A sta­lo sa po roku, o čase, keď vychá­dza­va­jú krá­ľo­via do voj­ny, že vyvie­dol Joáb silu voj­ska a hubil zem synov Ammo­no­vých a prí­duc obľa­hol Rab­bu, ale Dávid zostal v Jeruzaleme.

1. Kro­nic­ká 20:1

 

Za dáv­nych čias býva­lo tak, že do bojov na čele svo­jich voj­sk vychá­dza­li krá­li. Tak robie­val aj kráľ Dávid. V neja­kom čas však kráľ Dávid nešiel so svo­jím voj­skom, ale zostal vo svo­jom dome v Jeru­za­le­me. O uda­los­tiach, kto­ré sa s tým odo­hra­li odzne­lo veľa káz­ní, v kto­rých sa pred­kla­da­li rôz­ne dôvo­dy a úva­hy, pre­čo kráľ Dávid zostal doma. V tom­to člán­ku uve­die­me, ako o sku­toč­nos­ti, že Dávid zostal doma, vyuču­je Písmo.

 

 

Prí­beh krá­ľa Dávida

 

Prí­beh o krá­ľo­vi Dávi­do­vi začí­na v 1. kni­he Samu­e­lo­vej. Samu­el súdil Izra­el, ale záro­veň plnil aj kňaz­ské povin­nos­ti. Časom zosta­rol, a tak namies­to seba usta­no­vil svo­jich dvoch synov za sud­cov Izra­e­la. No, jeho syno­via necho­di­li po jeho ces­tách, ale bra­li úpla­tok a kri­vi­li súd. Všet­ci star­ší Izra­e­la sa zhro­maž­di­li a priš­li k Samu­e­lo­vi a pove­da­li mu: „Hľa, ty si už sta­rý, a tvo­ji syno­via necho­dia po tvo­jich ces­tách; usta­nov nám teraz krá­ľa, aby nás súdil, ako je to u všet­kých náro­dov“ (1. Samu­e­lo­va 8:5).  

       Toto sa Samu­e­lo­vi nepá­či­lo, ale ľud trval na svo­jom: „Avšak ľud nech­cel počuť na hlas Samu­e­lov, ale pove­da­li: Nie, ale kráľ bude nad nami. A bude­me aj my ako všet­ky iné náro­dy, a bude nás súdiť náš kráľ a vyj­de pred nami a bude bojo­vať naše boje“ (ver­še 8:19-20). Na Hos­po­di­nov pokyn poslú­chol star­ších a usta­no­vil im krá­ľa. Krá­ľom sa stal Saul, muž z poko­le­nia Ben­ja­mi­nov­ho syn Kíšov (1. Samu­e­lo­va 9:1-2, 10:1, 24). Kráľ Saul vie­dol Izra­e­lo­ve voj­ská do bojov: „A voj­na bola kru­tá pro­ti Filiš­tí­nom po všet­ky dni Sau­lo­ve“ (1. Samu­e­lo­va 14:52).

       Saul kra­ľo­val šty­rid­sať rokov, ale nepos­lú­chol Hos­po­di­no­ve naria­de­nia. Zavr­hol slo­vo Hos­po­di­no­vo, zhre­šil pro­ti Hos­po­di­no­vi a tak Hos­po­din odtr­hol od neho krá­ľov­stvo, aby nebol krá­ľom nad Izra­e­lom: „A Samu­el rie­kol Sau­lo­vi: Bláz­nov­stvo si vyko­nal, neos­trí­hal si pri­ká­za­nia Hos­po­di­na, svoj­ho Boha, kto­ré ti pri­ká­zal, lebo teraz by bol Hos­po­din pev­ne posta­vil tvo­je krá­ľov­stvo nad Izra­e­lom, tak­že by bolo trva­lo až na veky. Ale teraz neob­sto­jí tvo­je krá­ľov­stvo. Hos­po­din si už vyhľa­dal muža pod­ľa svoj­ho srd­ca, a Hos­po­din mu pri­ká­že, aby bol voj­vod­com nad jeho ľudom, lebo si neos­trí­hal toho, čo ti pri­ká­zal Hos­po­din“ (1. Samu­e­lo­va 13:13-14 a tiež aj 15:26, 28). Za krá­ľa Izra­e­lu usta­no­vil Dávi­da syna Izai­ho (Jes­se­ho)^A) z poko­le­nia Júdov­ho a vydal o ňom svedectvo.

