Vychvátenie Cirkvi – 5. časť (1. diel)
Vychvátenie pred súžením
Ako sme uviedli v prvej časti tohto cyklu, v 20. storočí sa sformovali štyri učenia o vychvátení Cirkvi. V tejto časti sa budeme venovať učeniu o vychvátení pred súžením (pretribulacionizmu).
Učenie o vychvátení pred súžením (pretribulacionizmus)
Počiatky učenia pretribulacionizmu
Podľa autora Charlesa R. Ryrieho (Základy teologie, citujem zo str. 557), ktorý je pretribulacionista, hlavný počiatočný podnet k systematizácii pretribulacionizmu dal John Nelson Darby (1800-1882). Darby chápal Cirkev ako zvláštne Božie dielo, odlišné od plánu, ktorý má Boh s Izraelom. Tento postoj spolu s premilenializmom, ktorý tiež zastával, priviedol Darbyho k názoru, že Cirkev bude vychvátená pred súžením (rozumej: pred 70. Danielovým týždeň-rokom), teda pred obdobím, keď Boh opäť bude zvláštnym spôsobom jednať s Izraelom. V dvadsiatom storočí toto učenie bolo rozvinuté a obhajované ďalšími teológmi a je súčasťou teologického systému známeho pod pomenovaním dispenzacionalizmus.
Poznámka k dispenzacionalizmu: V celom dispenzacionalizme a tak aj v učení pretribulacionizmu, sa vychádza zo základného predpokladu (základnej premisy), že Cirkev a Izrael sú dva odlišné oddelené subjekty a Boh s nimi (aj čo sa týka spasenia) odlišne jedná. Pritom nám ale nesmie uniknúť, že spasenie vždy bolo, je a bude len zo samotnej viery (protestantské: sola fide) a to platí pre Židov a rovnako aj pre pohanov. Všetci vyvolení na spasenie zo Židov a pohanov boli, sú a budú spasení iba z viery a budú spoločne tvoriť jeden Boží ľud, ktorý spolu s Bohom bude prebývať v novom Jeruzaleme.
Je však prirodzené a samozrejmé, že zemská história Cirkvi a Izraela sa líšia. Cirkev vznikla na Letnice v Jeruzaleme vyliatím Svätého Ducha. Izraelský národ (etnický Izrael) vznikol ako fyzické potomstvo Abraháma, Izáka a Jakoba a do štátnej formy sa sformoval pod vedením Mojžiša a potom Jozuu, ktorý dvanásť Jakobových kmeňov voviedol do zasľúbenej krajiny Kanaán.
Cirkev, na rozdiel od Izraela, nie je národom vo vlastnom zmysle tohto slova – netvorí napr. štátny útvar s vlastným pozemským územím. Izrael je rozpoznateľný ako národ a vyznačuje sa všetkými znakmi, podľa ktorých sa nejaké ľudské zoskupenie (spoločenstvo, etnikum) identifikuje ako národ. Má svoju dlhú a bohatú zemskú históriu začínajúcu Abrahámom. To je historická odlišnosť.
Učenie pretribulacionizmu
Výklad a argumentáciu učenia pretribulacionizmu preberáme hlavne z publikácie „John MacArthur a Richard Mayhue, Systematická teologie“, strana 800-808. Tento zdroj budeme označovač menom prvého autora, teda ako John MacArthur alebo stručne MacArthur.
V tejto publikácii udalosť vzatia zo zeme živých veriacich v evanjelium Ježiša Krista je pomenovaná vytržení, čo, keď citujeme z tohto zdroja, do slovenčiny prekladáme slovom vytrhnutie. Autori John MacArthur a Richard Mayhue všade o zhromaždení veriacich píšu ako o cirkvi s malým „c“ (vysvetlenie pojmov cirkev a Cirkev v 1. časti).
Podľa pretribulačného učenia cirkev bude vytrhnutá ešte pred sedemdesiatym Danielovým týždeň-rokom. Celý posledný Danielov týždeň-rok, celých posledných sedem rokov sa v tomto učení považuje za obdobie súženia, za obdobie Božieho hnevu. Treba zvlášť zdôrazniť, že podľa MacArthua (str. 800, 803) a ďalších pretribulacionistov celé sedemročné obdobie posledného „Danielovho týždňa“ je považované za dobu súženia, za dobu Božích súdov! Učenie pretribulacionizmu nerozlišuje súženie, Boží hnev a Božie súdy.
