Kto pôjde do neba?

 

Lebo ako v Ada­mo­vi všet­ci zomie­ra­jú, zrov­na tak i v Kris­to­vi všet­ci budú oživení.

1. Korint­ským 15:22

 

 

Všet­ci zhrešili

V šies­tom dni sedem­dňo­vé­ho stvo­ri­teľ­ské­ho týžd­ňa Boh pove­dal: „Učiň­me člo­ve­ka <Doslov­ne: Ada­ma. Adam = i člo­vek i ľudia.> na svoj obraz a pod­ľa svo­jej podo­by…“ (1. Moj­ži­šo­va 1:26). Adam bol stvo­re­ný na Boží obraz, ako čis­tý, nevin­ný, bez­hrieš­ny. Taký­mi boli aj s Evou až do pádu do hrie­chu. Nepos­luš­nos­ťou Božie­mu prí­ka­zu nejesť ovo­cie zo stro­mu pozna­nia dob­ré­ho a zlé­ho duchov­ne zomre­li,  stra­ti­li spo­lo­čen­stvo s Bohom a sta­li sa smrteľnými.

 

Z nevin­ných bytos­tí sa sta­li hrieš­ne bytos­ti – sta­lo sa im to, pred čím ich Boh varo­val –, lebo pádom do hrie­chu sa zme­ni­la ich pri­ro­dze­nosť na hrieš­nu pri­ro­dze­nosť. S takou­to pri­ro­dze­nos­ťou sa naro­di­li už všet­ky ich deti a rodí sa aj všet­ko ich ďal­šie potom­stvo, všet­ko ľud­stvo. Kaž­dý člo­vek splo­de­ný z muža a ženy sa rodí s tou­to hrieš­nou, ada­mov­skou pri­ro­dze­nos­ťou. Všet­ci Ada­mo­vi potom­ko­via sa rodia už na Ada­mov obraz a zomie­ra­jú tak, ako zomrel Adam (1. Moj­ži­šo­va 5:1-4). Taký­mi boli už ich prvé deti, Kain a Ábel, kto­ré sa im naro­di­li až po vyhna­ní z raj­skej záh­ra­dy (1. Moj­ži­šo­va 3:22-24 až 4:1-2).Kain bol prvý člo­vek, kto­rý sa naro­dil s hrieš­nou prirodzenosťou.

 

Kaž­dý člo­vek sa teda rodí už ako hrieš­nik a je smr­teľ­ný, pod­lie­ha smr­ti. Ak zomrie v tom­to sta­ve, jeho duša skon­čí v zatra­te­ní, v ohni­vom jaze­re, čiže ľudo­vo pove­da­né, skon­čí v pek­le (Zja­ve­nie 20:15). 

 

To, že všet­ci Ada­mo­vi potom­ko­via sa rodia ako hrieš­ni­ci s hrieš­nou Ada­mo­vou pri­ro­dze­nos­ťou je uče­nie Pís­ma. To je uve­de­né otvo­re­ne v nasle­dov­ných veršoch:

 

V Rím­skym 3:9 je uve­de­né, že všet­ci ľudia, Židia i Gré­ci (poha­nia) sú pod hrie­chom, čo zna­me­ná, že svo­jou pri­ro­dze­nos­ťou všet­ci ľudia sú  hrieš­ni­ci, vlád­ne im hriech a smrť. Z toh­to sta­vu niet žiad­nej výnim­ky a tak je to s kaž­dým člo­ve­kom už od jeho naro­de­nia, pres­nej­šie: kaž­dý člo­vek, splo­de­ný z fyzic­kých rodi­čov je splo­de­ný s hrieš­nou pri­ro­dze­nos­ťou, a pre­to sa potom takým aj naro­dí – tak to vyzná­va aj kráľ Dávid v Žal­me 51 ver­ši 7. Dôka­zom toho, že sa všet­ci ľudia rodia s hrieš­nou pri­ro­dze­nos­ťou je, že všet­ci ľudia pod­lie­ha­jú smr­ti už od svoj­ho naro­de­nia – zomie­ra­jú všet­ky veko­vé kate­gó­rie vrá­ta­ne novorodencov.

