Vychvátenie Cirkvi – 5. časť (2. diel)

Komentár k argumentácii pretribulacionizmu veršom Zjavenie 3:10

V tomto diele sa venujeme rozboru hlavnému argumentu pretribulacionizmu, ktorý je postavený na verši Zjavenie 3:10 a to na jeho preklade z gréčtiny a na jeho interpretácii.  

Verš Zjavenie 3:10 podľa prekladu prof. Roháčka znie: „Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá príde na celý svet skúsiť tých, ktorí bývajú na zemi.“ V učení pretribulacionizmu sa za správny považuje iba nasledovný preklad tohto verša: „Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať od hodiny pokušenia, ktorá príde na celý svet, aby boli skúsení tí, ktorí bývajú na zemi.“ Takto je napríklad tento verš preložený v Kralickom preklade Biblie z roku 1613.

Kľúčovým pre učenie pretribulacionizmu je v tomto verši výraz: vytrhnem ťa od hodiny a v ňom predložka od. Predložku od v tomto výraze pretribulacionizmus považuje za jediný správny preklad gréckej predložky ék (έκ), ktorá na tomto mieste vystupuje v pôvodnom gréckom texte. Zdôrazňuje sa v ňom, že grécke ék nevyjadruje, že sme od niečoho ochránený vtedy, keď tým niečím prechádzame, ale že táto predložka znamená, že sme z tejto udalosti vylúčení, do príslušnej udalosti sa ani nedostaneme.

Verš zo Zjavenia 3:10 podľa iných prekladoch znie: „aj ja ťa ochránim pred hodinou pokušenia“ (ECAV); „zachovám ťa aj ja z hodiny skúšky“ (Pavlíkov slovenský preklad); „aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky“ (slovenský ekumenický preklad); „zachovám te i já v hodine skoušky“ (Donaled C. Stamps, český ekumenický preklad); „i já zachovám tebe v hodine skoušky [prípúšťa variantu: z hodiny skoušky]“ (preklad KMS) a tak je to aj v ďalších prekladoch.

Podľa prekladov verša Zjavenie 3:10 máme dve skupiny prekladov Písma. Jedna skupina tomto verš prekladá spôsobom, že cirkev bude ochránená pred hodinou alebo od hodiny skúšky či pokušenia v zmysle, že sa „do hodiny skúšky“ ani nedostane. Druhá skupina  prekladá spôsobom, že cirkev bude ochránená v hodine alebo z hodiny skúšky v zmysle, že sa „v skúške bude nachádzať“, ale bude z nej zachránená. Teda Cirkev bude skúške vystavená a zachránená bude až z už prebiehajúcej skúšky. Tento rozdiel spočíva v preklade gréckej predložky ék (έκ).

Pretribulacionizmus tvrdošijne trvá na preklade „ochránim a vytrhnem ťa od hodiny skúšky“ v zmysle, že Cirkev skúške nebude ani vystavená. Teda, že skúškou, súžením sedemdesiateho Danielovho „týždňa“ (týždeň-roka) prechádzať ani nebude. Do tohto obdobia sa ani nedostane. A okrem toho o skúške hovorí ako o súde – celé obdobie posledného Danielovho „týždňa“ považuje za obdobie súdu. Takýto preklad tejto predložky a na základe toho interpretácia celého verša, odporuje viacerým miestam Písma, ako to ukážeme v ďalšom texte a v nasledujúcom diele.

Význam predložky  ék (έκ)  

Podľa Řecko-Českého slovníka k Novému zákonu (autor Josef B. Souček) grécka predložka ék (έκ) sa prekladá ako: „von“, „preč“, potom; z, zo, od. Teda predložka má viacero významov a preto podľa výberu významu sú možné rôzne varianty prekladu a rôzna interpretácia verša Zjavenie 3:10. Slovník Josefa B. Součka uvádza šesť možných významov tejto predložky a keby sme tento verš prekladali cez všetky významy, dostali by sme niekoľko významovo odlišných prekladov verša Zjavenie 3:10. Čo je zrejmé, že tak to nemôže byť. Správny preklad nemôže stáť na svojvoľnom výbere (voľbe) jedného z viacerých možných významov tejto jednej predložky – aj nám neprofesionálom nie je nedostupné poznanie, že takto sa prekladať nemá. Ale práve toto robí pretribulacionizmus. Bez uvedenia dôkazov, ale o to viac tvrdohlavo a nekompromisne trvá na tom, že jediný správny preklad predložky ék (έκ) je „od“ a potom aj za jedine správny preklad celého verša  3:10 považuje znenie: „Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať od hodiny pokušenia, ktorá príde na celý svet, aby boli skúsení tí, ktorí bývajú na zemi.“