Pretože celý posledný Danielov týždeň-rok, celé sedemročné obdobie súženia je, podľa pretribulacionizmu obdobie Božieho hnevu, musí byť cirkev pred súžením zachránená, aby sa naplnil Boží sľub, že cirkev Božiemu hnevu unikne (1. Tesalonickým 1:9-10): „Lebo oni sami zvestujú o nás, aký bol náš príchod k vám, a ako ste sa obrátili od modiel k Bohu, aby ste slúžili Bohu, živému a pravdivému, a očakávali jeho Syna z nebies, ktorého vzkriesil z mŕtvych, Ježiša, ktorý nás vychvacuje od príduceho hnevu“ a (Zjavenie 3:10): „Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá príde na celý svet skúsiť tých, ktorí bývajú na zemi“ (oba citáty podľa prekladu prof. Roháčka). Podľa iných prekladov: „…od hodiny pokušenia…“
Vytrhnutie cirkvi pred súžením (podľa McArthura) má funkciu záchrannej misie. Ježiš tým zachraňuje svoju cirkev pred Božím hnevom celého sedemročného obdobia súženia.
Argumenty (dôkazy) uvádzané pretribulacionizmom pre toto učenie
Zástancovia tohto učenia tvrdia, že pretribulacionizmus má najsilnejšie biblické dôkazy, a že je to správne biblické učenie, a to z niekoľkých dôvodov (podľa MacArthura, ale tak je to aj v iných zdrojoch učiacich pretribulacionizmus):
Po prvé Ježiš prehlasuje, že cirkev bude vzatá ešte pred hodinou skúšky: „Preto, že si zachoval slovo mojej trpezlivosti, i ja ťa zachovám od hodiny pokušenia (skúšky), ktorá má prísť, aby boli vyskúšaní obyvatelia zeme“. Ježiš sľubuje odmenu za „vytrvalosť“, ktorou je to, že unikne pred mimoriadnym obdobím – hodinou skúšky, „ktorá príde na celý svet“. To zároveň odpovedá aj na otázku, prečo k vychváteniu vôbec dôjde. Vytrhnutie je sľubom alebo odmenou pre cirkev za to, že vytrvala v utrpení. Cirkev, ktorá vytrvá v skúškach tohto veku, bude vychvátená pred zvláštnou hodinou skúšok, ktoré prídu na obyvateľov zeme.
Odmietnutie argumentu
Komentár k tomuto argumentu predložíme v samostatnej časti (5. časť 2. diel). Poukážeme v nej na nesprávny pretribulacionizmom urobený preklad a výklad tohto verša.
Po druhé V Zjavení v kapitolách 6 – 18 nie je žiadna zmienka o cirkvi v zmysle, že sa v nich nevyskytuje grécke slovo „ekklésia“, ktoré sa do našich Biblií prekladá slovom „cirkev“. Toto slovo sa nachádza v Zjavení len v kapitolách 1 – 3 a vo verši Zjavenie 22:16 (tu je preložené ako „zbory“). Vo kapitolách 6 –18 nie je o cirkvi žiadna zmienka. Prečo je to dôležité? Nie je pravdepodobné, že by Ján prešiel od podrobných pokynov pre cirkev v Zjavení 1 – 3 k absolútnemu mlčaniu o cirkvi v trinástich kapitolách, keby cirkev prežívala súženie. Ak má cirkev prechádzať súžením, potom by najpravdepodobnejší popis udalostí súženia určite zahrňoval rolu cirkvi v tomto období. Ale nie je tam. Najlepším vysvetlením úplnej neprítomnosť cirkvi na zemi počas udalostí Zjavenia 6 – 18 je vytrhnutie pred súžením. Citát zo strany 801.
Odmietnutie argumentu
Prvé, čo si všimneme je, že MacArthur v tomto argumente vyslovuje pravdepodobnosti, pravdepodobné výroky (úvahy) a na základe nich vyslovuje, najlepšie vysvetlenie ako zaručene pravdivý výrok: cirkev na zemi počas udalostí Zjavenia 6 – 18 nebude –, lebo bude vytrhnutá pred súžením. To sú nekorektné úvahy a nepodložený záver.
