Význam poj­mu zja­ve­nie

 

Slo­vo zja­ve­nie v úpl­ne vše­obec­nom význa­me zna­me­ná: odha­le­nie nie­čo­ho, čo exis­tu­je a je skry­té ale­bo zaha­le­né, aby to bolo mož­né vidieť a poznať, čo to vlast­ne je.

 

V bež­nom živo­te sa ním ozna­ču­je: náh­le obja­ve­nie sa (a zmiz­nu­tie), zvi­di­teľ­ne­nie nie­čo­ho ale­bo nie­ko­ho. Zvy­čaj­ne ide náh­ly pre­jav ale­bo vní­ma­nie pod­stat­nej pova­hy ale­bo význa­mu nie­čo­ho, ale­bo intu­itív­ne pocho­pe­nie sku­toč­nos­ti pro­stred­níc­tvom nie­čo­ho (naprí­klad uda­los­ti), javu zvy­čaj­ne jed­no­du­ché­ho a nápadného.

 

V bib­lic­kom význa­me slo­va zja­ve­nie ide o zja­ve­nie Boha Stvo­ri­te­ľa (Jah­ve­ho), kto­rý člo­ve­ku odha­ľu­je sám seba, svo­ju slá­vu, svo­ju pod­sta­tu a vlast­nos­ti, svo­ju vôľu, ces­ty a plá­ny – jed­no­du­cho odha­ľu­je seba, aby ho ľudia moh­li poznať. Boh odha­ľu­je – kto je, čo uro­bil, čo robí a čo nude robiť.

 

Bib­lic­ké nábo­žen­stvo (bib­lic­ká vie­ra) je nábo­žen­stvo zja­ve­nia. Je to vie­ra zalo­že­ná na sku­toč­nos­ti, na fak­te, že Boh pri­šiel k člo­ve­ku odha­lil mu sám seba. K Božie­mu sebaz­ja­ve­niu dochá­dza vždy s požia­dav­kou, aby člo­vek veril tomu, čo mu bolo zja­ve­né a pod­ľa toho v posluš­nos­ti konal. Iný­mi slo­va­mi, nepri­chá­dza k člo­ve­ku len ako infor­má­cia, ale ako záväz­né pra­vid­lo vie­ry a sprá­va­nia. Ľud­ský život má pre­bie­hať v pokor­nej vie­re v zja­ve­né Božie požiadavky.

 

 

Ak člo­vek (ľud­stvo) má poznať Boha, tak samoz­ja­ve­nie Boha je nevy­hnut­né z dvoch dôvodov:

 

1. Sme stvo­re­ní. Boh exis­tu­je nezá­vis­le od svoj­ho stvo­ren­stva. Boh a člo­vek sa líšia pod­sta­tou bytia. Je to roz­diel­nosť v bytí. Roz­diel v bytí zna­me­ná aj roz­diel v pozna­ní. Pre­to sa nám Boh musí sám zja­viť. O Bohu vie­me len to, čo o sebe sám zjavil.

 

2. Sme hrieš­ni. Pád do hrie­chu obme­dzil našu morál­ku a duchov­né pozna­nie, vní­ma­nie duchov­né­ho sve­ta. Jedi­ná ces­ta k pozna­niu Boha je tá, keď Boh obno­ví naše poru­še­né chá­pa­nie obno­ve­ním náš­ho vnú­tor­né­ho človeka.

 

Bib­lic­kí uči­te­lia upo­zor­ňu­jú na hoj­nosť výsky­tu slov s význa­mom zja­ve­nie. V ďal­šom sa venu­je­me dvom z nich. Sú to slo­vá z Nové­ho záko­na: epi­fá­nia a parú­zia a v nábo­žen­skej lite­ra­tú­re sa s nimi čas­to stretávame.

