Moh­lo by sa zdať, že exis­tu­je veľa rôz­nych spô­so­bov, ako pre­žiť svoj život – no ako uvi­dí­me v nasle­dov­nom zamys­le­ní, z Božie­ho pohľa­du exis­tu­jú v pod­sta­te len dva.

 

Vchá­dzaj­te tes­nou brá­nou, lebo prie­stran­ná brá­na a širo­ká ces­ta vedie do zahy­nu­tia, a mno­hí ňou vchá­dza­jú; ale do živo­ta vedie tes­ná brá­na a úzka ces­ta, a málo je tých, kto­rí ju nachádzajú.

Matúš 7:13-14

 

Teraz sa pozrie­me na posled­ný úsek Ježi­šo­vej sláv­nej káz­ne na hore. Ježiš začí­na svoj pre­jav opi­som cha­rak­te­ru obča­nov jeho krá­ľov­stva a až násled­ne opi­su­je sprá­va­nie, kto­ré sa od tých­to obča­nov oča­ká­va. No jeho poslu­chá­či si pri­tom nesmú pred­sta­vo­vať, že už do toh­to krá­ľov­stva všet­ci voš­li. To je dôvod, pre­čo násled­ne obra­cia svo­ju pozor­nosť k tým, kto­rí sto­ja stá­le von­ku pred brá­nou a nabá­da ich, aby vstúpili.

       Vysvet­le­nie: Ježiš pred­sta­vil obraz s dvo­mi brá­na­mi, dvo­mi ces­ta­mi a dvo­mi cieľ­mi. Exis­tu­je širo­ká brá­na ústia­ca na širo­kú ces­tu a vedú­ca k isté­mu cie­ľu, zatiaľ čo dru­há brá­na je tes­ná a úzka, ústia­ca na úzku ces­tu a vedú­ca k úpl­ne odliš­né­mu cie­ľu. Pokús­me sa poro­zu­mieť sym­bo­li­ke, kto­rú tu Ježiš pou­ží­va. Čo táto širo­ká brá­na pred­sta­vu­je? Dom­nie­vam sa, že pred­sta­vu­je obraz náš­ho vstu­pu na ten­to svet ako bábä­tiek. Dá sa pove­dať, že naro­de­ním sa kaž­dý z nás pre­chá­dza cez širo­kú brá­nu a ihneď sa oci­tá na širo­kej ces­te. Pre­čo je však táto ces­ta širo­ká? Je širo­ká, pre­to­že na nej nie sú žiad­ne obme­dze­nia. Nezá­le­ží na tom, ako na nej žije­te svoj život. Je na nej dosť mies­ta pre filo­zo­fov aj pre jed­no­du­chých ľudí, pre nábož­ných ľudí aj ate­is­tov, pre mora­lis­tov aj ľudí žijú­cich nemo­rál­ne. Na tej­to ces­te si môže­te robiť, na čo len máte chuť; kaž­dý je víta­ný. Je pre­pl­ne­ná ľuď­mi zo všet­kých strán, zo všet­kých mož­ných pro­stre­dí a väč­ši­ne z nich sa po tej­to ces­te krá­ča pohodlne.

       No Pán Ježiš varu­je, že širo­ká ces­ta vedie do záhu­by. Čo to zna­me­ná v pra­xi? To zna­me­ná, že na kon­ci svo­jich živo­tov ľudia cho­dia­ci po širo­kej ces­te odídu s prázd­ny­mi ruka­mi. Všet­ko, pre čo žili, sa v oka­mi­hu smr­ti sta­ne bez­výz­nam­ným. Zo svoj­ho majet­ku, záľub a pote­še­ní si so sebou nemô­žu zobrať nič, dokon­ca ani svo­je vzťa­hy. No ove­ľa hor­šia než stra­ta všet­kých tých­to vecí bude stra­ta ich duše. To je to, čo záhu­ba zna­me­ná – nie zni­če­nie, teda zánik exis­ten­cie, ale več­né muky pek­la. Toto je desi­vý osud – vyhliad­ka vstu­pu do več­nos­ti kaž­dej ľud­skej bytos­ti, kto­rá krá­ča po širo­kej ces­te: neprip­ra­ve­nosť, vylú­če­nie z krá­ľov­stva, odde­le­nie od Boha a več­né zotrva­nie pod jeho hnevom.