Je faktom, že v gréckom Novom zákone (Textus receptus) pre to spoločenstvo, ktoré my označujeme slovom „cirkev“ je v Zjavení v kapitolách 1 – 3 a v Zjavení 22:16 všade rovnako použité slovo „ekklésia“ (eklézia). V rôznych prekladoch je však prekladané rôzne. V anglickom preklade KJV je preložené slovom church/churches (cirkev/cirkvi). V slovenských prekladoch slovom „zbor“ (preklad prof. Roháčka), „cirkevný zbor“ (preklad ECAV) a „cirkev“ (Slovenský ekumenický preklad). V týchto miestach sú tí, ktorí patria Pánovi oslovovaní ako kolektív, hromadne – teda ako zbor (korpus), či cirkev.
V Zjavení 6 – 18 sa pre pomenovanie tých, ktorí patria Pánovi (ktorí sú eklézia), okrem pomenovaní „zbor“, „cirkevný zbor“, „cirkev“, ako je to v kapitolách 1 – 3, používajú aj iné pojmy či výrazy:
V Zjavení 6:9 a 11 Ján videl „pod oltárom duše zabitých pre slovo Božie a pre svedectvo, ktoré mali, … A bolo dané jednému každému dlhé biele rúcho“.
Vo veršoch Zjavenia 7:9-11 sa píše: „A riekol mi: Toto sú tí, ktorí prišli z toho veľkého súženia a oprali svoje rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej“.
V Zjavení 12:11 sa píše: „ A oni zvíťazili nad ním pre krv Baránkovu a pre slovo svojho svedectva a nemilovali svojej duše až do smrti“ a vo verši 17: „A drak sa rozhneval na ženu a odišiel bojovať s ostatnými z jej semena, ktorí zachovávajú prikázania Božie a majú svedectvo Ježiša Krista“. V týchto troch kapitolách je nespochybniteľne reč o Cirkvi.
Rozdiel v pomenovaní tých, ktorí patria Pánovi (Cirkev) v týchto troch kapitolách a medzi pomenovaní v Zjavení v kapitolách 1 – 3 a v Zjavení 22:16 je v tom, že v Zjavení v kapitolách 1 – 3 a v Zjavení 22:16 sú „eklézie“ (zhromaždenia) oslovované hromadne ako kolektívy, zatiaľ čo v Zjavení 6:9 a 11; 7:9-11; 12:11 a 17 sa hovorí o veriacich (spasených) jednotlivcoch, ktorí sú zabíjaní jednotlivo. Ján pod oltárom nevidel ležať zabité celé zbory, ale duše jednotlivcov (Zjavenie 9:11). Svedectvo Ježiša Krista; neľutovať svojej duši až do smrti; oprať si rúcho v krvi Baránka; dostať dlhé biele rúcho sú opisy patriacich Ježišovi Kristovi, Baránkovi. Teda ide o opis Cirkvi aj kapitolách Zjavenia 6 – 18.
Nie všetci, ktorí navštevujú cirkevný zbor budú zabití. Niektorí z konkrétneho zboru odpadnú, nezachovajú vieru, keď príde súženie. V súžení sa u každého z cirkevného zboru jednotlivo ukáže, či jednotlivec má vieru a ju zachováva alebo nie. V tom vidíme dôvod, prečo sa v kapitolách 6 – 18 slovo „eklézia“ priamo (otvorene) nevyskytuje a nie preto, žeby cirkev bola vychvátená pred posledným Danielovým sedemročným týždeň-rokom.
Po tretie Vytrhnutie by bolo úplne nepodstatné, keby cirkev mala prejsť (celým) súžením. Ak by Boh zázračne ochránil cirkev behom súženia, načo by potom k vychváteniu došlo? Ak má k nemu dôjsť preto, aby sa cirkev vyhla Božiemu hnevu počas Harmagedonu, prečo by potom Boh neochránil svätých na zemi (ako tvrdí posttribulacionizmus), keď chránil cirkev počas udalostí vedúcich k Harmagedonu alebo keď ochránil Izrael pred ranami v Egypte (2. Mojžišova 8:22-24, 9:4 a 26, 10:23, 11:7).
Odmietnutie argumentu
Tento argument prejdem bez komentára, pretože tu sa ním argumentuje proti učeniu o vychvátení po súžení. Argument sám osebe je síce správny, ale je pre podporu pretribulacionizmu málo čo užitočný.
