Obja­ve­nie sláv­nej lode Tita­nic na dne oce­ánu vyvo­la­lo pred časom veľ­ký záu­jem a zve­da­vosť verej­nos­ti. Čias­toč­ne pre­to, že sa hovo­ri­lo o veľ­kom množ­stve pokla­dov na jej palu­be. Počas tej­to kata­stro­fy zahy­nu­lo veľa boha­tých ľudí – no ich bohat­stvo im v tej chví­li nebo­lo na úži­tok. V tom­to člán­ku však chcem písať o „pokla­doch v nebi“.

 

„Nez­hro­maž­ďuj­te si pokla­dy na zemi, kde moľ a hrdza kazí, a kde sa zlo­de­ji pre­ko­pá­va­jú a krad­nú; ale si zhro­maž­ďuj­te pokla­dy v nebi, kde ani moľ, ani hrdza neka­zí, a kde sa zlo­de­ji nepre­ko­pá­va­jú ani nek­rad­nú; lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce.“

Matúš 6:19-21

 

Pozri­me sa do najú­žas­nej­šej a najk­raj­šej káz­ne, kto­rá bola kedy káza­ná – do sláv­nej „káz­ne na hore“. Kaza­te­ľom bol, samoz­rej­me, Pán Ježiš Kris­tus a urče­ná bola pre­dov­šet­kým jeho uče­ní­kom. Zástup ostat­ných ľudí však stál len o kúsok ďalej. Ako sme vide­li už aj pri iných prí­le­ži­tos­tiach, odkaz bol urče­ný pre­dov­šet­kým tým, kto­rí majú blíz­ky a osob­ný vzťah s Ježi­šom Kris­tom. Záro­veň však aj tí, kto­rí ten­to vzťah dote­raz nema­jú, môžu z neho načer­pať úžitok.

       Pasáž, kto­rú bude­me rozo­be­rať, je na zamys­le­nie a obzvlášť vhod­ná pre tých, kto­rí žijú v kon­zum­nej spo­loč­nos­ti, akou je aj tá naša. Pasáž je o zhro­maž­ďo­va­ní pokla­dov: kde by sme mali pokla­dy zhro­maž­ďo­vať a kde by sme ich naopak zhro­maž­ďo­vať nema­li. Za pokla­dy môžu byť pova­žo­va­né všet­ky veci, kto­ré uchva­cu­jú, oku­pu­jú našu myseľ a dáva­jú zmy­sel náš­mu životu.

       Prvou otáz­kou, kto­rú sa musí­me pýtať sami seba, je: Čo sú naše pokla­dy? Všet­ky veci, kto­ré zabe­ra­jú, zamest­ná­va­jú našu myseľ a dáva­jú zmy­sel náš­mu živo­tu mož­no pova­žo­vať za pokla­dy. Ďal­šia otáz­ka súvi­sia­ca s prvou: Aké sú naše sku­toč­né hodnoty?

       Začni­me teda s nega­tív­nym vyhlá­se­ním. Ježiš pove­dal: „Nez­hro­maž­ďuj­te si pokla­dy na zemi“. Výraz „pokla­dy na zemi“ ale­bo tiež „pozem­ské pokla­dy“ nás núti pre­mýš­ľať o penia­zoch a majet­ku. Výraz tiež zahŕňa všet­ko, čo má pre nás jed­not­liv­cov na tom­to sve­te urči­tú hod­no­tu. Okrem majet­ku ale­bo vlast­níc­tva nie­čo­ho sem môže­me zahr­núť zába­vu a šport, prá­cu, dovo­len­ku, voľ­no­ča­so­vé akti­vi­ty, ale aj naše ambí­cie. Tie­to veci môžu byť samé ose­be správ­ne a v poriad­ku, všet­ko však zále­ží na dôra­ze a dôle­ži­tos­ti, kto­ré im prisudzujeme.