 

Hos­po­di­no­vo sve­dec­tvo o Dávidovi

„A od toho času si žia­da­li krá­ľa, a Boh im dal Sau­la, syna Kíšov­ho, muža z poko­le­nia Ben­ja­mi­nov­ho, šty­rid­sať rokov. A keď ho odstrá­nil, vzbu­dil im Dávi­da za krá­ľa, kto­ré­mu aj vydal sve­dec­tvo a pove­dal o ňom: Našiel som Dávi­da, syna Jes­se­ho ^A) , muža pod­ľa svoj­ho srd­ca, kto­rý vyko­ná­va kaž­dú moju vôľu“ (Skut­ky 13:21-22).

 

„…Vte­dy si hovo­ril svo­jim svä­tým vo vide­ní a rie­kol si: Polo­žil som pomoc na hrdin­ské­ho muža; vyvý­šil som vybra­né­ho z ľudu. Našiel som Dávi­da, svoj­ho slu­žob­ní­ka; poma­zal som ho svo­jím svä­tým ole­jom, s kto­rým bude stá­le moja ruka, a ovšem i moje rame­no ho bude posil­ňo­vať“ (Žal­my 89:20-22).

 

„…Dávid činil to, čo je spra­vod­li­vé v očiach Hos­po­di­no­vých, a neuchý­lil sa od ničo­ho z toho, čo mu pri­ká­zal, po všet­ky dni svoj­ho živo­ta, okrem vo veci Uriá­ša Hetej­ské­ho“ (2. Samu­e­lo­va 11:27;  1. Krá­ľov 15:5).

 

„…A Hos­po­din chrá­nil Dávi­da vša­de, kam­koľ­vek išiel“ (1. Kro­nic­ká 18:6, 13).

 

Vec: Uriáš Hetej­ský

Vec Uriáš Hetej­ský má dve stránky.

Jed­na strán­ka je: Pre­čo kráľ Dávid zostal doma v Jeru­za­le­me a nešiel s voj­skom do boja s Amo­nov­ca­mi, ale poslal s ním Joá­ba? (1. Kro­nic­ká 20:1)

Dru­há strán­ka je, ako Dávid nalo­žil s Uriá­šom Hetejským.

       Hos­po­din nevy­tý­kal Dávi­do­vi, že zostal doma, ale kar­hal a tres­tal ho za to, ako nalo­žil s Uriá­šom. Vo veci Uriá­ša Hetej­ské­ho poslal za Dávi­dom pro­ro­ka Dáta­na, kto­rý Dávi­da pri­vie­dol k poro­zu­me­niu, že s Uriá­šom uro­bil to, čo je zlé v očiach Hos­po­di­no­vých – zhre­šil a Hos­po­din ho za túto neprá­vosť potrestá:

 

„Pre­čo si teda opo­vr­hol slo­vom Hos­po­di­no­vým, aby si uči­nil to zlé v jeho očiach? Uriá­ša Hetej­ské­ho si zabil mečom a jeho ženu si vzal sebe za ženu a jeho si zavraž­dil mečom synov Ammo­no­vých.  Pre­to teraz neuh­ne meč z tvoj­ho domu až na veky, pre­to­že si mnou opo­vr­hol a vzal si ženu Uriá­ša Hetej­ské­ho, aby ti bola ženou. Tak­to hovo­rí Hos­po­din: Hľa, ja vzbu­dím pro­ti tebe zlé z tvoj­ho domu a vez­mem tvo­je ženy pred tvo­ji­mi oča­mi a dám ich tvoj­mu blíž­ne­mu, a bude ležať s tvo­ji­mi žena­mi pred oča­mi toho­to sln­ca.  Lebo ty si to uro­bil taj­ne, ale ja uči­ním túto vec pred celým Izra­e­lom a pred sln­com“ (2. Samu­e­lo­va 12:9-12).   