Ako aj uvádzame v 1. časti tohto cyklu, správny preklad nesmie odporovať ani jednému veršu Písma, ale musí byť v súlade (v harmónii)  s kontextom, kapitolou, knihou a celým Písmom. Preklad verša Zjavenie 3:10 v podaní pretribulacionizmu takým nie je, ako to v celom tomto cykle doteraz aj predkladáme a v ďalšom texte tohto dielu v tom pokračujeme a ukážeme, že v pretuberalizme ide o svojvoľný cielený výber významu predložky  ék (έκ) v preklade verša Zjavenie 3:10 z gréčtiny.   

Voľba prekladu predložky ék (έκ)

Ďalej vec s prekladom tejto predložky spočíva aj v tom, že, ako uvádza slovenský ekumenický preklad v poznámke k tomuto veršu, ide o frázu, o idióm (ustálené, obrazné a expresívne slovné spojenie). Grécka fráza „térésó ék tés óras…“ môže znamenať buď „ochránimťa od hodiny (skúšky)“ – čo znamená, že Cirkev skúškou nebude ani prechádzať (nebude skúške podliehať) alebo „ochránim ťa v hodine (skúšky)“, čo znamená, že skúškou bude prechádzať, ale bude v nej ochránená (budem ťa ochraňovať; ochránim ťa počas celej skúšky, ktorou budeš prechádzať). Slovo „ochrániť“ (gr. térésó) znamená „zachovať v neporušenom stave“.

Pretože preklad tohto verša založený len na voľbe významu predložky ék (έκ) nie je jednoznačný, nemôžeme iba na nej postaviť hodnoverné, spoľahlivé a akceptovateľné učenie. V dostupných prekladoch máme v podstate dva významovo značne odlišné  preklady verša  Zjavenie 3:10 urobené na rozdielnej voľbe významu predložky ék (έκ) v tomto verši. Buď to bude ochránenie „od hodiny skúšky“ alebo „v hodine skúšky“, čo je opis dvoch významovo diametrálne odlišných udalostí. Správny preklad však môže byť iba jeden z nich.

Správny preklad nesmie protirečiť ani jednému veršu Písma a musí byť v zhode, v harmónii s celým Písmom. Preto musíme vziať do úvahy všetky verše (miesta) hovoriace o udalosti vychvátenia a na základe nich rozhodnúť, ktorý význam predložky ék (έκ) pre preklad verša Zjavenie 3:10 máme použiť, aby bol správny, čiže, aby bol v súlade (harmónii) s celým textom (učením) Písma. Toto je kľúčové pre správny preklad a správnu exegézu tohto verša.

Slovo „hodina“ v tejto fráze nie je konkrétny časový údaj, lebo ide o frázu. Nie je to interval času trvajúci šesťdesiat minút, ale je zdôrazňujúcou formou poukazujúcou na situáciu, či udalosť (dej), vyjadrenú slovom, ktoré za ním (za slovom hodina) nasleduje. Slovom „hodina“ sa zdôrazňuje, že konkrétna udalosť určite nastane, nezabudne sa na to, na čo sa touto frázou poukazuje, resp. oznamuje. Je zrejmé, že ani verš Zjavenie 3:10 nehovorí, že pokušenie, či skúška bude trvať šesťdesiat minút, ale bude to dlhšie obdobie, v ktorom bude dochádzať k rôznym pohromám (dejom).

V liste cirkvi do Filadelfie (a tým aj všetkým cirkvám) sa vo verši 10 podľa niektorých prekladov hovorí o skúške a podľa iných o pokušení, ktorá/ktoré príde na celý svet. Nehovorí sa v ňom o súžení ani o súde. Je to list Cirkvi, nie etnickému Izraelu, ani nie neobráteným.  Z pohľadu tohto listu a z pohľadu Cirkvi na samú seba, by sme sa tak mali dívať na obdobie, o ktorom sa vyjadruje verš Zjavenie 3:10, čiže ako na obdobie skúšky či pokušenia, ale nie súdu. Pre Izrael je toto obdobie posledným „týždňom“ jemu vymeraných Božích zvláštnych jednaní, ale pre ostatných je to obdobie skúšky či pokušenia.