       Ak v našom živo­te kla­die­me naj­väč­ší dôraz na ten­to mate­riál­ny svet, musí­me prí­sť k záve­ru, že náš sku­toč­ný poklad zhro­maž­ďu­je­me v tom­to živo­te, tu na zemi. Ježiš nám však hovo­rí: „Nerob­te to!“

       Hneď nato nám vysvet­ľu­je, čo sa sta­ne s poklad­mi na tej­to zemi. Pozem­ské pokla­dy môžu byť zni­če­né, ale­bo nám ich nie­kto môže ukrad­núť. Pre­mýš­ľaj­me o dra­hých šatách. Čo sa s nimi sta­ne, keď sa k nim raz dosta­nú mole? Mole do nich vyhry­zú die­ry a šaty zosta­nú poško­de­né, a tým nepot­reb­né. V takom sta­ve ich môže­te rov­no vyho­diť. A teraz sa zamys­li­me nad novuč­kým autom. Čo sa s ním sta­ne po urči­tom čase, ak bude pone­cha­né napos­pas pove­ter­nost­ným vply­vom? Začne hrdza­vieť a roz­pa­dať sa. Keď sa tak sta­ne, jeho hod­no­ta rých­lo kles­ne. Skon­čí na sme­tis­ku a sta­ne sa odpadom.

       Nako­niec sa zamys­li­me nad zám­kom plným pokla­dov. Čo sa sta­ne s tým­to vzác­nym majet­kom, ak sa k nemu dosta­nú zlo­de­ji? Zais­te si ho vez­mú so sebou. Dokon­ca ho mož­no pre­pa­šu­jú do cudzi­ny a prav­de­po­dob­ne nikdy nevrátia.

       Čo nás tu učí Pán Ježiš tými­to tro­mi ilus­trá­cia­mi – obra­zom molí, hrdze a zlo­de­jov? Pri­po­mí­na nám, že všet­ko na tom­to sve­te je pre­dur­če­né na zánik. Nič nemô­že trvať več­ne. Dokon­ca aj keď nie­kto­rú vec z náš­ho majet­ku pre­ži­je­me, ani jed­nu z nich si nebu­de­me môcť zobrať so sebou, keď bude­me opúš­ťať ten­to svet. Egypt­skí fara­ó­ni býva­li kedy­si pocho­vá­va­ní aj s pred­met­mi vybra­ný­mi z majet­ku, kto­rý vlast­ni­li. Aké absurd­né to však bolo! Načo sú nám pozem­ské veci, keď sme už raz mŕt­vi? Tam, kam pôj­de­me, si ich pred­sa nemô­že­me vziať so sebou.

       To, čo som vám pove­dal o majet­ku, pla­tí samoz­rej­me aj pre všet­ky naše pozem­ské akti­vi­ty. Jed­né­ho dňa ich bude­me musieť všet­ky zane­chať. Ako pove­dal Jób: „Nahý som vyšiel zo živo­ta svo­jej mat­ky a nahý sa ta navrá­tim“ (Jób 1:21).

       Tak­že, pozre­li sme sa na Ježi­šo­ve nega­tív­ne vyhlá­se­nie: „Nez­hro­maž­ďuj­te si pokla­dy na zemi“. Teraz nadi­šiel čas, aby sme poroz­mýš­ľa­li nad jeho pozi­tív­nym vyhlá­se­ním: „Ale si zhro­maž­ďuj­te pokla­dy v nebi, kde ani moľ, ani hrdza neka­zí, a kde sa zlo­de­ji nepre­ko­pá­va­jú ani nekradnú.“

       To, čo nám tu Pán Ježiš hovo­rí, je, že na roz­diel od zem­ských pokla­dov, kto­ré sú dočas­né, nebes­ké pokla­dy sú trva­lé, več­né. Tak­že, čo zna­me­ná v pra­xi zhro­maž­ďo­vať pokla­dy v nebi?