       Dávid poro­zu­mel, uznal svoj hriech, činil poká­nie (Žalm 51) a Hos­po­din mu odpus­til, ale vec s Uriá­šom nezos­ta­la bez tres­tu (ako číta­me aj v pred­chá­dza­jú­cich ver­šoch). „Vte­dy pove­dal Dávid Náta­no­vi: Zhre­šil som Hos­po­di­no­vi. A Nátan rie­kol Dávi­do­vi: Aj Hos­po­din pre­nie­sol tvoj hriech, nezom­rieš. Ale pre­to, že si dal tou vecou nepria­te­ľom Hos­po­di­no­vým prí­či­nu, aby sa rúha­li, pre­to i syn, kto­rý sa ti naro­dil, istot­ne zomrie“ (2. Samu­e­lo­va 12:13-14). 

       Celé posols­tvo posla­né Dávi­do­vi pro­stred­níc­tvom pro­ro­ka Dáta­na a uda­los­ti s tým súvi­sia­ce, sú opí­sa­né v 2. kni­he Samu­e­lo­vej 12. kapi­to­le vo ver­šoch 1 až 23. V ďal­šom hľa­dá­me odpo­veď na otáz­ku: Pre­čo kráľ Dávid zostal doma?

 

Dávid zostal v Jeruzaleme

Izra­el od vstu­pu do zasľú­be­nej zeme musel bojo­vať s pôvod­ný­mi oby­va­teľ­mi. Vte­dy býva­lo zvy­kom, že voj­sko do boja vie­dol kráľ. To bol jeden z dôvo­dov, pre­čo star­ší Izra­e­la žia­da­li od Samu­e­la, aby im usta­no­vil krá­ľa („…kráľ bude nad nami. A bude­me aj my ako všet­ky iné náro­dy, …a vyj­de pred nami a bude bojo­vať naše boje“,  1. Samu­e­lo­va 8:19-20). Tak aj Dávid! Od svo­jich trid­sia­tich rokov, kedy bol v Heb­ro­ne usta­no­ve­ný za krá­ľa, vychá­dzal do boja na čele voj­sk Izra­e­la: „A celý Izra­el i Júda milo­va­li Dávi­da, pre­to­že vychá­dzal a vchá­dzal pred nimi“ (1. Samu­e­lo­va 18:16).  

       Vojen bolo veľa, ale Hos­po­din ochra­ňo­val Dávi­da počas všet­kých jeho bojov (1. Kro­nic­ká 18:6, 13). Izra­el sa veľ­mi čas­to musel brá­niť pro­ti nápo­ru oko­li­tých náro­dov, naj­mä Filiš­tín­cov. Vojen s nimi bolo neúre­kom a Filiš­tín­ci sa od samé­ho počiat­ku Dávi­dov­ho kra­ľo­va­nia usi­lo­va­li Dávi­da zabiť: „A keď poču­li Filiš­tí­ni, že poma­za­li Dávi­da za krá­ľa nad Izra­e­lom, vyšli hore všet­ci Filiš­tín­ci hľa­dať Dávi­da“ (2. Samu­el 5:17; 1. Kro­nic­ká 14:8).

       Prie­beh nie­kto­rých vojen je pod­rob­ne opí­sa­ný v 2. Samu­e­lo­vej, v Kni­hách krá­ľov a Kni­hách kro­ník. Šty­rom z nich, ozna­čí­me si ich ako I – IV, venu­je­me pozor­nosť. Píše sa o nich najprv v 2. Samu­e­lo­vej 21:15-22 a potom aj v 1. Kro­nic­kej 20:4-8. Sú to voj­ny, v kto­rých na stra­ne Filiš­tín­cov bojo­va­li obri, syno­via obra Rafu.

 

 

Voj­ny I-IV s Filištíncami

opí­sa­né v 2. Samu­e­lo­vej 21:15-22

 

Voj­na I

2. Samu­e­lo­va 21:15-17

„15) Potom mali Filiš­tí­ni zase voj­nu s Izra­e­lom. A tak zišiel Dávid i jeho slu­žob­ní­ci s ním. A keď bojo­va­li s Filiš­tín­mi, ustal Dávid.

