Teraz sa bude­me zamýš­ľať nad jed­nou z naj­zá­had­nej­ších, ale záro­veň najú­žas­nej­ších zves­tí, kto­rá kedy bola oznámená.

       Pís­mo Svä­té hovo­rí o Ježi­šo­vi Kris­to­vi ako o nie­kom, kto mal dve pri­ro­dze­nos­ti, to zna­me­ná, že ten, kto bol a je vždy Bohom, sa stal aj člo­ve­kom. Aj napriek tomu, že nikdy nebu­de­me schop­ní pocho­piť, ako sa to udia­lo, môže­me odha­liť dôvod, pre­čo bolo nut­né, aby bol Ježiš Bohom a záro­veň človekom.

 

Potom v šies­tom mesia­ci bol posla­ný anjel Gab­riel od Boha do gali­lej­ské­ho mes­ta, kto­ré­mu je meno Naza­ret, k pan­ne, zasnú­be­nej mužo­vi, kto­ré­mu bolo meno Jozef, z domu Dávi­dov­ho, a meno pan­ny bolo Mária. A keď vošiel k nej anjel, pove­dal: Raduj sa, obda­re­ná milos­ťou! Pán s tebou, ty požeh­na­ná medzi žena­mi! A ona vidiac ho zľak­la sa nad jeho rečou a roz­mýš­ľa­la, aký to má byť pozdrav. Ale anjel jej pove­dal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha a hľa, počneš v živo­te a poro­díš syna a nazveš jeho meno Ježiš. Ten bude veľ­ký a bude sa volať Synom Naj­vyš­šie­ho. A Pán Boh mu dá trón Dávi­da, jeho otca, a bude kra­ľo­vať nad domom Jako­bo­vým až na veky, a jeho krá­ľov­stvu nebu­de konca.

Lukáš 1:26-33

 

Anjel Gab­riel ozná­mil zvesť o naro­de­ní Jána Krs­ti­te­ľa, kto­rý sa mal stať zves­to­va­te­ľom Ježi­ša Kris­ta. Kňaz Zacha­riáš sa dozve­del, že jeho žena Alž­be­ta poro­dí toto die­ťa. Všim­li sme si, aký pochy­bo­vač­ný bol Zacha­riáš, pre­to­že on a jeho man­žel­ka boli sta­rí a Alž­be­ta bola neplodná.

      Pre­šlo šesť mesia­cov a Gab­riel je posla­ný s inou zves­ťou, kto­rá sa, po ľud­sky pove­da­né, zda­la ešte neprav­de­po­dob­nej­šia. Mal ísť k mla­dej pan­ne, aby jej pove­dal, že aj ona bude mať die­ťa. Prav­da­že, meno pan­ny bolo Mária a bola v tom čase zasnú­be­ná s tesá­rom Joze­fom. Niet divu, že sa Mária zľak­la tej­to neča­ka­nej náv­šte­vy a naj­mä pozdra­vu anje­la: Raduj sa, obda­re­ná milos­ťou! Pán s tebou. Mária dosta­la obrov­skú výsa­du: mala sa stať mat­kou dáv­no zasľú­be­né­ho a dlho oča­ká­va­né­ho Mesiáša.

      Jej bez­pro­stred­ná reak­cia bola zmä­toč­ná; jed­no­du­cho neve­de­la, čo si má o slo­vách anje­la mys­lieť. Potom jej Gab­riel vysvet­lil cieľ svoj­ho zja­ve­nia sa. Pre­čí­taj­me si ešte raz prvú časť jeho zves­ti: počneš v živo­te a poro­díš syna a nazveš jeho meno Ježiš. V istom zmys­le nie je v tých­to slo­vách nič mimo­riad­ne. Rov­na­ko ako aká­koľ­vek nastá­va­jú­ca mat­ka aj ona by ote­hot­ne­la, poro­di­la die­ťa a dala by mu meno. Ako uvi­dí­me, poča­tie bolo, samoz­rej­me, zázrač­né, ale od momen­tu poča­tia cez nasle­du­jú­cich deväť mesia­cov teho­ten­stva až po samot­ný pôrod nebo­lo v tom­to pro­ce­se nič výni­moč­né. Rov­na­kým pro­ce­som pre­chá­dza kaž­dá matka.