       Pasáž, kto­rá nám môže v tom­to pomôcť, sa nachá­dza v Pav­lo­vom lis­te Kolo­sen­ským v tre­tej kapi­to­le, kde sa píše: „A tak ak ste vsta­li z mŕt­vych s Kris­tom, hľa­daj­te veci, kto­ré sú hore, kde sedí Kris­tus po pra­vi­ci Boha; na to mys­li­te, čo je hore, nie na to, čo je na zemi.“ (3:1-2). To nezna­me­ná, že by sme mali žiť s hla­vou v obla­koch, zabud­núc na to, čo sa deje vo sve­te oko­lo nás. To vôbec nie! Zna­me­ná to, že nech robí­me na tom­to sve­te čokoľ­vek, mali by sme to robiť vo svet­le več­nos­ti. Všet­ko, čo robí­me, by sme mali robiť tak, aby sme sa tým páči­li Bohu, aby sme tým Boha pote­ši­li – a nie­len pre uspo­ko­je­nie samých seba. To zna­me­ná, že naše penia­ze a maje­tok by mali byť pou­ži­té na veci a potre­by, kto­ré sú naozaj dôle­ži­té. Nema­li by sme plyt­vať ani hro­ma­diť pozem­ské veci zo sebec­kých dôvo­dov a nema­li by sme vždy chcieť to naj­väč­šie a naj­lep­šie. Penia­ze môžu byť naprí­klad pou­ži­té na pomoc tým, kto­rí trpia a potre­bu­jú ich, na šíre­nie evan­je­lia v našej kra­ji­ne, ale­bo aj kde­koľ­vek inde. Auto môže byť pou­ži­té nie­len pre naše vlast­né pohod­lie, ale naprí­klad aj na pre­pra­vu cho­rých ale­bo star­ších osôb. Pred­tým, než bude­me o nie­čom roz­ho­do­vať, si musí­me polo­žiť otáz­ky: Aké sú moje sku­toč­né motí­vy? Je to sku­toč­ne to, čo Boh chce, aby som uro­bil? Ak si vybe­riem prá­ve túto ces­tu, bude to na jeho slá­vu a česť? Struč­ne pove­da­né, všet­ko, čo vyko­ná­me s myšlienkou/zámerom, aby sa On oslá­vil, je pokla­dom zhro­maž­de­ným v nebi.

       Teraz musí­me byť veľ­mi opatr­ní. Neho­vo­rím, že toto je spô­sob, ako sa dostať do neba. Nech­cem vzbu­diť dojem, že keď zme­ní­me naše pri­ori­ty a bude­me viesť menej sebec­ký spô­sob živo­ta, Boh nás odme­ní tým, že nám ponúk­ne mies­to v nebi. Nie, ako som už pove­dal pred­tým, kázeň na hore bola urče­ná pre­dov­šet­kým sku­toč­ným veria­cim, kto­rí už majú svo­je mies­to v nebi. Priš­li k Bohu so svo­ji­mi hriech­mi a bez­ná­de­jou a pro­si­li ho o milosť, aby sa nad nimi zľu­to­val. Vlo­ži­li svo­ju dôve­ru v Ježi­ša Kris­ta a on im za to dal več­ný život. Dal im dar zadar­mo, len na zákla­de toho, čo pre nich vyko­nal na krí­ži. To je jedi­ná ces­ta, ako zís­kať več­ný život a mies­to v nebi zadar­mo, ako dar. Ale len čo člo­vek dosta­ne dar spa­se­nia a več­né­ho živo­ta a je v pra­vom vzťa­hu s Bohom, bude chcieť robiť Bohu radosť a začne zhro­maž­ďo­vať pokla­dy v nebi.

       Ako som už pove­dal skôr, táto pasáž z Pís­ma je na zamys­le­nie. Mož­no si nie­kto z čita­te­ľov hovo­rí sám pre seba: „Aby som bol úprim­ný, všet­ky moje pokla­dy sú pozem­ské, dočas­né a po smr­ti budú bez­cen­né. Zaned­bá­val som naj­dô­le­ži­tej­šiu vec v mojom živo­te a nie som pri­pra­ve­ný stret­núť sa so svo­jím Stvo­ri­te­ľom.“ Môj pria­teľ, ak máš vo svo­jom srd­ci túž­bu zane­chať za sebou všet­ko, čo potu­pu­je a zne­uc­ťu­je Boha a chceš byť ihneď s ním, vyzý­vam ťa k poká­niu zo svoj­ho hrie­chu. Pozý­vam ťa, aby si na svo­ju spá­su a záchra­nu vlo­žil svo­ju dôve­ru v Ježi­ša Kris­ta. Iba vte­dy, keď tak­to uči­níš, môžeš začať zhro­maž­ďo­vať pokla­dy v nebi, „kde moľ a hrdza neka­zí, a kde sa zlo­de­ji nepre­ko­pá­va­jú a nek­rad­nú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude tiež tvo­je srdce“.