Mož­no ste mno­hí zaži­li, aké je to neprí­jem­né, keď sa s neja­kým člo­ve­kom roz­prá­va­me o nie­čom dôle­ži­tom a váž­nom, zatiaľ čo on sa nám len posmie­va a uťa­hu­je si z nás pre­to, že nás pokla­dá za hlu­pá­kov, ale­bo pre­to, že nám neve­rí. Ako dnes uvi­dí­me, Ježiš nevy­be­ral slo­vá, keď sa vyjad­ro­val o takých­to ľuďoch.

 

Nedá­vaj­te svä­té­ho psom, ani nehá­dž­te svo­jich periel pred svi­ne, aby ich snáď neza­šlia­pa­li noha­mi a obrá­tiac sa neroz­tr­ha­li vás.

Matúš 7:6

 

V tej­to čas­ti Káz­ne na hore hovo­rí Ježiš o tom, aký postoj majú mať jeho nasle­dov­ní­ci k iným ľuďom. Hovo­ril už o súde­ní dru­hých a tom, aby sme nebo­li pokryt­ca­mi. Teraz pri­chá­dza­me k ver­šu uve­de­né­mu vyš­šie, a ten môže byť veľ­kým prek­va­pe­ním pre nie­kto­rých našich čita­te­ľov. Pán Ježiš tu pri­rov­ná­va nie­kto­rých ľudí ku psom a svi­niam. Je mož­né, že tu roz­li­šu­je medzi tými, kto­rých nazý­va psa­mi, a tými, kto­rých nazý­va svi­ňa­mi, ale nemys­lím si, že je to dôle­ži­té. Budem pred­po­kla­dať, že oba výra­zy opi­su­jú rov­na­kú kate­gó­riu ľudí. Samoz­rej­me, našou prvou úlo­hou je sta­no­viť, kto sú tí ľudia.

       Keď Ježiš spo­mí­na psov, nemá na mys­li také zvie­ra­tá, kto­ré dnes ľudia cho­va­jú ako domá­cich milá­či­kov. V tých časoch nebo­lo zvy­kom cho­vať domá­ce zvie­ra­tá tak, ako to robí­me dnes. Psy, o kto­rých hovo­rí Ježiš, boli zúri­vé, divo­ké zvie­ra­tá, kto­rým sa bolo tre­ba vyhý­bať. Židia na ne poze­ra­li s opo­vr­hnu­tím. Avšak naj­pod­stat­nej­šie v tom­to kon­tex­te na nich je, že to boli nečis­té zvie­ra­tá. To isté pla­tí aj o svi­niach a z toh­to dôvo­du orto­dox­ný Žid nekon­zu­mu­je mäso z oší­pa­ných dokon­ca ani dnes.

       Koho mal teda Ježiš na mys­li, keď hovo­ril o psoch a svi­niach? Mal na mys­li veľ­kých hrieš­ni­kov? To by bolo zvlášt­ne, pre­to­že on sám čas­to hovo­ril k tým, kto­rí boli pova­žo­va­ní za naj­viac opo­vr­hnu­tia hod­ných čle­nov spo­loč­nos­ti a dokon­ca jeho nepria­te­lia ho ozna­čo­va­li za pria­te­ľa vybe­ra­čov daní a hrieš­ni­kov. V sku­toč­nos­ti s nimi dokon­ca jedá­val, čo v tom čase (viac ako v súčas­nos­ti) bolo pova­žo­va­né za znak srdeč­né­ho pria­teľ­stva. Keď teda Ježiš pove­dal, že nemá­me dávať, čo je svä­té, psom ale­bo per­ly svi­niam, oči­vid­ne nemal na mys­li takých­to ľudí. Koho teda pred­sta­vu­jú tie­to psy a svi­ne? Skôr ako odpo­viem, pozri­me sa ako sa tie­to zvie­ra­tá sprá­va­jú, pre­to­že nám to pomô­že iden­ti­fi­ko­vať ich. Nedá­vaj­te svä­té­ho psom, – pove­dal Ježiš, ani nehá­dž­te svo­jich periel pred svi­ne. Pre­čo? Pre­to­že ich noha­mi zašlia­pu a zaú­to­čia na vás.

       Čo je najs­vä­tej­šie na tom­to sve­te? Naj­dô­le­ži­tej­ším na tom­to sve­te je, samoz­rej­me, Božie slo­vo, prav­da a naj­mä evan­je­lium. Slo­vo „svä­tý“ zna­me­ná odde­le­ný, pre­to­že pat­rí Bohu a nesmie sa mie­šať s ničím hrieš­nym či zlým – je to Božie zvlášt­ne vlast­níc­tvo. Per­ly pred­sta­vu­jú veľ­kú hod­no­tu, nie­čo, čo je nie­len krás­ne, ale aj ťaž­ké zís­kať. Božie slo­vo je nie­len svä­té, ale má nesmier­nu hod­no­tu; keď sa číta ale­bo zves­tu­je, Boh ho môže pou­žiť a daro­vať nie­ko­mu več­ný život.

       Pre­čo by bolo nespráv­ne a pocha­bé dať nie­čo svä­té ale­bo vzác­ne, ako sú per­ly, psom a svi­niam? Bolo by to nespráv­ne a pocha­bé, pre­to­že by si ich nece­ni­li. Nebo­li by si vedo­mí, že je na nich nie­čo zvlášt­ne a v sku­toč­nos­ti by ich pova­žo­va­li za zby­toč­né. Aj svi­ne aj psy sa živia tak­mer akou­koľ­vek potra­vou, ale v per­lách nevi­dia žia­den úži­tok. Opo­vr­ho­va­li by nimi a zašlia­pa­li by ich nohami.