16)  A Jiš­bi-benob, kto­rý bol z detí obra Rafu, kto­ré­ho kopi­je hrot vážil tri­sto šek­lov medi, a kto­rý mal opá­sa­ný nový meč, pove­dal, že zabiť Dávida.

17)  Ale mu pomo­hol Abi­šaj, syn Ceru­je, kto­rý ude­riac Filiš­tí­na zabil ho. Vte­dy pri­sa­ha­li mužo­via Dávi­do­vi jemu a riek­li: Nepôj­deš via­cej s nami von do boja, aby si nevy­ha­sil svie­ce Izra­e­lo­vej“ (2. Samu­e­lo­va 21:15-17) .

       Dávid v boji s obrom Jiš­bi-beno­bom už nesta­čil so svo­ji­mi sila­mi – ustá­val a Jiš­bi-benob ho chcel zabiť. Musel mu pomôcť Abi­šaj, kto­rý zabil obra a zachrá­nil Dávi­da. Pre Izra­el to bola váž­na situ­ácia a Dávi­do­vi mužo­via si to uve­do­mi­li. V tých časoch bolo tak, že keď v boji padol kráľ, zna­me­na­lo to poráž­ku celé­ho voj­ska a kata­stro­fa pre národ. Tak sa to opi­su­je v 1. kni­he Samu­e­lo­vej 31:7 „A keď vide­li mužo­via Izra­e­lo­vi, kto­rí boli na dru­hej stra­ne doli­ny, ako aj tí, kto­rí boli za Jor­dá­nom, že ute­ka­jú mužo­via Izra­e­lo­vi, a že zomrel Saul i jeho syno­via, opus­ti­li tie mes­tá a tiež ute­ka­li. A priš­li Filiš­tí­ni a býva­li v nich“.

       Zomrel kráľ Saul i jeho syno­via. Voj­sko sa roz­ute­ka­lo, Izra­el­ci opus­ti­li svo­je mes­tá a obsa­di­li ich Filiš­tín­ci. Také­to nie­čo Dávi­do­vi mužo­via nech­ce­li dopus­tiť, aby Dávi­do­vou smr­ťou nevy­has­la svie­ca Izra­e­lo­va a s prí­sa­hou mu pove­da­li: „Nepôj­deš via­cej s nami von do boja“ (2. Samu­e­lo­va 21:17). V tom vidí­me dôvod, pre­čo po tej­to voj­ne mužo­via s prí­sa­hou pove­da­li Dávi­do­vi, že už via­cej nepôj­de s nimi do bojov a pre­to Dávid do bojov už via­cej nechodil.

       Dávid od svo­jej mla­dos­ti bojo­val a boli to víťaz­né boje. Čas ply­nul, Dávi­do­vi roky pri­bú­da­li, ale ubú­da­li mu sily a Dávid v boji s obrom Jiš­bi-beno­bom už nesta­čil so svo­ji­mi sila­mi – ustá­val. Na mies­te je otáz­ka: Koľ­ko rokov mal Dávid, keď bojo­val v toto boji? Pre­skú­maj­me to.

 

Dávi­dov vek v dobe tej­to vojny

Pís­mo pria­mo neuvá­dza Dávi­dov vek v dobe tej­to voj­ny. Pokú­si­me sa ho z Pís­ma len vydedukovať:

       Dávid začal kra­ľo­vať v Heb­ro­ne vo veku trid­sať rokov. Tu kra­ľo­val sedem rokov a šesť mesia­cov. Potom sa síd­lom jeho krá­ľov­stva stal Jeru­za­lem, kde kra­ľo­val trid­saťt­ri rokov (2. Samu­e­lo­va 5:4-5). Nad Júdom a Izra­e­lom cel­ko­vo kra­ľo­val šty­rid­sať rokov. V šty­rid­sia­tom roku svoj­ho kra­ľo­va­nia, teda ešte za svoj­ho živo­ta, odo­vzdal krá­ľov­stvo svoj­mu syno­vi Šala­mú­no­vi, kto­rý sa mu naro­dil v Jeru­za­le­me. Dávid mal vte­dy sedem­de­siat rokov.