       Ale pre­suň­me sa teraz k dru­hej brá­ne. Naz­na­čil som, že širo­ká brá­na pred­sta­vu­je fyzic­ké naro­de­nie, čo samoz­rej­me zna­me­ná, že pri naro­de­ní tou­to brá­nou musel prejsť kaž­dý z nás. No táto dru­há brá­na je odliš­ná – je malá, úzka a len málo ľudí ju nachá­dza. Čo táto brá­na pred­sta­vu­je? Pred­sta­vu­je vstup do Božie­ho krá­ľov­stva, ale­bo iný­mi slo­va­mi spa­se­nie a vstup do več­né­ho živo­ta. Nuž, ale pre­čo je taká malá? Pove­dal by som, že je tes­ná, pre­to­že po nej môže­te ísť len za sebou, jeden po dru­hom. Do Božie­ho krá­ľov­stva tiež nev­stu­pu­je­te na zákla­de prí­sluš­nos­ti k urči­tej cir­kvi, ale­bo ako čle­no­via urči­tej rodi­ny. Spa­se­nie je indi­vi­du­ál­nou zále­ži­tos­ťou medzi jed­not­liv­com a jeho Bohom.

       A čo je za tou tes­nou brá­nou? Za ňou je úzka ces­ta. Pre­čo Pán Ježiš opí­sal túto ces­tu tým­to spô­so­bom? Opi­su­je ju ako úzku, aby pou­ká­zal na to, že život tých, kto­rí sú už zachrá­ne­ní, nie je ľah­ký. Na tej­to ces­te exis­tu­je veľa ťaž­kos­tí a utr­pe­nia. Sú tu obme­dze­nia, veci, kto­ré sú zaká­za­né, a pres­né naria­de­nia, ako má člo­vek žiť svoj život. Je tu reál­na mož­nosť, že člo­vek osta­ne nepo­cho­pe­ný a odmiet­nu­tý tými, kto­rí zosta­li na širo­kej ces­te – dokon­ca aj naši blíz­ki a pre nás dra­hí nemu­sia akcep­to­vať náš spô­sob živo­ta. Exis­tu­jú poku­še­nia a skúš­ky, kto­ré sú nezná­me pre tých, kto­rí do krá­ľov­stva nevs­tú­pi­li. No koniec tej­to ces­ty vedie k životu.

       Kým širo­ká ces­ta vedie do smr­ti a záhu­by, úzka ces­ta vedie k živo­tu – k živo­tu, aký s nami Boh zamýš­ľal, k živo­tu v nád­her­nej prí­tom­nos­ti vše­mo­hú­ce­ho Pána, živo­tu v nebi plnom nevys­lo­vi­teľ­nej rados­ti a šťas­tia. Ale Pán Ježiš nám hovo­rí, že len málo ľudí túto tes­nú brá­nu nachá­dza. Pre­čo je ich tak málo? Je ich málo, pre­to­že väč­ši­na ľudí je k širo­kej ces­te pri­le­pe­ná, resp. pri­pú­ta­ná; hľa­da­jú uspo­ko­je­nie v tom­to pozem­skom živo­te a v tom, čo im svet môže ponúk­nuť. Tak­že väč­ši­na ľudí tes­nú brá­nu nenáj­de, pre­to­že ju nehľa­dá. Navy­še vyhliad­ka cho­de­nia po úzkej ces­te nie je pre hrieš­ne­ho člo­ve­ka prí­ťaž­li­vá kvô­li ťaž­kos­tiam a obe­tiam, kto­ré z krá­ča­nia po nej vyplý­va­jú. Ľudia chcú spa­se­nie, več­ný život a nebo, ale nie sú ochot­ní zapla­tiť cenu, kto­rú to sto­jí – teda zapre­tie samých seba a pod­ria­de­nie sa auto­ri­te a vede­niu Boha. Je tra­gic­ké, že ľudia rad­šej upred­nost­ňu­jú uží­vať si zopár rokov a zabá­vať sa na tom­to sve­te, než by sa pri­pra­vo­va­li na več­nosť – a to napriek tomu, že to zna­me­ná sme­ro­va­nie do záhuby!