       Snáď teraz začí­na­te chá­pať, koho pred­sta­vu­jú tie­to psy a svi­ne. Nepred­sta­vu­jú tých ľudí, s kto­rý­mi Ježiš sedá­val a sto­lo­val, pre­to­že tí, hoci žili hrieš­nym živo­tom, pri­ja­li Ježi­ša a s rados­ťou ho počú­va­li, keď ich učil Božej prav­de. Ceni­li si prav­du, naozaj boli po nej hlad­ní a nie­kto­rí z nich sa sta­li sku­toč­ný­mi nasle­dov­ník­mi Pána Ježi­ša Kris­ta. Oni nebo­li psy a svine.

       Exis­to­val nie­kto, komu Ježiš odmie­tol zves­to­vať evan­je­lium? Bol nie­kto, kto nepre­uká­zal žiad­ne pocho­pe­nie pre sprá­vu, kto­rú pri­nie­sol Spa­si­teľ? Nuž, jed­na oso­ba v evan­je­liách nepo­chyb­ne spa­dá do tej­to kate­gó­rie. Mám na mys­li krá­ľa Hero­de­sa. Ten­to muž mal mno­ho prí­le­ži­tos­tí počú­vať uče­nie veľ­ké­ho kaza­te­ľa Jána Krs­ti­te­ľa, ale nere­a­go­val na jeho varo­va­nia. Neskôr, krát­ko pred ukri­žo­va­ním, k nemu Pilát poslal Ježi­ša. Apoš­tol Lukáš popi­su­je, čo sa sta­lo, v 23. kapi­to­le svoj­ho evan­je­lia: A keď videl Hero­des Ježi­ša, zara­do­val sa veľ­mi, lebo ho už od dáv­na chcel vidieť, pre­to­že mno­ho slý­chal o ňom a náde­jal sa, že ho uvi­dí uči­niť neja­ký div. A pýtal sa ho mno­hý­mi reča­mi, ale on mu ničo­ho neodpovedal.

       Ježiš vedel, že odpo­ve­dať na otáz­ky Hero­de­sa by bolo to isté, ako hádzať per­ly pred svi­ne, tak­že mlčal. Hero­des nebol schop­ný pocho­piť, kto je Ježiš, ani sprá­vu, kto­rú pri­nie­sol. Ježi­šov postoj k Hero­de­so­vi bol cel­kom opráv­ne­ný, pre­to­že o dva ver­še ďalej číta­me: A potom, keď ním pohr­dol Hero­des so svo­jím voj­skom a napos­mie­val sa mu, oblie­kol ho do skve­lé­ho rúcha a poslal ho späť Pilátovi.

       Tak­že Hero­des nie­len­že odmie­tol Božie slo­vo, kto­ré mu pri­nie­sol Ján Krs­ti­teľ, on ešte aj hano­bil a posmie­val sa tomu Svä­té­mu, o kto­rom Božie slo­vo hovo­rí, Páno­vi Ježi­šo­vi Kristovi.

       Exis­tu­jú ľudia ako Hero­des aj dnes? Áno, urči­te exis­tu­jú. V mno­hých kra­ji­nách sve­ta ľudia opo­vr­hu­jú zves­ťou evan­je­lia a kres­ťa­nia sú pre­na­sle­do­va­ní, väz­ne­ní a dokon­ca zabí­ja­ní. Ale dokon­ca aj tu v Euró­pe sú ľudia, kto­rí nie­len­že odmie­ta­jú zvesť Pís­ma, ale robia si z neho posmech. Opo­vr­hu­jú tým, čo je svä­té, čo je vzác­nej­šie ako per­ly a zašlia­pa­va­jú to v špi­ne. Iný­mi slo­va­mi, sprá­va­jú sa k Božej prav­de ako psy a svi­ne. Naj­de­si­vej­šie na tom je, že taký­to postoj sa čas­to dosa­hu­je vo fázach. Oso­ba, kto­rá je v tej­to chví­li ochot­ná počú­vať evan­je­lium, ho môže odmiet­nuť neskôr. Najs­mut­nej­šie je, že keď nie­kto odmiet­ne evan­je­lium dnes, môže sa neskôr posmie­vať tej­to zves­ti a ľuďom, kto­rí ju prinášajú.

       Môj dra­hý pria­teľ, kto­koľ­vek si, až potiaľ­to si čítal tie­to slo­vá a to ma vedie k pre­sved­če­niu, že pre teba ešte stá­le exis­tu­je nádej. Ale je potreb­né konať okam­ži­te, bez meš­ka­nia, pre­to­že inak môže prí­sť deň, keď nebu­deš mať žiad­ny záu­jem o posols­tvo spá­sy, a naj­hor­šie zo všet­ké­ho je, že sa jed­né­ho dňa môžeš ocit­núť medzi tými, kto­rých Ježiš opi­su­je ako psy a svi­ne. Musíš činiť poká­nie z hrieš­nej ned­ban­li­vos­ti voči Božej prav­de a potom musíš požia­dať Pána o milo­sr­den­stvo a odpus­te­nie. Požia­daj ho, aby obmäk­čil tvo­je srd­ce a aby ťa spra­vil vní­ma­vým k jeho vzác­nej prav­de. Boh vyža­du­je, aby si sa obrá­til na Pána Ježi­ša a požia­dal ho o záchra­nu svo­jej duše. V nebi nie sú žiad­ne psy a svi­ne, ale je tam mies­to pre sku­toč­ne pokor­ných a poká­nie činia­cich hriešnikov.