Verný, milujúci Otec

Pros­te, a bude vám dané; hľa­daj­te a náj­de­te; klep­te, a otvo­rí sa vám;  lebo kaž­dý, kto pro­sí, berie; kto hľa­dá, nachá­dza, a tomu, kto kle­pe, sa otvo­rí. Ale­bo kto je z vás člo­vek, kto­rý, keby ho jeho syn pro­sil o chlieb, by mu dal kameň?  Ale­bo aj keby ho pro­sil o rybu, či mu azda podá hada?! Ak teda vy, súc zlí, vie­te dávať svo­jim deťom dob­ré dary, o čo skôr dá váš Otec, kto­rý je v nebe­siach, dob­ré veci tým, kto­rí ho prosia!

Matúš 7:7-11

 

Mno­hí ľudia, kto­rí veria, že Boh exis­tu­je, majú tak­tiež dojem, že okrem toho, že Boh je tajom­ný, je aj do istej mie­ry nevys­py­ta­teľ­ný. Neve­dia pocho­piť, pre­čo neza­siah­ne v urči­tých situ­áciách, naj­mä pokiaľ ide o odstrá­ne­nie zla. Dokon­ca aj tí, kto­rí hľa­da­jú Boha, môžu nie­ke­dy cítiť, že Boh sa o nich nezau­jí­ma ale­bo že sa ich sna­ží odra­diť v hľa­da­ní, kým pres­ný opak je prav­dou. Teraz sa pokú­sim vysvet­liť, pre­čo Pán koná takým­to spôsobom.

       Napo­sle­dy, keď sme pre­chá­dza­li tou­to pasá­žou, sme si vysvet­li­li, že sa v prvom rade vzťa­hu­je na sku­toč­ných veria­cich, na tých, kto­rí pre­ži­li skú­se­nosť obrá­te­nia, a sú pre­to pra­vý­mi Boží­mi deť­mi, kto­ré majú osob­ný vzťah s Pánom. (Pozri pred­chá­dza­jú­ci člá­nok auto­ra „Pros­te a dosta­ne­te“, Solas 33, str. 6-8). Sú to tí, kto­rí môžu oča­ká­vať odpo­ve­de na mod­lit­by, pre­to­že Boh je ich nebes­kým Otcom. Ale zis­ti­li sme aj to, že tie­to ver­še môže­me opráv­ne­ne apli­ko­vať aj na tých, kto­rí hľa­da­jú Boha. Pou­ká­zal som na to, že Boh neod­miet­ne odpo­ve­dať tým, kto­rí ho hľa­da­jú celým srd­com. Dnes budem opäť apli­ko­vať túto pasáž na tých, kto­rí hľa­da­jú Pána, ale na začiat­ku spo­meň­me jej uplat­ne­nie aj na tých, kto­rí už sú Boží­mi deťmi.

       Vo ver­šoch 9 a 10 nám Ježiš uka­zu­je, aké pri­ro­dze­né by malo byť oča­ká­vať od Pána, že odpo­vie na mod­lit­by svo­jich sku­toč­ných detí. Objas­ňu­je to na porov­na­ní s ľud­ský­mi vzťah­mi. Zavá­dzal by bež­ný ľud­ský otec svo­je deti, pod­vá­dzal by ich? Kto­rý ľud­ský otec by polo­žil na stôl kameň namies­to chle­ba? Mož­no zo žar­tu, ale nikdy nie váž­ne. A vie­te si pred­sta­viť, že by svoj­mu syno­vi dal na tanier živé­ho hada namies­to ryby? Nie, až na zried­ka­vé výnim­ky, otco­via chcú, aby ich deti boli šťast­né. Chcú robiť to, čo je pre ne naj­lep­šie. Chcú, aby sa im nič zlé nesta­lo. „Teda,“ hovo­rí v pod­sta­te Ježiš, „ste zlí, všet­ci ste hrieš­ni­ci a aj tak vie­te dávať svo­jim deťom dob­ré dary. Ak napriek svo­jim mno­hým hrie­chom milu­je­te svo­je deti, sta­rá­te sa o ne, robí­te, čo si mys­lí­te, že je pre ne naj­lep­šie, pre­čo pochy­bu­je­te o vašom Otco­vi v nebe­siach? On je doko­na­lý Otec, kto­rý vás milu­je viac, ako kto­rý­koľ­vek ľud­ský otec milu­je svo­je deti. On je vždy prí­tom­ný, aby na vás dával pozor a sta­ral sa o vás. Ako môže­te pochy­bo­vať, že On vám nedá dob­ré ale­bo pres­ne to, čo doko­na­le vyho­vu­je vašim potre­bám?

       To je nád­her­né uis­te­nie pre pra­vých veria­cich, že môžu pred Boha s pros­ba­mi pri­chá­dzať kedy­koľ­vek. Pán má pre nás veľa nád­her­ných darov, ale chce, aby sme k nemu pri­chá­dza­li ako malé deti, s dôve­rou a lás­kou, pre­to­že On rád počú­va naše hla­sy a rád nás robí šťast­ný­mi. Odo­prie nám iba to, čo pre nás nie je dob­ré, pre­to­že je nie­len milu­jú­cim Bohom, ale aj doko­na­le múd­rym Bohom.