       Je tu však ešte jed­na otáz­ka, na kto­rú musí­me odpo­ve­dať. Čo pres­ne tá dru­há – tes­nej­šia brá­na pred­sta­vu­je? Nuž, Ježiš pove­dal: „Ja som brá­na.“ (Ja som dve­re). Áno, je to Pán Ježiš, kto­rý má roz­ho­du­jú­ci a zásad­ný význam pre kaž­dé­ho, kto chce spoz­nať Boha a zís­kať več­ný život. Pán Ježiš je ten, vďa­ka kto­ré­mu máme prí­stup do Božie­ho krá­ľov­stva. On je ten, kto dáva člo­ve­ku vykú­pe­nie, záchra­nu a več­ný život. On je ten, kto­rý uči­nil mož­ným, aby hrieš­ni ľudia – muži a ženy moh­li vojsť do neba. Ako sa stal tou brá­nou? Stal sa tou brá­nou tým, že na krí­ži zomrel za hrie­chy nespo­čet­né­ho množ­stva mužov a žien. On zapla­til za naše hrie­chy – za hrie­chy, za kto­ré sme si zaslú­ži­li zapla­tiť my sami, ale On ich vzal na seba spo­lu s tres­tom, kto­rý sme za ne mali dostať. Iba skr­ze neho môže mať člo­vek prí­stup do več­né­ho života.

       Tak­že, pria­te­ľu, na kto­rej ces­te si? Si jed­ným z mno­hých krá­ča­jú­cich po širo­kej ces­te? Ak áno, mož­no si budeš môcť ešte neja­ký čas uží­vať život a zabá­vať sa, ale táto ces­ta sa skôr či neskôr skon­čí. Jed­né­ho dňa musíš zomrieť a potom všet­ko, čo budeš mať pred sebou, je vyhliad­ka záhu­by, stra­ta všet­ké­ho, čo si si v tom­to živo­te vychut­ná­val (a hro­ma­dil) a zisk več­né­ho utr­pe­nia v pek­le, ďale­ko od Boha.

       Ape­lu­jem na vás: Hľa­daj­te tes­nú brá­nu, aby ste moh­li začať Boha hľa­dať osob­ne. Musí­te si uve­do­miť, že aj keď môže byť život pre vás ako pra­vých kres­ťa­nov cho­dia­cich po úzkej ces­te občas ťaž­ký, máte pred sebou istú a spo­ľah­li­vú vyhliad­ku več­nej, nekon­čia­cej bla­že­nos­ti v nebi. A čo viac, bude­te mať zasľú­be­nú prí­tom­nosť Pána Ježi­ša po vašom boku, na kaž­dom kro­ku vašej ces­ty. Žiad­ny sku­toč­ný, pra­vý veria­ci nebu­de ľuto­vať na kon­ci svoj­ho živo­ta cho­de­nie po úzkej ces­te, pre­to­že bude mať život!

       Na záver mi dovoľ­te zopa­ko­vať napo­me­nu­tie Pána Ježi­ša z našej pasá­že: „Vchá­dzaj­te tes­nou brá­nou!“ Choď­te ku Kris­to­vi ešte dnes. On je tou bránou.