      Toto je veľ­mi dôle­ži­tý fakt, pre­to­že je nevy­hnut­né, aby sme pocho­pi­li, že Ježiš bol člo­ve­kom úpl­ne. V sku­toč­nos­ti iba nie­kto, kto bol plne člo­ve­kom, mohol uro­biť to, čo Ježiš uro­bil pre ľud­stvo. Pre­čo je to tak? Pre­to, lebo jedi­ne nie­kto, kto bol plne člo­ve­kom, mohol pri­niesť spá­su iným ľud­ským bytos­tiam. Bol to člo­vek (Adam), kto­rý upa­dol do hrie­chu, sú to ľud­ské bytos­ti, kto­ré sú hrieš­ne, a tak to musel byť člo­vek, kto­rý pri­šiel spa­siť hrieš­ni­kov. Adam bol zástup­com celé­ho ľud­stva, keď­že všet­ci sme jeho a Evi­ný­mi potom­ka­mi. Ježiš sa mal stať zástup­com nové­ho ľud­ské­ho rodu – všet­kých tých, kto­rí sú spasení.

      A tak, aby mohol byť sku­toč­ným zástup­com toh­to nové­ho ľud­ské­ho rodu, Ježiš musel byť člo­ve­kom a musel prejsť všet­kým, čím pre­chá­dza­jú iné ľud­ské bytos­ti. Pre­to je medzi naro­de­ním a smr­ťou Ježi­ša Kris­ta obdo­bie 33 rokov. (Ak sa o tom­to chce­te dozve­dieť viac, odpo­rú­čam vám pre­čí­tať si dru­hú kapi­to­lu Lis­tu Židom v Novom záko­ne). Ježiš bol sku­toč­ným ľud­ským bábät­kom a vyrás­tol, aby sa stal sku­toč­ným člo­ve­kom, aby zažil všet­ko, čo zaží­va­jú iní muži i ženy, až na jed­nu obrov­skú výnim­ku: Jeho život bol bez hrie­chu! To je zásad­ný roz­diel medzi živo­tom Ada­ma a všet­kých nás, kto­rí z neho pochá­dza­me, na jed­nej stra­ne, a živo­tom Ježi­ša Kris­ta na dru­hej stra­ne. Tam, kde Adam zly­hal, Ježiš uspel. Bol to doko­na­lý život Ježi­ša, kto­rý mu posky­tol potreb­né osved­če­nie, aby sa mohol stať Spa­si­te­ľom hrieš­ni­kov. Bol sku­toč­nou ľud­skou bytos­ťou v plnom zmys­le slo­va, ale on jedi­ný bol doko­na­lou ľud­skou bytosťou.

      Pri­chá­dza­me k dru­hé­mu výro­ku anjel a: Ten bude veľ­ký a bude sa volať Synom Naj­vyš­šie­ho. Už len to, že Ježiš bol doko­na­lou ľud­skou bytos­ťou, by ho dosta­toč­ne kva­li­fi­ko­va­lo na veľ­ké­ho člo­ve­ka, ale On bol veľ­ký aj v inom zmys­le. Bol veľ­ký, pre­to­že bol Synom Naj­vyš­šie­ho. Iný­mi slo­va­mi, mal jedi­neč­ný vzťah s Bohom; naozaj môže­me pove­dať, že výraz „Syn Naj­vyš­šie­ho“ má rov­na­ký význam ako naj­zná­mej­ší výraz „Syn Boží“, kto­rý nachá­dza­me vo ver­ši 35.