 

epi­fá­nia ako zjave­nie

epi­fá­nia (-ie, ž.) je gréc­ke slo­vo vo význa­me: 1. zvi­di­teľ­ne­nie, slá­va; zja­ve­nie bož­stva v reál­nej podo­be ale­bo vízii;  2. svia­tok Zja­ve­nia Pána

 

Prvý význam  Slo­vom epi­fá­nia je pome­no­va­né „obja­ve­nie ale­bo pre­ja­ve­nie sa bož­skej bytos­ti“. Sú nimi teofá­nia a kris­to­fá­nia, kto­ré sú typy epi­fá­nie. Teofá­nia je pre­jav Boha, kto­rý je „hma­ta­teľ­ný“ ľud­ský­mi zmys­la­mi. V najuž­šom zmys­le slo­va ide o vidi­teľ­né zja­ve­nie Boha v sta­ro­zá­kon­nom obdo­bí, čas­to, ale nie vždy, v ľud­skej podo­be. Je vše­obec­ná mien­ka, že kedy­koľ­vek nie­ko­ho nav­ští­vil „Pánov anjel“, bol to v sku­toč­nos­ti pre­dob­raz Kris­ta (kris­to­fá­nia). Také­to zja­ve­nie nachá­dza­me v 1. Moj­ži­šo­vej 16:7-14; 22:11-18; Sud­cov 5:23; 2. krá­ľov 19:35 a v ďal­ších pasá­žach (Jozua 5:13-15). Teofá­nia, v kto­rej Boh na seba berie ľud­skú podo­bu, pred­zna­me­ná­va vte­le­nie, v kto­rom Boh pri­jí­ma podo­bu člo­ve­ka, aby žil medzi nami ako Ema­nu­el, čiže „Boh s nami“ (Matúš 1:23).

 

Dru­hý význam  Slo­vom Zja­ve­nie (Epi­fá­nia), písa­né s veľ­kým začia­toč­ným pís­me­nom, sa ozna­ču­je cir­kev­ný svia­tok (Zja­ve­nie Pána, ale­bo pome­no­va­ný aj ako Svia­tok troch krá­ľov), kto­rý sa slá­vi pre­dov­šet­kým vo východ­ných cir­kvách. Pri­pa­dá na 6. janu­ára a pri­po­mí­na náv­šte­vu mudr­cov (krá­ľov) od výcho­du a zja­ve­nie (prí­chod) Božie­ho Syna ako Syna človeka.

 

parú­zia ako zjave­nie

parú­zia (-ie, ž.) je gréc­ke slo­vo, kto­rým sa pod­ľa Nové­ho záko­na ozna­ču­je dru­hý prí­chod Ježi­ša Kris­ta z neba na zem (Kris­tov deň)

 

Dôle­ži­tosť zjavenia

Pre člo­ve­ka koneč­ným dôsled­kom bib­lic­ké­ho zja­ve­nia je uve­do­me­nie si, že potre­bu­je záchra­nu, Spa­si­te­ľa v oso­be Ježi­ša Kris­ta. Mno­hí ľudia pri­chá­dza­jú ku Kris­to­vi v dôsled­ku trau­ma­tic­kej uda­los­ti, ako je neho­da ale­bo váž­na cho­ro­ba. Skr­ze rôz­ne dra­ma­tic­ké uda­los­ti sa im dostá­va zja­ve­né pozna­nie  kreh­kos­ti zem­ské­ho živo­ta a rea­li­ty smr­ti. Pri­vá­dza ich to k otáz­ke, čo bude po smr­ti. Iným toto pozna­nie je zja­ve­né zves­ťou evan­je­lia ale­bo číta­ním Bib­lie. Nech sa to s nimi ude­je ako­koľ­vek, všet­kým, kto­rí sa vo vie­re obrá­ti­li k Bohu, sa dosta­lo neja­ké zja­ve­nie o rea­li­te nad­pri­ro­dze­na, Boha, hrie­chu, neba, pek­la, več­nos­ti a Kris­to­vom die­le na krí­ži. Na toto zja­ve­nie zare­a­go­va­li poká­ním z hrie­chu a  pri­ja­tím Ježi­ša Kris­ta ako svoj­ho Spa­si­te­ľa a Pána. 

 

Kate­gó­rie zjavenia

Dve hlav­né kate­gó­rie Božie­ho zja­ve­nia sú vše­obec­né zja­ve­nie a zvlášt­ne zja­ve­nie. Vo vše­obec­nom zja­ve­ní Boh odha­ľu­je seba samé­ho neja­kým nepria­mym, pri­ro­dze­ným pros­tried­kom. Zvlášt­ne zja­ve­nie je Božie odha­ľo­va­nie seba samé­ho pros­tried­kom pria­mym, nad­pri­ro­dze­ným. Píše­me o nich v nasle­du­jú­cich článkoch.

 

Súvi­sia­ce člán­ky: Člán­ky v kate­gó­rii Dob­rá správa

 

 

Umiest­ne­né: 4. aprí­la 2025