Často uvádzaným argumentom v rôznych zdrojoch pretribulacionizmu je, že toto učenie sa lepšie zhoduje s Písmom ako posttribulacionizmus. Pointa ale je v tom, že, ako upozorňujeme v celom cykle, obe tieto učenia vo viac ako v jednom tvrdení odporujú Písmu, a preto sú nepravdivé a obe treba odmietnuť. S oboma týmito učeniami je to tak, ako s tvrdením, že nejaké auto model z roku 2017 je lepšie ako model auta tej istej značky z roku 2024, pričom obe sú v havarovanom stave a sú nepojazdné – čiže obe sú rovnako nanič. Preto je nepodstatné, či jedno nepravdivé učenie je menej alebo viac nepravdivé ako to druhé – ako je nepodstatné, či to druhé auto je menej havarované ako to prvé, keď sú obe nepojazdné.
Po štvrté Listy neobsahujú žiadne prípravné varovania pre cirkev posledných čias pred blížiacim sa súžením. Božie pokyny pre cirkev v listoch obsahujú najrôznejšie varovania, ale neupozorňujú veriacich, aby sa pripravili na vstup do súženia a vytrvalosť v ňom. Nový zákon naliehavo varuje pred príchodom omylov a falošných prorokov (Skutky 20:29-30; 2. Petrov 2:1; 1. Jánov 4:1-3; Júda 4). Varuje pred bezbožným životom (Efezským 4:25-5:7; 1. Tesalonickým 4:3-8; Židom 12:1).
Nový zákon veriacich povzbudzuje, aby vytrvali uprostred súčasného súženia (1. Tesalonickým 2:13-14; 2. Tesalonickým 1:4). Napriek tomu mlčí o príprave cirkvi na celosvetové obdobie súženia plné katastrof, ako ho popisuje Zjavenie 6 – 18. Je ťažké sa domnievať, žeby Písmo mlčalo o tak traumatickej udalosti pre cirkev, keby cirkev týmto obdobím mala prejsť. Keby cirkev mala zažiť akékoľvek obdobie súženia, očakávali by sme, že listy budú učiť o tom, ako bude v tomto období existovať a ako má jednať. Napriek tomu k tejto veci nenachádzame žiadne učenie. Nedostatok pokynov pre cirkev vysvetľuje len vychvátenie pred súžením. Citované zo strany 801.
Odmietnutie argumentu
Už opis udalostí v Zjavení 6 – 18 je dostatočným varovaním a prípravou na to, čo je pred nami (cirkvou tej doby) počas posledného Danielovho týždeň-roka. Rovnako takými sú aj výzvy vytrvania vo viere až do konca svojho života alebo príchodu Pána.Takým je aj list Židom.
Inštrukcia pre cirkev je daná na celú dobu jej pobytu na zemi a je rovnaká pre každé obdobie: zotrvať vo viere, zvestovať evanjelium, oslavovať Boha a osláviť ho hoci aj svojim životom. Zjavenie Jána práve v kapitolách 6 – 18 ako príklad predkladá takých veriacich, ktorí zvíťazili pre krv Baránkovu a svoje svedectvo a nemilovali svojej duše až do smrti. To je opis ľudí patriacich Pánovi, teda patriacich do Cirkvi. Nevieme, aké aktivity, okrem tých, ktoré uvádzame v tomto odseku, by cirkev, ktorá bude pod veľkým tlakom prenasledovania pre vieru a svedectvo Ježiša Krista v tejto dobe ešte mala vykonávať, resp. aké vyučovanie pre cirkev ako by v tomto období mala existovať a ako jednať, by ešte bolo potrebné.
Okrem toho Pán Ježiš aj o tejto dobe vyučoval svojich apoštolov (Marek 13. kapitola, Matúš 24 a Lukáš 21) a inštruoval, ako sa, keď príde tá doba, majú správať. Rovnako aj apoštoli vo svojich listoch nabádali k bdelosti a trpezlivosti aj pre túto dobu.
Po piate Text veršov 1. Tesalonickým 4:13-18 si vyžaduje vytrhnutie pred súžením.
13) Ale nechceme, bratia, aby ste nevedeli o tých, ktorí zosnuli, aby ste sa nermútili jako aj ostatní, ktorí nemajú nádeje.
14) Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel i vstal z mŕtvych, tak i Bôh tých, ktorí zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním.
15) Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli.
16) Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou sostúpi s neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv;
17) potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.
18) Takže sa potešujte navzájom týmito slovami.