Fráza „ék tés óras“ sa vyskytuje na viacerých miestach Písma. Napríklad: „(budete) v tú istú hodinu (uvrhnutí)“, čo má význam: „vtedy (keď sa to a to stane) budete bez meškanie, bez odkladania, ihneď (napríklad uvrhnutí…) – toto sa určite a bez odkladania stane“ – Daniel 3:15, 4:3. Podobne: „čo vám bude dané v tú hodinu, vtedy sa vám povie, čo máte hovoriť, a vtedy to hovorte“ – Marek 13:11. V súvislosti so súžením sa táto fráza ale nachádza len v Zjavení 3:10, teda len v tomto jednom verši. Na základe tohto jedného verša a jeho jedine jednom prípustnom svojvoľne a neodôvodnene vybranom význame predlož ék (έκ), a tým jedine jednej prípustnej interpretácii verša Zjavenie 3:10,  je postavené celé učenie pretribulacionizmu o vychvátení. Z hľadiska Písma, učenie postavené na jednom verši nie je hodnoverné, spoľahlivé a zdravé učenie. Pre platnosť učenia pretribulacionizmu sú uvádzané, ako píšeme v 1. diele tejto časti, aj iné argumenty, ale, ako poukazujeme vo všetkých troch dieloch tejto 5. časti, ani jeden z nich nepodporuje tézy (učenie) pretribulacionizmu.

Zhrnieme a podčiarkneme

Nielenže pretribulacionizmus je postavený na jednom verši, ale on je postavený na jednej fráze, a dokonca iba na želanej a neodôvodnenej voľbe významu jednej predložky. Už toto samo o sebe učenie pretribulacionizmu diskvalifikuje a vylučuje z pomedzi zdravých a biblických učení. Aby nejaké učenie bolo považované za biblické, musí byť postavené minimálne na dvoch – troch veršoch a lepšie aj na viacerých (5. Mojžišova 17:6; Matúš 18:16; Ján 8:17; 2. Korintským 13:1). K tomu ale, aby nejaké učenie nebolo považované za biblické a bolo odmietnuté, postačuje jeden biblický verš, ktorému príslušné učenie protirečí. Pritom stále platí, že v Biblii niet protirečenia – a to je alfa a omega pre zdravú exegézu (výklad) biblických textov (Jakub 1:17).

Položme si otázku: Prečo Pán Ježiš filadelfskému zboru a cez neho celej svojej Cirkvi zasľúbil, že  ho vytrhne od?/z? hodiny…? Aké slovo ostríhal filadelfský zbor?

Odpoveď je nasledovná: Ostríhal si slovo mojej trpezlivosti (hovorí Pán). Porozumieť, čo je slovo trpezlivosti Ježiša Krista, ktoré filadelfský zbor ostríhal je tiež kľúčom k porozumeniu celého verša a výkladu toho, na čo sa presne zasľúbenie vzťahuje.

Filadelfský zbor bude „ostríhaný a vytrhnutý z hodiny pokušenia (skúšky)“ (toto je dôsledok) preto, že „ostríhal slovo Božej (Kristovej) trpezlivosti“ (toto je príčina). Aby sme správne porozumeli dôsledku, musíme najprv správne porozumieť príčine. V pretribulacionizme sa to však nedeje. Výrazu, ktorý je príčinou, nie je venovaná pozornosť. Zameraný je len na dôsledok. Porozumieť príčine je ale kľúčom k porozumeniu dôsledku. Podrobné vysvetlenie princípu príčinnosti sa nachádza v 1. časi, „Vysvetlenie pojmov“ v bode h).

Aby nastal zasľúbený dôsledok (záchrana/ochrana od/z hodiny skúšky), musí najprv nastať príčina (zachovať slovo Kristovej/Božej trpezlivosti). V tomto prípade, veriaci musí preukázať trpezlivosť, ale Božiu trpezlivosť, trpezlivosť ako ju zjavuje Božie slovo. Zachovať slovo Božej trpezlivosti inými slovami znamená zotrvať vo viere v Božie zasľúbenia až do konca bez ohľadu na okolnosti a udalosti, ktorými človek bude prechádzať. O akú trpezlivosť konkrétne ide a ako sa dá trpezlivosť preukázať?

