di-     

                                                                                         

dia­do­chia, vše­obec­ne zna­me­ná zastu­po­va­nie jed­né­ho prv­ku (veci) niž­ším prv­kom toho isté­ho cha­rak­te­ru (pod­sta­ty). V geoló­gii sa tým­to poj­mom ozna­ču­je zastu­po­va­nie jed­né­ho iónu dru­hým v mriež­ke minerálu.

 

dia­do­chie – nástup­níc­ke  útva­ry, štáty

 

dia­do­cho­via (jedn. čís­lo dia­doch) boli nástup­ní­ci Ale­xan­dra Veľ­ké­ho, kto­rí si medzi sebou v rokoch 322-301 pred Kris­tom počas tzv. vojen dia­do­chov roz­de­li­li Ale­xan­dro­vu (Gréc­ku, Gréc­ko-Mace­dón­sku) ríšu. Boli to pre­doš­lí Ale­xan­dro­vi spo­loč­ní­ci, dôs­toj­ní­ci či gene­rá­li, kto­rí po smr­ti Ale­xan­dra dosta­li na sta­rosť jed­not­li­vé pro­vin­cie. Pôvod­ne mali pôso­biť len ako správ­co­via úze­mí, kto­ré mal zde­diť Ale­xan­drov syn Ale­xan­der IV. Aigos. Ale pre­to­že bol ešte len die­ťa­ťom a spo­lu­vlád­ca Filip III. Arr­hi­dai­os nebol dosta­toč­ne sil­nou osob­nos­ťou, aby ríšu udr­žal pohro­ma­de, dia­do­cho­via sa zme­ni­li na suve­rén­nych vlád­cov, kto­rí medzi sebou zača­li bojo­vať o moc. Tí, kto­rí doká­za­li uhá­jiť svo­je úze­mie, pop­rí­pa­de ho roz­ší­riť, pri­ja­li titul krá­ľa, zalo­ži­li nástup­níc­ke krá­ľov­stvá a vlast­né dynastie.