Dôvodí sa tým, že keby bolo správne iné učenie o vytrhnutí, očakávali by sme, že veriaci v Tesalonickách sa budú radovať, že ich blízki už sú pri Pánovi a nebudú musieť prežívať hrôzy súženia. Namiesto toho vidíme, že veriaci Tesalonikách sú zarmútení, že ich blízki príbuzní vytrhnutie „premeškajú“. Ich zármutok môže vysvetliť len pretribulačný pohľad.
Očakávali by sme, že sa budú zaujímať o svoju vlastnú budúcnosť. Tesalonickí ale nemajú strach ani otázky spojené s prichádzajúcim súžením. Tiež by sme očakávali, že im Pavel dá pokyny a napomenutia pre tak zásadnú skúšku, ale nenachádzame žiadnu zmienku o prichádzajúcom súžení. Citácia zo strany 801-802.
Niektorými stúpencami pretribulacionizmu sa verše 1. Tesalonickým 4:13-18 považujú priam za dôkaz, vytrhnutia pred súžením.
Odmietnutie argumentu
Toto je značne špekulatívna „argumentácia“. Toto sa nedá považovať za argumentáciu, ale len za akési „plané filozofovanie“.
Táto pasáž veršov a tiež 2. Tesalonickým 2:1-12 je z Pavlovho vyučovania Tesalonických, ktoré sa dialo na pozadí chýrov, že deň Pánov (druhý príchod Pána) už započal. Pavol ich vyučoval a ubezpečoval, že deň Pánov, a tým ani vytrhnutie cirkvi ani vzkriesenie mŕtvych ešte nenastali a preto nemusia byť zarmútení. Tieto udalosti sú ešte len pred nimi.
Pavel v 1. Tesalonickým 4:13-18 ubezpečenie Tesalonických robí odkazom na znamenia, ktoré vytrhnutie Cirkvi a vzkriesenie mŕtvych patriacich Pánovi budú sprevádzať. Tieto znamenia a akt vytrhnutia a vzkriesenia budú také, že ich nikto z patriacich Pánovi, či živí, či mŕtvi, nepremešká.
Pasáž veršov 1. Tesalonickým 4:15-17, aj keď sa ňou argumentuje v prospech vychvátenia ešte pred tým ako začne posledný zo sedemdesiatich týždeň-rokov, v skutočnosti nič nehovorí o tom, kedy táto udalosť nastane. Tieto verše nijako neidentifikujú vychvátenie a celé prvé vzkriesenie z hľadiska času. Neumiestňujú ich na časovú os a ani nedávajú do súvisu s inými udalosťami. Hovoria len o znameniach, ktoré budú vychváteniu predchádzať a sprevádzať, čiže hovoria o znameniach, ktoré budú sprevádzať príchod Pána Ježiša pre svoju Cirkev. Vychvátenie bude len jedno a preto znamenia pre všetky učenia sú rovnaké a tie isté. Táto pasáž sa ako argument rovnako dobre dá použiť aj v iných učeniach o vychvátení. Pretribulacionizmus si ju však urzupuje iba pre seba.
Keď však pozornosť sústredíme na verš 16 a trúbu o ktorej sa v ňom hovorí, situácia môže vypadať inak. Keď zoberieme do úvahy účel tejto trúby existujú dva dôvody, prečo táto pasáž veršov nepodporuje pretribulacionizmus:
- a) O akú trúbu v 1. Tesalonickým 4:16 ide? Vo verši 16 je uvedené, že trúba, ktorá bude znieť, je trúba Božia. V Zjavení 8:2 je uvedené „A videl som tých sedem anjelov, ktorí stoja pred Bohom, a dalo sa im sedem trúb“. Môžeme sa domnievať, že trúby, ktoré anjeli dostali, dostali ich od Boha, a teda sú to trúby Božie. Ak je to tak, potom aj podľa 1. Tesalonickým 4:16 vychvátenie nastane v dobe znenia poslednej z týchto trúb (Zjavenie 11:15), čiže počas veľkého súženia a nie pred ním ani po ňom. Usudzujúc podľa účelu tejto Božej trúby, potom verše 1. Korintským 15:51, 1. Tesalonickým 4:16 a Zjavenie 10:7, 11:15,18 hovoria o tej istej trúbe a tým o tej istej udalosti – hovoria o udalosti vychvátenia Cirkvi, ku ktorému dôjde pri zaznení poslednej trúby na ktorej bude trúbiť posledný zo siedmych anjelov (Zjavenie 10:7, 11:15). Je to verš 10.7, ktorý túto domnienku najviac upevňuje.