Písmo o trpezlivosti vyučuje priamo, aj poukázaním na príklady. Hovorí o trpezlivosti Jóbovej (Jób 6:11, 21:4; Jakub 5:11), Kristovej (2. Tesalonickým 3:5; Zjavenie 1:9) a Božej (Rímskym 15:5). Vo viere treba trpezlivo vyčkávať zasľúbenia (Rímskym 2:7, 5:3, 8:25; 2. Korintským 6:4; 2 Tesalonickým 1:4; 2. Timotejovi 2:12; Židom 6:15, 10:36). V trpezlivosti treba očakávať zasľúbený príchod Spasiteľa/Mesiáša. Pre Cirkev je to očakávanie na stretnutie s Pánom Ježišom v povetrí a premenu do osláveného tela (2. Tesalonickým 4:16; 1: Korintským 15:51). Pre ostatok Izraela je to očakávanie na toho, ktorého prebodli, ktorý príde na oblakoch a uzrie ho každé telo (Matúš 23:39, 24:30; Ján 19:17; Zjavenie 1:7) a očakávanie zhromaždenia z rozptýlenia medzi národmi sveta do Jeruzalema.

Verš Zjavenie 3:10 v skutočnosti nepriamo hovorí, že veriaci, resp. každé cirkevné zhromaždenie (vysvetlenie výrazu v 1. časti v bode a)), musí prejsť obdobím, v ktorom sa preukáže jeho trpezlivosť (trpezlivosť zotrvania vo viere) v Božie zasľúbenie, že sa všetko stane tak, ako Boh povedal. To je možné prejaviť len cez utrpenie, pokušenie, prenasledovanie, zvod a skúšky. Len ten, kto trpezlivo bude znášať utrpenie a skúšky až do samého konca, t. j. do Kristovho druhého príchodu – do vyzchvátenia Cirkvi  -, zvíťazí (bude víťazom). To je potvrdené veršom 11 a tým, že treba byť trpezlivým a trpezlivo znášať všetko, až do samého stretnutia s Pánom. Tí, ktorí neprejavia trpezlivosť, tí odpadnú a nebudú patriť medzi víťazov. Tí, ktorí budú trpezlivo znášať rôzne utrpenia až po smrť, to sú tí víťazi, ktorí sa stanú/sú stĺpmi… (verš 12).

Keď tu píšeme o odpadnutí, tak máme na mysli odpadnutie od viery v evanjelium Ježiša Krista. Viera tých, ktorí nakoniec odpadnú nie je viera spasiteľná, nie je trváca, nie je to viera vytrvávajúca až do konca – je dočasná, ako to vysvetlil Pán Ježiš svojim učeníkom v podobenstve o rozsievačovi (pozri Marek 4:17-19; Lukáš 8:13-14).

Veriaci vo Filadelfii patričnú trpezlivosť v eschatologickom zmysle už prejavili. Boli pokúšaní, ale obstáli. Ostríhali Kristovo slovo a nezapreli jeho meno (Zjavenie 3:8-9). Verš 11 ukotvuje verš 10 tesne k príchodu Pána pre Cirkev. Ak by však k vychváteniu malo dôjsť pred 70. Danielovým týždeň-rokom (pred veľkým súžením) Cirkev by nemala čas ani priestor na ostríhanie slova Kristovej trpezlivosti, lebo by žiadnym súžením či utrpením neprechádzala. Pripomeňme si udalosti Kristovej trpezlivosti v znášaní utrpenia do samého konca, až nakoniec vstal z hrobu ako víťaz – aj životy jeho apoštolov a nasledovníkov opísané v Biblii (Židom 11. kapitola).

Druhá vec je, čím bude cirkev prechádzať a od čoho bude uchránená. To Písmo jasne zjavuje tak, že odhaľuje, kedy nastane prvé vzkriesenie mŕtvych a vychvátenie živých (jedna udalosť). Na tomto mieste len uvedieme, že podľa Písma k nemu dôjde po zatrúbení siedmej trúby, ako je to uvedené v 1. Korintským 15:51 a Zjavení 11:15-18 (píšeme o tom v 3. časti).  