 

Vo ver­šoch 10-18 je uve­de­ná cha­rak­te­ris­ti­ka (pro­fil) hrieš­ni­ka, teda kaž­dé­ho Ada­mov­ho potomka:

 

10  ako je napí­sa­né: Nie­to spra­vod­li­vé­ho ani jedného;

11  niet toho, kto by roz­umel, niet, kto by váž­ne hľa­dal Boha;

12  všet­ci sa odchý­li­li, napos­pol sta­li sa neuži­toč­ný­mi; niet toho, kto by činil dob­ro, niet ani jedného.

13  Ich hrd­lo otvo­re­ný hrob; svo­ji­mi jazy­ky hovo­ri­li lesť, jed ľútych hadov pod ich rtami;

14  kto­rých ústa sú plné kliat­by a horkosti;

15  ich nohy rých­le vyliať krv;

16  skrú­še­nie a bie­da je na ich cestách,

17  a ces­ty poko­ja nepoznali.

18  Niet báz­ne Božej pred ich očami.

 

Vo ver­šoch Rím­skym 5:12-14 je uve­de­né, že dôka­zom toho, že všet­ci ľudia sa rodia s hrieš­nou pri­ro­dze­nos­ťou je sku­toč­nosť, že všet­ci zomie­ra­jú, počí­na­júc novo­ro­den­ca­mi, aj keď títo ešte nestih­li spá­chať žia­den kon­krét­ny hriech:

 

12  Pre­to ako skr­ze jed­né­ho člo­ve­ka vošiel hriech do sve­ta a skr­ze hriech smrť, a tak pre­šla smrť na všet­kých ľudí, pre­to­že všet­ci zhre­ši­li

13  Lebo aj do záko­na bol hriech na sve­te, ale hriech sa nepri­po­čí­ta, keď nie­to zákona.

14  Ale smrť jed­na­ko kra­ľo­va­la od Ada­ma až po Moj­ži­ša i nad tými, kto­rí neh­re­ši­li podob­ným pre­stú­pe­ním ako Adam…

 

Teda to, že už od Ada­ma ľudia zomie­ra­jú, je sve­dec­tvom, že všet­ci sa rodia ako hrieš­ni­ci, sú pod vlá­dou smr­ti a pre­to musia zomrieť. Adam je hla­vou ľud­stva a všet­ci sme rodom z Ada­ma (a sme v Ada­mo­vi), všet­ci ľudia pochá­dza­me z Ada­ma – sme splo­de­ní na jeho podo­bu a pod­ľa jeho obra­zu (1. Moj­ži­šo­va 5:3) –, v ňom sme všet­ci zhrešili. 

          

V prvej čas­ti ver­ša Rím­skym 5:18  „A tak teda ako jed­ným pádom odsu­dzu­jú­ci výrok na všet­kých ľudí na odsú­de­nie…“ je pove­da­né, že výrok o dôsled­ku Ada­mo­vej nepos­luš­nos­ti Božie­mu prí­ka­zu sa vzťa­hu­je na všet­kých jeho potom­kov. Aj tu je pove­da­né, že to pla­tí na všet­kých, teda niet z toho výnimky.

 

Pís­mo vo ver­ši 1. Korint­ským 15:22 ozna­mu­je, že v Ada­mo­vi všet­ci zomie­ra­jú. Byť v Ada­mo­vi, zna­me­ná mať Ada­mov­skú pri­ro­dze­nosť, čiže byť v sta­ve pome­no­va­nom: hrieš­nik. V tom­to sta­ve sa nachá­dza­jú všet­ci ľudia pri­chá­dza­jú­ci na svet, teda všet­ci kto­rí sa naro­dia fyzic­kým rodi­čom – títo všet­ci sú v Ada­mo­vi, všet­ci! Sám sa z toh­to sta­vu nedo­ká­že dostať ani jeden člo­vek. Z toh­to sta­vu člo­ve­ka môže dostať iba Boh: „kto­rý nás uči­nil schop­ných k podie­lu na lóse svä­tých vo svet­le,  kto­rý nás vytr­hol z moci tem­nos­ti a pre­miest­nil do krá­ľov­stva Syna svo­jej lás­ky, v kto­rom máme vykú­pe­nie skr­ze jeho krv, odpus­te­nie hrie­chov (Kolo­sen­ským 1:12-14).

