ek- 

 

eklé­zia  – ie ž. /gréc./  1. zhro­maž­de­nie, snem v antic­kom Gréc­ku 2.cir­kev, cir­kev­né zhro­maž­de­nie, cir­kev­ná obec

       Pod­rob­nej­šie vysvet­le­nie slo­va eklé­zia vo význa­me cir­kev sa nachá­dza na adre­se Cir­krv prvp­ro­de­ných – 2. časť .

 

ep-

 

epi­fá­nia (-ie, ž.) je gréc­ke slo­vo vo význa­me: 1. zvi­di­teľ­ne­nie, slá­va; zja­ve­nie bož­stva v reál­nej podo­be ale­bo vízii;  2. svia­tok Zja­ve­nia Pána

       Prvý význam  Slo­vom epi­fá­nia je pome­no­va­né „obja­ve­nie ale­bo pre­ja­ve­nie sa bož­skej bytos­ti“. Sú nimi teofá­nia a kris­to­fá­nia, kto­ré sú typy epi­fá­nie. Teofá­nia je pre­jav Boha, kto­rý je „hma­ta­teľ­ný“ ľud­ský­mi zmys­la­mi. V najuž­šom zmys­le slo­va ide o vidi­teľ­né zja­ve­nie Boha v sta­ro­zá­kon­nom obdo­bí, čas­to, ale nie vždy, v ľud­skej podo­be. Je vše­obec­ná mien­ka, že kedy­koľ­vek nie­ko­ho nav­ští­vil „Pánov anjel“, bol to v sku­toč­nos­ti pre­dob­raz Kris­ta (kris­to­fá­nia). Také­to zja­ve­nie nachá­dza­me v 1. Moj­ži­šo­vej 16:7-14; 22:11-18; Sud­cov 5:23; 2. krá­ľov 19:35 a v ďal­ších pasá­žach (Jozua 5:13-15). Teofá­nia, v kto­rej Boh na seba berie ľud­skú podo­bu, pred­zna­me­ná­va vte­le­nie, v kto­rom Boh pri­jí­ma podo­bu člo­ve­ka, aby žil medzi nami ako Ema­nu­el, čiže „Boh s nami“ (Matúš 1:23).

       Dru­hý význam  Slo­vom Zja­ve­nie (Epi­fá­nia), písa­né s veľ­kým začia­toč­ným pís­me­nom, sa ozna­ču­je cir­kev­ný svia­tok (Zja­ve­nie Pána, ale­bo pome­no­va­ný aj ako Svia­tok troch krá­ľov), kto­rý sa slá­vi pre­dov­šet­kým vo východ­ných cir­kvách. Pri­pa­dá na 6. janu­ára a pri­po­mí­na náv­šte­vu mudr­cov (krá­ľov) od výcho­du a zja­ve­nie (prí­chod) Božie­ho Syna ako Syna človeka.

 

 

es-

 

escha­to­ló­gia -ie, ž.  /slovo z gréč­ti­ny; escha­tos – posledný/ uče­nie o posled­ných veciach člo­ve­ka a sveta

       Slo­vo exe­gé­za je gréc­ke­ho pôvo­du. Roz­umie­me ním správ­ny výklad písom­né­ho tex­tu v jeho pôvod­nom význame.

 

 

ex-

 

exe­gé­za – y ž. (gréc.): výklad, vysvet­ľo­va­nie

Exe­gé­za je náuka o správ­nom výkla­de tex­tov tak, aby bol vysti­hnu­tý zmy­sel, kto­rý do nich vlo­žil pôvod­ca. Pojem exe­gé­za vzni­kol v 17. storočí.

       V šir­šom zmys­le slo­va pod exe­gé­zou roz­umie­me výklad kaž­dé­ho tex­tu, naj­mä výklad sta­rých a dôle­ži­tých písom­nos­tí, napr. zákonov.

       V užšom zmys­le sa pod exe­gé­zou roz­umie výklad Bib­lie. Pre nás slo­vo exe­gé­za ozna­ču­je správ­ny výklad (vysvet­le­nie) bib­lic­ké­ho tex­tu pomo­cou pra­vi­diel, kto­ré sú zná­me z her­me­ne­uti­ky.

       Pro­ti­kla­dom exe­gé­zy je eise­gé­za (vkla­da­nie, vyprá­va­nie). Poj­mom eise­gé­zasa ozna­ču­je vná­ša­nie vlast­ných myš­lie­nok do bib­lic­ké­ho tex­tu. Pojem eise­gé­za vzni­kol kon­com 19. storočia.