozákonných prorokov

    g) Povzbudzuje nás v uctievaní Boha, ktorý vládne nad všetkým a dosiahne v dejinách ľudstva a celého stvorenstva uplatnenie svojej vôle.

 

 

Základné témy (učenia) eschatológie

 

Za základné témy, či učenia eschatológie sa počítajú nasledovné tri: amilenializmus, postmilenializmus a premilenializmus. Určujúcim faktorom pre takéto rozčlenenie budúcnosti je otázka umiestnenia tisícročného kraľovania Ježiša Krista a jeho svätých.

       Tisícročným kráľovstvom či miléniom je pomenovaná doba  „tisíc rokov“, o ktorej je reč v Zjavení 20:1-7. Satan bude v tej dobe spútaný a uväznený a vzkriesení svätí budú s Kristom na zemi vládnuť tisíc rokov (Zjavenie 20:4).

       Toto obdobie je označované ako „milénium“ podľa latinských výrazov „mille“, čo znamená „tisíc“ a „annum“, čo znamená „rok“. Milénium je teda pomenovanie tohto tisícročného obdobia. Napriek tomu, že text Písma jasne hovorí o tisíc rokoch, vznikli vyššie menované tri učenia. Uvedieme ich stručnú charakteristiku.

 

Amilenializmus

Amilenializmus tvrdí, že milénium zo Zjavenia 20:1-7 sa naplňuje duchovne v prítomnej dobe medzi prvým a druhým príchodom Pána Ježiša Krista a nijako nesúvisí s reálnymi tisíc rokmi. Stúpenci amilenializmu nehovoria, že žiadne milénium nebude, ale naopak. Hovoria, že tisícročná vláda Krista a jeho svätých sa deje už teraz. Tisícročné kráľovstvo je niečo, čo sa odohráva už v súčasnosti.

       Pre amilenialistov je Satan spútaný už v tomto veku v zmysle, že bol Kristom porazený na kríži a nemôže zabrániť šíreniu evanjelia medzi národmi. A Boží svätí vládnu s Kristom v súčasnosti. Táto éra tisícročného kráľovstva skončí opätovným príchodom Ježiša Krista na zem. V tej dobe dôjde k jednému všeobecnému vzkrieseniu mŕtvych a jednému všeobecnému súdu spravodlivých a bezbožných a po tomto začnú veci patriace k večnosti.

       Amilenializmus diskvalifikuje sám seba. Je v rozpore z viacerými výpoveďami Písma. 

 

Postmilenializmus

Postmilenializmus podobne ako amilenializmus tvrdí, že tisícročné kráľovstvo zo Zjavenia 20, ktoré tiež nevidí ako „jednych tisíc rokov“, sa odohrá medzi dvoma Kristovými príchodmi. Kristus vláde z neba, Svätým Duchom požehnané šírenie evanjelia a Božie kráľovstvo začínajú z mála, budú však postupne narastať, šíriť sa a vo svete nadobudnú dominujúci vplyv. Nielenže bude spasená väčšina ľudí, ale budú premenené všetky oblasti ľudskej spoločnosti. Svet bude prežívať zlatú éru pokoja, prosperity a požehnania. Po dlhom období kresťanského formovania sveta všetko toto úsilie vyústi k druhému príchodu Ježiša z neba na zem. Ježiš vzkriesi mŕtvych a bude súdiť všetkých ľudí – spravodlivých aj bezbožných.

       Postmilenializmus vykladá zviazania Satana a vládu svätých ako niečo, čo sa odohráva už v súčasnosti. Na rozdiel od  amilenializmu postmilenializmus toto „milénium“ považuje za niečo, čo v konečnom dôsledku zmení svet pre Krista. Božie kráľovstvo začína skutočnosťou vykúpenia, presiakne stvorenie a privedie ho do súladu s Božími spravodlivými požiadavkami.

       Postmilenializmus rovnako ako amilenializmu zamietame pre jeho nezhody s Písmom. Okrem iných, ich hlavným omylom je tvrdenie, že Ježišovo tisícročné kráľovstvo a premena spoločnosti a stvorenstva prebehnú ešte pred Ježišovym druhým príchodom.

       Biblia ani v náznakoch nepoukazuje, že svet sa bude meniť na „kresťanský“ ešte pred Ježišovym príchodom. Biblia určite neučí, že svet smeruje do zlatého veku kresťanstva ešte pred jeho príchodom, ale učí o zhoršujúcom sa stave sveta a ľudskej spoločnosti. Aj keď základom pre hodnotenie stavu sveta je Písmo a nie skúsenosť, nemôžeme prehliadnuť fakt, že dve tisíc rokov existencie cirkvi neprinieslo nič, čo by bolo podobné na zlatú kresťanskú dobu.

 

Premilenializmus

Premilenializmus sleduje časovú postupnosť udalostí Knihy Zjavenia Jána a tvrdí, že kráľovstvo zo Zjavenia 20:1-6 nastane až po druhom príchode Krista, ktorý je popísaný v Zjavení 19:11-21, ale ešte pre udalosťami opísanými v Zjavení 20:7-22:5. Ježiš sa teda vráti pre(d) miléniom, preto premilenializmus. Tisícročné kráľovstvo je preto vecou budúcnosti. Bude ustanovené na zemi a až za Ježišovej fyzickej prítomnosti na nej. Je vecou budúcnosti v tom zmysle, že započne až potom, ako Pán Ježiš zostúpi na zem a bude  tu už trvale prítomný. Teraz je stál ešte v nebi po pravici Otca. Veríme, že toto kráľovstvo bude trvať doslovných tisíc rokov.

       Premilenializmus tiež učí, že prvé a druhé vzkriesenie sú od seba vzdialené o tisíc rokov (Zjavenie 20:4-5). Toľko stručná charakteristika troch základných učení eschastológie.

 

Poznámky na záver 

Pri štúdiu budúcich časov a vecí je obzvlášť dôležité striktne sa pridŕžať Písma a neprekročiť hranicu stanovenú jeho zjavením – sú veci, ktoré Písmo oznamuje, ale v súčasnej dobe ešte nie sú odkryté, Svätý Duch ich ešte neodhaľuje.

       Čo sa týka eschatológie, som zástancom učenia premilenializmu. Z toho dôvodu premilenializmus je rámcom, v ktorom sú posledné veci v článkoch na stránke Slova viery predkladané.

 

 

Poznámky

A) Vysvetlenie slova exegéza  (hľadaj pod: ex-)

 

Prechod na úvodnú stránku – Úvod

Prechod na 2. časť

Prechod na Najnovšie články na stránke

 

 

Umiestnené: 19. 2. 2025