di-

 

dis­pen­za­ci­ona­lis­mus, je uče­nie o Božej sprá­ve vekov, kto­rý učí, že Boh jed­nal s ľuď­mi  rôz­ny­mi spô­sob­mi počas rôz­nych vekov či dis­pen­zá­cií – v rôz­nych obdo­biach his­tó­rie. jed­nal rôz­ne. Uče­nie o Božej sprá­ve vekov bolo vyslo­ve­né Joh­nom Nel­so­nom Dar­bym (1800–1882) v rokoch 1831- 1832 a „hnu­tím Ply­mouths­kých bra­tov“ a roz­ší­re­né naprí­klad die­lom Cyru­se Sco­fiel­da nesú­cim názov Sco­field Refe­ren­ce Bible. 

       Zás­tan­ci dis­pen­za­ci­ona­liz­mu zastá­va­jú uče­nie pre­tri­bu­lu­ci­oniz­mu, kto­rý učí o vychvá­te­ní Cir­kvi pred posled­ným Danie­lo­vym týž­deň-rokom. V dvad­sia­tom sto­ro­čí bolo uče­nie o vychvá­te­ní Cir­kvi údaj­ne naj­dis­ku­to­va­nej­šou témou medzi teológ­mi. Uče­nie pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu je ana­ly­zo­va­né v cyk­le člán­kov Vychvá­te­nie Cir­kvi.