       Koľ­ko rokov mal Šala­mún keď začal kra­ľo­vať Pís­mo neuvá­dza, ale posky­tu­je infor­má­cie, z kto­rých sa o jeho veku dá usu­dzo­vať. Sú to nasle­dov­né miesta:

 

1. Kro­nic­ká 22:5   „A Dávid rie­kol: Šala­mún, môj syn, je ešte chla­pec a útly, a dom, kto­rý sa má sta­vať Hos­po­di­no­vi, má byť veľ­ký, nád­her­ný a chýr­ny a na ozdo­bu všet­kým zemiam…“ 

 

1. Kro­nic­ká 29:1   „Potom pove­dal kráľ Dávid celé­mu zhro­maž­de­niu: Šala­mún, môj syn, kto­ré­ho si vyvo­lil Boh jedi­né­ho, je ešte len chla­pec a útly, a die­lo je veľ­ké; lebo to nemá byť palác pre člo­ve­ka, ale pre Hos­po­di­na Boha.“  V oboch tých­to ver­šoch Dávid o Šala­mú­no­vi hovo­rí ako o „útlom chlapcovi“.

 

1. Krá­ľov 3:7   „A teraz, Hos­po­di­ne, môj Bože, ty si uči­nil svoj­ho slu­žob­ní­ka krá­ľom namies­to Dávi­da, môj­ho otca, no, a ja som len malé die­ťa, neviem ani vyjsť ani vojsť, čo a ako robiť“. Tak­to hovo­ril Šala­mún o sebe už ako kráľ vo sne s Hos­po­di­nom: „ja som len malé dieťa“.

 

Na zákla­de tých­to ver­šov usu­dzu­je­me, že keď Šala­mún začal kra­ľo­vať, bol vo veku medzi desia­tym a dvad­sia­tym rokom – mož­no mal 15-16. Pod­ľa toho by potom Dávid, keď mu jeho muži zaká­za­li ísť do boja (2. Samu­e­lo­va 21:17), bol vo veku medzi päť­de­sia­tym a šesť­de­sia­tym rokom. 

       Filiš­tín­ci vte­dy mali naj­me­nej pia­tich obrov – obra Rafu a jeho šty­roch synov (2. Samu­e­lo­va 21:23). Jeho syno­via sa zúčast­ňo­va­li bojov s Izra­e­lom a ich hlav­ným cie­ľom bolo zabiť Dávi­da. Pre­to roz­hod­nu­tie Dávi­do­vych mužov, aby Dávid v tom­to veku už via­cej necho­dil s nimi do bojov, môže­me pova­žo­vať len za veľ­mi múd­re a od Hos­po­di­na. Bojo­vať s obra­mi po päť­de­siat­ke už nie je ľah­ká ani jed­no­du­chá vec.^B)

 

Voj­na II

2. Samu­e­lo­va 21:18

18)  A potom sa sta­lo, že zase bola voj­na v Gobe s Filiš­tín­mi. Vte­dy zabil Sib­be­chaj Chu­šat­ský Safa, kto­rý bol tiež z detí Rafu.

 

Voj­na III

2. Samu­e­lo­va 21:19

19)  A zase bola voj­na v Gobe s Filiš­tín­mi, a vte­dy zabil Elcha­nán, syn Jare-ore­gí­ma, Bet­le­hem­ský, bra­ta Goliá­ša Git­ťan­ské­ho, kto­ré­ho dre­vo jeho kopi­je bolo ako tkáčs­ky návoj.

 

Voj­na IV

2. Samu­e­lo­va 21:20-22

20)  A zase bola voj­na v Gáte. A bol tam muž veľ­kej posta­vy, kto­rý mal po šies­tich prs­toch na svo­jich rukách i na svo­jich nohách, počtom doved­na dvad­saťš­ty­ri. I ten sa naro­dil tomu Rafovi.

21)  A keď hanil Izra­e­la, zabil ho Jona­tán, syn Šam­mu, bra­ta Dávidovho.

22)  Tí šty­ria sa naro­di­li Rafo­vi v Gáte, a pad­li od ruky Dávi­do­vej a od ruky jeho služobníkov.

