zhro­maž­ďu­júc sa s nimi pri­ka­zo­val im, aby neod­chá­dza­li z Jeru­za­le­ma, ale aby čaka­li zasľú­be­nie Otco­vo… (Skut­ky 1:4).

V his­tó­rii ľud­stva je nie­koľ­ko medz­ní­kov, kto­ré výraz­ným a neza­bud­nu­teľ­ným spô­so­bom pozna­me­na­li život člo­ve­ka a ľud­stva ako také­ho. Jed­ným z nich je deň ukri­žo­va­nia Ježi­ša Kris­ta – v jeho obe­ti Boh rie­šil hriech ľud­stva. Násled­ne takým bol aj tre­tí deň po ukri­žo­va­ní, kedy Boh vzkrie­sil svoj­ho Syna v moci Svä­té­ho Ducha. Bol to deň, na kto­rý pri­pa­da­la Sláv­nosť prvé­ho sno­pu, kedy sa pred Hos­po­di­na pri­ná­šal prvý snop z novej úro­dy. Vzkrie­se­nie Ježi­ša Kris­ta v ten­to deň je aj sym­bo­lic­ké vyjad­re­nie toho, že on je, ako hovo­rí Pís­mo, vo všet­kom prvý (Kolo­sen­ským 1:18): „a on je hla­vou tela, cir­kvi, kto­rý je počiat­kom, prvo­ro­de­ným z mŕt­vych, aby on bol vo všet­kom prvý.“

Po svo­jom vzkrie­se­ní šty­rid­sať dní vyučo­val svo­jich uče­ní­kov o Božom krá­ľov­stve. Na šty­rid­sia­ty deň po svo­jom vzkrie­se­ní bol v slá­ve vza­tý do neba a sadol si po pra­vi­ci Otca (Marek 16:19).

Pri svo­jom odcho­de do slá­vy, kto­rú mal prv u Otca, pri­ká­zal svo­jim uče­ní­kom, aby zosta­li v Jeru­za­le­me a čaka­li na zasľú­be­nie Otco­vo: „A hľa, ja posie­lam zasľú­be­nie svoj­ho Otca na vás, a vy buď­te v mes­te Jeru­za­le­me, dokiaľ nebu­de­te odia­ti do moci z výsos­ti.“ (Lukáš 24:49; pozri tiež Skut­ky 1:2-9).

Uče­ní­ci poslúch­li, vrá­ti­li sa do Jeru­za­le­ma, kde spo­loč­ne vo vrch­nej dvo­ra­ne jed­no­my­seľ­ne zotr­vá­va­li na mod­lit­bách a v pros­bách (Skut­ky 1:12:14), až pri­šiel päť­de­sia­ty deň po vzkrie­se­ní Pána Ježi­ša Kris­ta. Bol to deň Let­níc, deň Sláv­nos­ti prvých chle­bov (prvo­tín). V ten­to deň sa napl­ni­lo Otco­vo zasľú­be­nie – bol zosla­ný (vylia­ty) Svä­tý Duch. Ten­to deň je ďal­ším zo spo­mí­na­ných medz­ní­kov – je to deň vzni­ku Cir­kvi ako Tela Kris­tov­ho. Cir­kev je živý orga­niz­mus, do kto­ré­ho pat­ria všet­ci zno­vuz­ro­de­ní veria­ci v Ježi­ša Kris­ta – je tvo­re­ná tými, kto­rých Pís­mo ozna­ču­je tiež ako nové stvo­re­nie v Kris­to­vi (2. Korint­ským 5:17). Do toh­to dňa sa ľud­stvo deli­lo na dve sku­pi­ny: na Židov a poha­nov. Od toh­to dňa Let­níc sa ľud­stvo delí na tri sku­pi­ny: nespa­se­ných Židov, poha­nov a Cir­kev, kde už niet ani Žida ani poha­na (1. Korint­ským 10:32, Galat­ským 3:28, Kolo­sen­ským 3:11). Cir­kev – to je ľud zavo­la­ný evan­je­li­om, vykú­pe­ný vie­rou v Ježi­ša Kris­ta a jeho die­lom spá­sy a zjed­no­te­ný Svä­tým Duchom do jed­né­ho spo­lo­čen­stva ako údy Tela Kristovho.

Svet sa vzni­kom Cir­kvi v Jeru­za­le­me zme­nil. Od toh­to dňa a uda­los­ti vylia­tia Svä­té­ho Ducha Cir­kev zves­tu­je Evan­je­lium Ježi­ša Kris­ta a kaž­dý, kto uve­rí v toto evan­je­lium, je spa­se­ný. Je to Cir­kev, kto­rá po stá­ro­čia zves­tu­je túto dob­rú správu.