Mes­to Nini­ve zalo­žil Nim­ród (1. Moj­ži­šo­va 10:11) na ľavom (východ­nom) bre­hu rie­ky Tig­ris v Mezo­po­tá­mii. Bolo to veľ­mi význam­né mes­to Asýr­skej ríše a pri­bliž­ne od r. 1820 pred Kris­tom sa sta­lo jej hlav­ným mestom.

Pred­tým bolo hlav­ným mes­tom tej­to ríše mes­to Assúr, pod­ľa kto­ré­ho bol nazva­ný aj rov­no­men­ný štát (Asýr­ska ríša). V roku 625 pred Kris­tom zača­la moc a vplyv Asýr­skej ríše upa­dať a v roku 612 spo­lu s iný­mi mes­ta­mi bolo zni­če­né aj Nini­ve. K tomu dopo­moh­lo aj roz­vod­ne­nie rie­ky Tig­ris, kto­rej vody pod­vrá­ti­li veľ­kú časť jeho hra­dieb. Mes­to zdan­li­vo zmiz­lo zo zem­ské­ho povr­chu. Až fran­cúz­sky kon­zul M. Bot­ta odkryl v roku 1843 v 18 m vyso­kom pahor­ku veľ­ký palác s množ­stvom kom­nát a sie­ní, kto­rých ste­ny boli oblo­že­né sad­ro­vý­mi a ala­bas­tro­vý­mi doska­mi s množ­stvom fre­siek a orna­men­tov. Poda­ri­lo sa roz­lúš­tiť aj kli­no­vé nápi­sy na nich.

Pod­ľa arche­olo­gic­kých obja­vov a vyko­pá­vok bolo Nini­ve zrej­me obklo­pe­né vyso­ký­mi hrad­ba­mi v nepra­vi­del­nom štvo­r­u­hol­ní­ku: sever­ná stra­na o dĺž­ke 2 300 m, západ­ná 4 500 m, juž­ná 1 000 m a východ­ná kru­ho­vi­te zakri­ve­ná o dĺž­ke 5 200 m – dohro­ma­dy mali hrad­by dĺž­ku 13 000 m (13 km). Hrad­by boli vyso­ké 10-15 m a na nich sa v pra­vi­del­nej vzdia­le­nos­ti nachá­dza­li veže vyso­ké 40-50 m.

Bib­lic­ké vzťa­hy medzi Izra­e­lom a Niniv­čan­mi (Asýr­čan­mi) sú v Bib­lii spo­me­nu­té na via­ce­rých mies­tach: 4. Moj­ži­šo­va 24:22-24; Žalm 83:9; Jonáš – kapi­to­ly 1 a 3-4 (porov­naj s Matúš 12:41 a Lukáš 11:30); Izaiáš 37:33 a 37. Z pro­ro­kov to boli hlav­ne Nahum a Sofo­niáš, kto­rí pro­ro­ko­va­li ska­zu toh­to mes­ta (Nahum 1:1 a 8-9, 3:18-19; Sofo­niáš 2:13-15). Bib­lic­ké zmien­ky o oby­va­te­ľoch Nini­ve sú zapí­sa­né v Nahum 3:1-4; Eze­chiel 23:12. Ozdo­ba stien miest­nos­tí je popí­sa­ná v Eze­chiel 23:14-15.Vykopávky a roz­lúš­te­nie nápi­sov na ste­nách palá­cov význam­ne pomoh­li k upev­ne­niu his­to­ric­kých úda­jov o Asýr­skej a Baby­lon­skej ríši. Nápi­sy na ste­nách popi­su­jú činy krá­ľov. Naj­viac vychva­ľú­ci je popis Sena­che­ri­bo­vých výprav a jeho víťazs­tiev. Z toh­to popi­su sa dozve­dá­me aj o jud­ských krá­ľoch. Tie­to arche­olo­gic­ké obja­vy tiež potvr­dzu­jú his­to­ric­kú prav­di­vosť bib­lic­ké­ho záznamu.

Umiest­ne­né: 25. novem­bra 2024.