       Nie je prek­va­pu­jú­ce, že Mária bola dosť zmä­te­ná tým­to zja­ve­ním. Nepo­chy­bo­va­la o tom, že to, čo jej pove­dal anjel, je prav­di­vé, ale neve­de­la pocho­piť, ako môže mať die­ťa, keď je pan­na, pre­to ho požia­da­la o vysvet­le­nie. Vysvet­le­nie je tajom­né a mys­lím, že ho nikdy nedo­ká­že­me úpl­ne pocho­piť. Anjel pove­dal: Svä­tý Duch prí­de na teba, a moc Naj­vyš­šie­ho ti zatô­ni, a pre­to aj to splo­de­né svä­té bude sa volať Syn Boží. To zna­me­ná, že poča­tie toh­to die­ťa­ťa sa usku­toč­ní zázrač­ným kona­ním Svä­té­ho Ducha.

       Je život­ne dôle­ži­té, aby sme pocho­pi­li význam sku­toč­nos­ti, že naro­de­nie toh­to die­ťa­ťa je odliš­né od naro­de­nia aké­ho­koľ­vek iné­ho die­ťa­ťa. Bolo to abso­lút­ne nevy­hnut­né, pre­to­že ak by bol Ježiš sku­toč­ným fyzic­kým synom Joze­fa, zde­dil by hriech Ada­ma – iný­mi slo­va­mi naro­dil by sa do toh­to sve­ta s dedič­ným hrie­chom tak ako my. A to by ho pri­ro­dze­ne dis­kva­li­fi­ko­va­lo, nemo­hol by sa stať Spa­si­te­ľom hrieš­ni­kov. A tak Pán Ježiš Kris­tus ako vte­le­ný Boh mal čis­tú bez­hrieš­nu pod­sta­tu a ako sku­toč­ný člo­vek žil život bez­hrieš­nej posluš­nos­ti od začiat­ku až do kon­ca. Ako doko­na­lý člo­vek mohol Ježiš Kris­tus zastu­po­vať iné ľud­ské bytos­ti a zapla­tiť za ich hrie­chy. Ako Boh mal doko­na­lú, več­nú pod­sta­tu, čo zna­me­na­lo, že bol schop­ný zabez­pe­čiť več­ný život.

       Ak si mys­lí­me, že toto zvlášt­ne naro­de­nie bola cel­kom nová myš­lien­ka, pre­čí­tam vám slo­vá, kto­ré boli pro­ro­ko­va­né sto­ro­čia pred­tým a kto­ré náj­de­me v sied­mej kapi­to­le kni­hy Izaiáš. Hľa, pan­na počne a poro­dí syna a nazve jeho meno Imma­nu­el.

       Chá­pe­te, čo to zna­me­ná pre vás a pre mňa? Zna­me­ná to, že máme nie­ko­ho, kto je schop­ný úpl­ne vyrie­šiť bez­ná­dej­ný prob­lém hrie­chu. Hriech, to nie je len naše zlé sprá­va­nie; náš hriech je súčas­ťou našej pri­ro­dze­nos­ti, je súčas­ťou našej bytos­ti i všet­kých ľudí na sve­te a dôsled­kom náš­ho hrie­chu je smrť, odsú­de­nie a pek­lo. Ale v oso­be Ježi­ša Kris­ta Boh dal nie­ko­ho, kto pri­šiel zachrá­niť mužov a ženy od toh­to úde­lu. Ježiš, táto požeh­na­ná oso­ba, žil doko­na­lý ľud­ský život na mies­te hrieš­ni­kov (medzi hrieš­nik­mi), ako Boh však mohol zais­tiť več­ný život. Pre koho to robí? Pre všet­kých, kto­rí v neho veria – a jedi­ne v neho – na svo­ju spá­su. Spá­su člo­vek nikdy nemô­že dosiah­nuť kvô­li svo­jej hrieš­nej pri­ro­dze­nos­ti a hrieš­ne­mu kona­niu, ale bola dosia­hnu­tá čis­tým a nepo­škvr­ne­ným Synom Božím. Ver­te v Spa­si­te­ľa, ver­te v neho samot­né­ho, a bude­te nave­ky spasení.