 

 

Kto pôj­de do neba?

Všet­ci, kto­rí celý svoj pozem­ský život pre­ži­jú v Ada­mo­vi – žijú a pre­ži­jú ho ako hrieš­ni­ci s hrieš­nou pri­ro­dze­nos­ťou –, do neba nepôj­du. Opäť sa pre odpo­veď na otáz­ku: Kto pôj­de do neba? obrá­ti­me na Písmo.

 

Pán Ježiš vysvet­li Niodé­mo­vi, že k tomu, aby sa člo­vek dostal do nebes­ké­ho krá­ľov­stva (do neba) sa musí zno­va naro­diť, lebo Čo sa naro­di­lo z tela, je telo (Ján 3:6) a telo a krv nemô­žu zde­diť krá­ľov­stvo Božie (1 Korint­ským 15:50). Všet­ci ľudia sú splo­de­ní a naro­de­ní z muža a ženy a sú telo a krv, a pre­to sa musia naro­diť zno­va, aby sa dosta­li do neba:

 

 „A Ježiš odpo­ve­dal a rie­kol mu: Amen, amen ti hovo­rím. Ak sa nie­kto nena­ro­dí zno­va, nemô­že vidieť kráľov­stvo Božie“ (Ján 3:3).

 

Ježiš mu odpo­ve­dal: Amen, amen ti hovo­rím, že ak sa nie­kto nena­ro­dí z vody a z Ducha, nemô­že vojsť do krá­ľov­stva Božie­ho“ (Ján 3:5). 

 

Zno­vuz­ro­de­nie je pro­ces, v kto­rom hrieš­nik dostá­va novu pri­ro­dze­nosť. Je to Božie die­lo. Nikto sa sám nemô­že zno­va zro­diť. Zno­vuz­ro­de­ním hrieš­nik pre­chá­dza zo smr­ti do živo­ta. Boh ho pre­nie­sol z Ada­ma do Kris­ta (Kolo­sen­ským 1:12-14; 1. Korint­ským 15:22). Kto je v Kris­to­vi, je novým stvo­re­ním. V Kris­to­vi niet dospe­lých ani detí. V Kris­to­vi exis­tu­jú iba tí, kto­rí sú nové stvo­re­nie, a iba títo pôj­du do neba. 

 

Struč­ná odpo­veď na otáz­ku Kto pôj­de do neba? znie: Do neba pôj­du iba tí, kto­rí pat­ria Páno­vi. Pod­rob­nej­šia odpo­veď je: Do neba pôj­du iba tí – či sú živí, ale­bo sú už mŕt­vi –, kto­rí počas svoj­ho živo­ta uve­ri­li spa­si­teľ­nou vie­rou evan­je­liu Ježi­ša Kris­ta. Uro­bi­li poká­nie zo svo­jich hrie­chov, mŕt­vych skut­kov a svo­jej hrieš­nos­ti (hrieš­nej pod­sta­ty, čiže hrieš­nej pri­ro­dze­nos­ti). Vyzna­li a pri­ja­li Ježi­ša Kris­ta z Naza­re­ta ako svoj­ho Pána a Spa­si­te­ľa. Títo sa sta­li novým stvo­re­ním v Kris­to­vi, a iba títo pôj­du do neba.

 

Lebo sám Pán s veli­teľ­ským pove­lom, s hla­som archan­je­la a s trú­bou Božou zostú­pi z neba, a mŕt­vi v Kris­tu vsta­nú najprv; potom my živí pone­cha­ní bude­me razom s nimi vychvá­te­ní v obla­koch v ústre­ty Páno­vi do povet­ria. A tak­to bude­me vždyc­ky s Pánom.

1. Tesa­lo­nic­kým 4:16-17

 

 

Pre­chod na úvod­nú strán­ku – Úvod

Pre­chod na člán­ky s témou Pís­mo vyučuje 

Pre­chod na Naj­nov­šie člán­ky na stránke

 

 

Umies­te­né: 26. júla 2025 

 

 

image_pdfimage_print