 

 

Voj­ny II-IV s Filištíncami

opí­sa­né v 1. Kro­nic­kej 20:4-8 

 

Voj­na II

1. Kro­nic­ká 20:4 

4)  Potom sa sta­lo, že povs­ta­la voj­na v Gáze­re^C) s Filiš­tín­mi. Vte­dy zabil Sib­be­chai Chu­šat­ský Sip­pai­ho^D), kto­rý bol z detí Ráfu, a boli zohnutí.

 

Voj­na III

1. Kro­nic­ká 20:5 

5)  A zase bola voj­na s Filiš­tín­mi, a vte­dy zabil Elcha­nan, syn Jai­rov, Lach­mi­ho, bra­ta Goliá­ša Git­ťan­ské­ho. A dre­vo jeho kopi­je bolo ako tkáčs­ky návoj.

 

Voj­na IV

1. Kro­nic­ká 20:6-8 

6) A zase bola voj­na v Gáte. A bol tam neja­ký muž veľ­kej posta­vy, kto­rý mal po šies­tich prs­toch, dvad­saťš­ty­ri. Aj ten sa naro­dil obro­vi Ráfovi.

7)  A keď hanil Izra­e­la, zabil ho Jona­tán, syn Šimeu, bra­ta Dávidovho.

8)  Tí sa naro­di­li Ráfo­vi v Gáte a pad­li od ruky Dávi­do­vej a od ruky jeho služobníkov.

 

V 1. kni­he Kro­nic­kej 20:4-8 sú zno­va opí­sa­né tie isté voj­ny s Filiš­tín­ca­mi, ako v 2. Samu­e­lo­vej 21:15-22. V 1. kni­he Kro­nic­kej 20 sa najprv spo­mí­na boj Joá­ba s Ammón­ca­mi a zau­ja­tie mes­ta Rab­by (ver­še 1-3). K nim sú pri­po­je­né ver­še opi­su­jú­ce tri voj­ny s Filištíncami.

       V pasá­ži ver­šov 4-8 už nie je spo­me­nu­tý obor Jiš­bi-benob, kto­rý bol z detí obra Rafu ani voj­na v kto­rej bol zabi­tý (2. Samu­e­lo­va 21:15-17) a po kto­rej Dávi­do­vi pri­ká­za­li necho­diť viac do bojov. To nás vedie k záve­ru, že vec s Uriá­šom Hetej­ským a Bat­še­bou sa odo­hra­la medzi voj­na­mi I a II Izra­e­la s Filiš­tín­ca­mi opí­sa­ný­mi v 2. Samu­e­lo­vej 21:15-17 (voj­na I) a 2. Samu­e­lo­vej 21:18 (voj­na II).^E)

 

 

Záver

 

Cie­ľom člán­ku bolo zís­kať pozna­nie, pre­čo Dávid zostal doma v Jeru­za­le­me a nešiel so svo­jím voj­skom do boja. Toto pozna­nie sme aj dosta­li. Dávid nešiel do ďal­ších bojov so svo­jím voj­skom pre­to, lebo to bolo „bez­peč­nost­né opat­re­nie“ Dávi­do­vych mužov (2. Samu­e­lo­va 21:17). Tiež aj to, že tak sa to udia­lo z vôle Hos­po­di­no­vej. Smrť krá­ľa Dávi­da na bojo­vom poli, v boji, by bola zna­me­na­la kata­stro­fu pre celý izra­el­ský národ a zánik krá­ľov­stva. Vo veci s Uriá­šom však Dávid postu­po­val spô­so­bom, kto­rý bol zlý v Hos­po­di­no­vych očiach a za to ho sti­hol trest  (2. Samu­e­lo­va 12:9-14).

       Okrem toho sa nám v súvis­los­ti s vecou Uriá­ša Hetej­ské­ho (1. Krá­ľov 15:5) dosta­lo aj pozna­nie o rela­tív­nom dato­va­ní tých­to uda­los­tí. Doš­lo k nim v dobe medzi voj­na­mi opí­sa­ný­mi v 2. Samu­e­lo­vej 21:15-17 (voj­na I) a 2. Samu­e­lo­vej 21:18 (voj­na II). 

