Môže­me si polo­žiť otáz­ku: Pre­čo máme štu­do­vať Bib­liu? To, že berie­me do ruky Bib­liu, číta­me a štu­du­je­me ju, vychá­dza z vie­ry, že: „… za dáv­na mno­ho ráz a mno­hým spô­so­bom hovo­rie­val Boh otcom v pro­ro­koch, za tých­to posled­ných dní nám hovo­ril v Syno­vi“ (Židom 1:1) a časť toho čo pove­dal je zapí­sa­né v Písme.

A bolo to zapí­sa­né pre nás a na náš úži­tok, lebo: „Každé pís­mo, vdýc­hnu­té Bohom, je aj uži­toč­né na vynau­čo­va­nie, kar­ha­nie, naprá­va­nie, na výchov­né káz­ne­nie v spra­vod­li­vos­ti“ (2. Timo­te­jo­vi 3:16) „… a je napí­sa­né na naše napo­me­nu­tie, ku kto­rým doš­li kon­ce vekov“ (1. Korint­ským 10:11) , „aby bol člo­vek Boží doko­na­lý, ku kaž­dé­mu dob­ré­mu skut­ku pri­pra­ve­ný“ (2. Timo­te­jo­vi 3:17), „lebo všet­ko, čo je tam prv napí­sa­né, je napí­sa­né na naše pou­če­nie, aby sme skr­ze trpez­li­vosť a skr­ze pote­še­nie písem mali nádej“ (Rím­skym 15:4) „a dob­re robí­te, že máte naň obrá­te­ný svoj pozor ako na svie­cu, svie­tia­cu na šerom mies­te, dokiaľ by sa neroz­vid­nel deň, a nevziš­la den­ni­ca vo vašich srd­ciach,…“ (2. Pet­rov 1:19).

Štú­dium Pís­ma má pri­naj­men­šom dvo­ja­ký účel: 1. poro­zu­mieť, čo bolo napí­sa­né a pre­čo a 2. apli­ko­vať pocho­pe­né v našom kaž­do­den­nom prak­tic­kom živote.

Môže­me si polo­žiť otáz­ku, či je vôbec mož­né, aby člo­vek poro­zu­mel Božej reči a Božím myš­lien­kam hoci len tým, kto­ré sa Boh roz­ho­dol nechať nám zapí­sa­né vo svo­jom zapí­sa­nom slo­ve – Bib­lii. Bez pomo­ci samot­né­ho Boha – Svä­té­ho Ducha – by to mož­né nebolo.

Je to Svä­tý Duch, kto­rý nám pri číta­ní Pís­ma pri­chá­dza na pomoc a osve­cu­je (zja­vu­je) nám Božie posols­tvo a tak nám umož­ňu­je pocho­piť zapí­sa­né. „Ešte by som vám mal mno­ho čo pove­dať, ale teraz nemô­že­te zniesť. Ale keď prí­de on, ten Duch prav­dy, uve­die vás do kaž­dej prav­dy; lebo nebu­de hovo­riť sám od seba, ale bude hovo­riť všet­ko, čokoľ­vek poču­je, aj budú­ce veci vám bude zves­to­vať“ (Ján 16:12-13). Bib­lia je Božie zja­ve­nie, Božia reč k člo­ve­ku, a člo­vek potre­bu­je pris­pe­nie Svä­té­ho Ducha, aby ju pocho­pil. „Ale nám Boh zja­vil skr­ze svoj­ho Ducha. Lebo Duch spy­tu­je všet­ko, aj hlbi­ny Božie. Lebo kto z ľudí vie, čo je v člo­ve­ko­vi okrem ducha člo­ve­ka, kto­rý je v ňom? Tak ani vecí Božích nepoz­nal a nezná nikto, iba Duch Boží“ (1. Korint­ským 2:10-11). Pre­to aj žal­mis­ta volá: „Odkry moje oči, aby som videl divy z tvoj­ho záko­na. Pohos­tín som na zemi; nezak­ry pre­do mnou svo­jich pri­ká­za­ní“ (Žalm 119:18-19).

S osve­cu­jú­cim pôso­be­ním Svä­té­ho Ducha sa spá­ja aj strán­ka ľud­ská, kto­rá vyža­du­je naše úsi­lie a náš čas. Tomu­to hovo­rí­me „štú­dium“.