- b) Ak domnienka z bodu a) nie je správna, potom o trúbe z verša 1. Tesalonickým 4:16 nevieme povedať, čo je to za trúba. Preto ani o celej pasáži veršov nemôžeme povedať, že podporuje práve a iba pretribulacionizmus, ale že práve preto podporuje ktorékoľvek učenie o vychvátení Cirkvi.
Po šieste Dáva do paralely (súvisu) texty Ján 14:1-3 a 1. Tesalonickým 4:13-18, ktoré hovoria o Kristovom druhom príchode s tvrdením, že zapadajú do vytrhnutia pred súžením. Paralely týchto textov sú v dvoch veciach. a) Sľub Kristovej prítomnosti: „… aby ste tam, kde som ja, aj vy boli“ (Ján 14:3) a „A takto budeme vždycky s Pánom“ (1. Tesalonickým 4:17); b) Sľub útechy: „Nech sa neľaká vaše srdce!“ (Ján 14:1) a „Takže sa potešujte navzájom týmito slovami“ (1. Tesalonickým 4:18).
Ide o to, učí John MacArthur, že tieto miesta hovoria o tom, že si Ježiš zoberie svojich do neba, zatiaľ čo podľa postribulacionizmus vytrhnutie si vyžaduje, aby sa svätí s Kristom stretli v povetrí a potom ihneď s ním zostúpili na zem bez toho, aby prežili to, čo Pán zasľúbil v Ján 14. Pretože Ján 14:1-3 sa nezmieňuje o súde, potom Jánovej rétorike odpovedá len pretribulačné vytrhnutie, ktoré umožňuje, aby svätí prebývali nejakú rozumnú dobu s Kristom v dome svojho Otca. Citované zo strany 802.
Odmietnutie argumentu
Pretribulacionizmus sa tu opäť porovnáva s posttribulacionizmom. Aj keď je v tomto argumente kombináciou príslušných veršov urobená ľúbivá paralela, nijako to nesvedčí a nepoukazuje na vytrhnutie pred súžením, a tiež nič to nehovorí ani o datovaní. Že sa zasľúbenia z Ján 14:1-3 a 1. Tesasonickým 4:13-18 naplnia, určite žiadne Božie dieťa nespochybňuje. Pretribulacionizmus nie nie je o nič lepšie učenie ako posttribulacionizmus, ktorý sám kritizuje a ho odmieta.
Po siedme Udalosti Kristovho fyzického návratu na zem po súženiu sa líšia od udalosti vytrhnutia. Uzatvára, že je medzi nimi najmenej osem rozdielom, čo si vyžaduje, aby sa vytrhnutie a Kristov príchod na zem odohrali v dvoch rôznych časoch. Argument je rozpísaný v ôsmych bodoch na strane 802-803.
Odmietnutie argumentu
To je pravda. Vytrhnutie a fyzické zostúpenie Pána na zem nastanú v dvoch rôznych časových okamihoch. Tak to zjavuje Písmo. Touto argumentáciou John MacArthur však opäť, ale tentokrát neadresne, poukazuje na nesprávnosť učenia o vytrhnutí po skončení súženia – poukazuje na nesprávnosť učenia posttribulacionizmu. Opäť môžeme len povedať, že to, že postribulacionizmus je nesprávne, nepravdivé učenie nijako nepreukazuje pravdivosť učenia pretribulacionizmu. A opäť dodávame, že obe sú rovnako nanič a treba ich nekompromisne odmietnuť.
Takmer identicky ako argumentuje John MacArthur sa argumentuje aj v iných zdrojoch. Napríklad v publikácii Charlesa C. Ryrieho, v zdrojoch zverejnených na internete, a takým je aj séria vyučovania o posledných veciach spoločenstva Křesťané Kuřim.
Zdroje
1) Charles R. Ryrie, Základy teologie, Biblos, Třinec 1994, str. 557
2) John MacArthur a Richard Mayhue, Systematická teologie, vyd. Didasko, Kroměříž 2021, ISBN 978-80-87587-82-9, strana 800-808.
Pokračovanie v 5. časti (2. diel)
Umiestnenié: 18. januára 2025