 

 

Poznám­ky

A) a) Izai hebr. Jiš­šai;

      b) Jes­se = Izai

 

B) Pís­mo uvá­dza aj inú situ­áciu, kedy bolo Dávi­do­vi zaká­za­né ísť do boja. Bolo to počas Abso­lo­mo­vej vzbu­ry, keď sa on chcel stať krá­ľom namies­to svoj­ho otca Dávida:

„A Dávid oddal tre­ti­nu ľudu do ruky Joá­bo­vej, tre­ti­nu do ruky Abi­ša­ja, syna Ceru­je, bra­ta Joá­bov­ho a tre­ti­nu do ruky Itta­ja Git­ťan­ské­ho. A kráľ pove­dal ľudu: I ja sám pôj­dem s vami von do boja. Ale ľud pove­dal: Nepoj­deš! Lebo ak by sme muse­li ute­kať, nebu­dú na nás dbať; ani keby nás zomre­la polo­vi­ca, nebu­dú na nás veľ­mi dbať; lebo teraz si ty ako nás desať tisíc. A tak teraz bude dob­re, keď nám budeš z mes­ta na pomoc. Na to im rie­kol kráľ: Uči­ním to, čo sa vám vidí za dob­ré. Pre­to sa posta­vil kráľ ku brá­ne, a vše­tok ľud vyšiel po stách a po tisí­coch“ (2. Samu­e­lo­va 18:2-4). Toto bola už vnú­tor­ná zále­ži­tosť Dávi­dov­ho kráľovstva.

       Abso­lo­mo­va vojen­ská vzbu­ra pro­ti Dávi­do­vi je už súčasť tres­tu, kto­rý bol vyriek­nu­tý nad Dávi­do­vym domom zapí­sa­ným v 2. Samu­e­lo­vej 12:10-12. Ale to , že ľud nedo­vo­lil ísť Dávi­do­vi do boja potvr­dzu­je prí­kaz Dávi­do­vych mužov z 2. Samu­e­lo­vej 21:17. Teraz to bol už aj vše­tok ľud, kto­rý stál na stra­ne Dávi­da, kto­rý mu nedo­vo­lil ísť do boja.

 

C) V tom­to ver­ši je voj­na loka­li­zo­va­ná k mes­tu Gázer na roz­diel od ver­ša 2. Samu­e­lo­va 21:18, v kto­rom je loka­li­zo­va­ná k mes­tu Gob. Pod­ľa Slo­ven­ské­ho eku­me­nic­ké­ho pre­kla­du a poznám­ky k ver­šu 2. Samu­e­lo­va 21:18-19, Gob sa prav­de­po­dob­ne nachá­dzal v tes­nej blíz­kos­ti Gáze­ru, ku kto­ré­mu 1. Kro­nic­ká 20:4 umiest­ňu­je ten­to boj.

 

D) Sip­pai je pod­ľa Slo­ven­ské­ho eku­me­nic­ké­ho pre­kla­du a poznám­ky k ver­šu 1. Kro­nic­ká 20:4, heb­rej­ské meno Safu (2. Samu­e­lo­va 21:19).

 

E) Keď v Pís­me číta­me nie­kto­ré mies­ta, môže­me nado­bud­núť dojem, že Dávid aj p tej­to dobe cho­dil do bojov na čele voj­ska. Naprí­klad: „Tí sa naro­di­li Ráfo­vi v Gáte a pad­li od ruky Dávi­do­vej a od ruky jeho slu­žob­ní­kov“ (1. Kro­nic­ká 20:8). Toto sa týka doby už po IV voj­ne s Filiš­tín­ca­mi, keď Dávid mal prí­kaz necho­diť do bojov. Vysvet­le­nie je v 2. Samu­e­lo­vej 12:27-29.

 

 

Pre­chod na člán­ky s témou Pís­mo vyučuje 

Pre­chod na Naj­nov­šie člán­ky na stránke

Pre­chod na úvod­nú strán­ku – Úvod

 

Umiest­ne­né: 16. janu­ára 2026