       Ako som uvie­dol, tie­to ver­še sa naozaj vzťa­hu­jú na tých, kto­rí sa sta­li sku­toč­ný­mi člen­mi Božej rodi­ny. A čo tí, kto­rí nie sú v takom­to posta­ve­ní? Je pre nich neja­ké povzbu­de­nie v tých­to ver­šoch? Áno, je. Veď ten, kto je teraz pra­vým Božím die­ťa­ťom, nebol vždy v takom požeh­na­nom posta­ve­ní. Nikto nepri­chá­dza na svet s duchov­ným vzťa­hom s Pánom. Je prav­da, že nie­kto­rí spoz­na­li Pána v ranom det­stve, pre­ži­júc neba­da­teľ­ne malý ale­bo tak­mer žiad­ny zápas, ale u väč­ši­ny ľudí to bolo spo­je­né s dlh­ším či krat­ším hľa­da­ním. Ako teda tie­to ver­še pomá­ha­jú takej­to oso­be? Pomá­ha­jú tak­to: zatiaľ čo pla­tí, že hľa­da­jú­ci člo­vek ešte nie je Božím die­ťa­ťom a nemô­že volať Boha svo­jím Otcom, pod­sta­ta Boha je rov­na­ká voči komu­koľ­vek, kto k nemu pri­stu­pu­je. To zna­me­ná, že Boh vás nebu­de zavá­dzať, nepod­ve­die vás ani vám nedá opak toho, o čo pro­sí­te, zámer­ne. Boh je vo svo­jej pod­sta­te lás­ka­vý, milu­jú­ci, trpez­li­vý a milo­srd­ný. Ak je vaše hľa­da­nie ozaj­st­né a sku­toč­ne túži­te po odpus­te­ní hrie­chov, Boh vás nebu­de nepres­taj­ne odmietať.

       Musím však pove­dať, že to nie­ke­dy vyze­rá tak, ako­by Boh pre­hlia­dal oso­bu, kto­rá ho hľa­dá. Pre­čo to robí? Robí to pre­to, aby pre­skú­šal naše odhod­la­nie. Nie­ke­dy to robí pre­to, lebo sme sa v sku­toč­nos­ti ešte neod­hod­la­li, že sa vzdá­me svo­jich hrie­chov a bude­me ho nasle­do­vať. Stá­le lip­ne­me na nie­čom, s čím Boh nesú­hla­sí. Boh chce byť krá­ľom v našom živo­te a nehod­lá sa deliť o vlá­du nad naším živo­tom s nie­čím ale­bo nie­kým iným. On dal svoj­ho Syna, aby zomrel za naše hrie­chy. Ako by ste moh­li oča­ká­vať, že by zná­šal nie­čo, čo zaprí­či­ni­lo smrť jeho jedi­né­ho Syna? Ino­ke­dy nechá­va bez povšim­nu­tia toho, kto sa stá­le sčas­ti spo­lie­ha, že mu jeho dob­ré skut­ky ale­bo dob­rý cha­rak­ter zaru­čia pri­ja­tie u Pána. Ak to pla­tí aj o tebe, zjav­ne si ešte nepo­cho­pil, že v očiach svä­té­ho Boha nie je nič, čo by nebo­lo neja­kým spô­so­bom poškvr­ne­né od hrie­chu. Ježiš zomrel za stra­te­ných a bez­moc­ných hrieš­ni­kov, kto­rí sa nema­jú čím chvá­liť. Boh ťa neprij­me do svo­jej rodi­ny, kým sa nevzdáš pred­sta­vy, že sú v tebe neja­ké hod­not­né vlast­nos­ti. Všim­ni si, že keď Ježiš v 7. kapi­to­le Matú­šov­ho evan­je­lia oslo­vil svo­jich poslu­chá­čov, otvo­re­ne pove­dal, že sú zlí! A to pre­ho­vá­ral k svo­jim učeníkom!

       Pria­te­ľu, nemô­žeš byť spa­se­ný, kým nebu­deš nad sebou zúfať a kým nevlo­žíš všet­ku svo­ju dôve­ru v Kris­ta a jeho die­lo na krí­ži. Pomys­li na kríž a kru­té utr­pe­nie, kto­ré tam Pán pod­stú­pil. Na tom mies­te zís­kal moje spa­se­nie, moje úpl­né spa­se­nie, kým ja som bol ešte bez­moc­ný, úbo­hý hrieš­nik a neexis­tu­je nič, čo by som k tomu die­lu mohol ale­bo potre­bo­val pri­dať. Tak­že, pria­te­ľu, aj keď nie si Božím die­ťa­ťom, je tu ešte jeden dob­rý dar, o kto­rý môžeš pro­siť Boha. Aký je to dar? Je to dar spa­se­nia, kto­rý zahŕňa odpus­te­nie všet­kých tvo­jich hrie­chov a več­ný život. Boh sa nezdrá­ha dať ten­to neoce­ni­teľ­ný dar komu­koľ­vek, kto k nemu prí­de ako bez­ná­dej­ný hrieš­nik, spo­lie­ha­jú­ci nie na svo­ju spra­vod­li­vosť, ale jedi­ne na Ježi­ša Kris­ta a jeho obeť za hrieš­ni­kov na krí­ži. Ak prí­deš správ­nym spô­so­bom, čo pre teba uro­bí Pán? Dá ti nie­len odpus­te­nie, ale aj mies­to v Božej rodi­ne. Potom spoz­náš ako nikdy pred­tým, že Pán je sku­toč­ne úžas­ný, milu­jú­ci, milo­srd­ný Otec, kto­rý ti chce dať množ­stvo dob­rých darov. Hľa­daj Pána, pria­te­ľu, klop a neus­po­koj sa, kým sa ti dve­re neot­vo­ria, aby si mohol vstúpiť.

image_pdfimage_print