Všetci tí, ktorí sa hlásia k nejakému cirkevnému kresťanskému spoločenstvu, prejdú obdobím rozlamovania pečatí a trúbenia siedmych trúb. V tomto období sa preukáže ich trpezlivosť a viera. Niektorí z tých, ktorí patria Pánovi, sa živí dočkajú stretnutia s Pánom a niektorí z nich budú zabití pre vieru v evanjelium – zomrú mučeníckou smrťou (Zjavenie 6:9-11) a tak oslávia Boha. Tí, ktorí v trpezlivosti viery nezostanú až do konca, odpadnú, tí nebudú víťazmi a nebudú vychvátení.

K čomu došlo (v eschatologickom zmysle: dôjde) v zbore vo Filadelfii, že im je dané zasľúbenie o ochrane z hodiny (v hodine) skúšky? Došlo k udalosti, ktorá je opísaná vo veršoch Zjavenie 3:8-9 (hlavne verš 9). Hovorí sa o ľuďoch, ktorí sa podvodne vydávajú za pravých veriacich Židov, ale nie sú nimi – pochádzajú so satanovej synagógy. Filadelfskí im však, v eschatologickom zmysle, nepodľahli, neuverili im, ale zachovali vieru v Ježiša Krista. Tieto verše, hlavne verš 9, poukazujú na obdobie, v ktorom nastane veľký zvod a vo zvýšenej miere budú pôsobiť falošní proroci, ktorí budú Antikrista prehlasovať za zasľúbeného Mesiáša, ako na to upozorňoval Pán Ježiš (Matúš 24:23-25). K tomu veľkému, či najväčšiemu zvodu dôjde v prvých tri a pol roka Danielovho sedemdesiateho týždeň-roka, ako tomu môžeme rozumieť z Danielovho proroctva, Knihy Zjavenia a píše o ňom apoštol Pavel v 2. liste Tesalonickým 2:3.

Pretribulacionizmus však nerobí výklad (exegézu) listu do Filadelfie (verše Zjavenie 3:7-13), len sa postaví na predložku ék (έκ), ktorú prekladá ako od a fráze od hodiny skúšky dá význam, že Cirkev bude od skúšky ochránená tak, že skúškou ani neprejde, a ako to píšeme aj vyššie, že Cirkev bude vychvátená ešte pred tým, ako nastane sedemročné obdobie posledného zo sedemdesiatich týždeň-rokov. Avšak ak by Cirkev nemala prejsť žiadnou skúškou, žiadnym pokušením či utrpením, nedalo by sa o nej povedať, že zachovala slovo Kristovej trpezlivosti.

Tento problém pretribulacionizmus rieši tak, že tvrdí: „Vytrhnutie (rozumej: pred súžením) je sľubom alebo odmenou pre cirkev za to, že vytrvala v utrpení. Cirkev, ktorá vytrvá v skúškach tohto veku, bude uchránená pred zvláštnou hodinou  skúšok, ktoré prídu na  obyvateľov zeme“ (MacAthur str. 800). MacAthur tu pod cirkvou zrejme myslí denominácie, inak sa to nedá pochopiť. Podľa tohto prehlásenia by sa vychvátenie malo diať po cirkvách, čiže po jednotlivých denomináciách a v budúcej dobe bude vychvátená len tá denominácia, ktorá v dnešnej dobe vytrvala v skúškach tohto prítomného veku.

Toto je číro čistý nezmysel. Takéto niečo Písmo neučí ani nepripúšťa. Pán a Písmo vôbec neučí o kolektívnom spasení zborov, ale o spasení jednotlivcov: ten, kto zotrvá do konca, bude spasený (Matúš 10: 12, 24:13; Marek 13:13). Ján pod oltárom nevidel celé cirkvi (denominácie), ale duše jednotlivých veriacich.

Druhá vec je, že do neba sa nejde za zachovanú viery niekoho iného, ale každý za seba, za svoju vieru v evanjelium Ježiša Krista a jej zachovanie až do konca.

Toto je zúfalý argument svedčiaci o zúfalej snahe pretribulacionizmu obhajovať čímkoľvek svoje neobhájiteľné učenie.

 

Pokračovanie v 5. časti, 3. diel

Späť na Prológ

Umiestnené: 21. januára 2025