Séria člán­kov o určo­va­ní časov, dní a rokov

 

 

 

Leto­poč­ty a kalendáre

Vysvet­le­nie pojmov

Pre­hľad leto­poč­tov a kalendárov

 

 

Úvod

 

V pred­chá­dza­jú­com die­ly sme uvied­li, že súčas­ťou dato­va­nia, ako sys­te­ma­tic­ké­ho umiest­ňo­va­nia uda­los­tí na časo­vú os, je aj usta­no­ve­nie a umiest­ne­nie neja­kej jed­nej kon­krét­nej uda­los­ti na časo­vú os, vzhľa­dom na kto­rú sa potom všet­ky ďal­šie uda­los­ti datu­jú. Táto uda­losť je potom počiat­kom pre určo­va­nie času výsky­tu všet­kých uda­los­tí. Tak­to zave­de­né­mu sys­té­mu hovo­rí­me leto­po­čet. To sa v his­tó­rii náro­dov a nábo­žens­tiev aj udia­lo. Pre­to­že náro­dy či nábo­žen­stvá si za počia­tok určo­va­nia času zvo­li­li uda­los­ti, kto­ré sa odo­hra­li v ich vlast­nej his­tó­rii, vznik­lo znač­né množ­stvo leto­poč­tov. Je zrej­mé, že leto­po­čet nezá­vi­sí od astro­no­mic­ké­ho objek­tu, či javu. Je to voľ­ba, samos­tat­né a nezá­vis­lé roz­hod­nu­tie prí­sluš­né­ho náro­da ale­bo náboženstva.Asi naj­zná­mej­ší­mi leto­poč­ta­mi u nás sú: náš leto­po­čet, leto­po­čet gréc­ky, rím­sky a židov­ský.

       Sta­no­ve­nie počiat­ku na časo­vej osi, od kto­ré­ho sa počí­ta čas – sta­no­ve­nie leto­poč­tu  –, ešte nie je pre dato­va­nie posta­ču­jú­ce. Ďalej je tre­ba sta­no­viť, ako sa v rám­ci prí­sluš­né­ho leto­poč­tu bude určo­vať čas uda­los­tí, čiže určiť spô­sob ich umiest­ňo­va­nia na časo­vú os v rám­ci prí­sluš­né­ho leto­poč­tu. Iný­mi slo­va­mi: na časo­vej osi tre­ba vyzna­čiť časo­vé úse­ku v jed­not­kách času, oby­čaj­ne v rokoch, mesia­coch a dňoch. Kon­krét­ne­mu sys­té­mu vyzna­če­ných úse­kov na časo­vej osi hovo­rí­me kalen­dár ale­bo kalen­dá­ro­vý sys­tém. Kalen­dá­re (kalen­dá­ro­vé sys­té­my) sa zosta­vu­jú vzhľa­dom na astro­no­mic­ké objek­ty a javy.

       To isté pove­da­né iný­mi slo­va­mi: Kalen­dá­rom sa uda­los­tiam v prí­sluš­nom leto­poč­te pri­ra­ďu­je dátum, čo je časo­vá vzdia­le­nosť prí­sluš­nej uda­los­ti na časo­vej osi od počiat­ku vo zvo­le­ných jed­not­kách  času (rokoch, mesia­coch, hodi­nách, pop­rí­pa­de iných jed­not­kách). Struč­ne: Kalen­dár je spô­sob urče­nia dátu­mu kon­krét­nej uda­los­ti, naprí­klad, dátum naro­de­nia a pod. V kalen­dá­roch sa čas (dátum) urču­je vzhľa­dom na druh kalen­dá­ra a leto­po­čet (pod­rob­nej­šie niž­šie). O jed­not­kách času sme pojed­na­li v 1. die­ly tej­to série. 

 

 

Leto­poč­ty

Usta­no­ve­nie letopočtu

 

Pre­to­že nepo­zná­me oka­mih stvo­re­nia neba a zeme, nepo­zná­me ani oka­mih stvo­re­nia času a pries­to­ru –  nevie­me, kedy začal ply­núť čas. Iný­mi slo­va­mi: nepo­zná­me počia­tok časo­vej osi, nepo­zná­me jej vlast­ný bod vyzna­ču­jú­ci čas „0 sekúnd“. Pre­to si počia­tok (bod „nula sekúnd“) musí­me sta­no­viť sami, aby sme potom vzhľa­dom naň moh­li na časo­vú os jed­not­li­vé uda­los­ti v ply­nú­com čase umiestňovať. 

       Toto, ako píše­me vyš­šie, sa aj udia­lo. Rôz­ne náro­dy, ale aj nábo­žen­stvá, si zvo­li­li jed­nu uda­losť, kto­rá sa im udia­la v ich his­tó­rii, vzhľa­dom na kto­rú udá­va­jú čas ostat­ných uda­los­tí. Tým ale vzni­kol znač­ný počet odliš­ných sys­té­mov leto­poč­tov a dato­va­nia, čo spô­so­bi­lo mno­hé nedo­ro­zu­me­nia, kom­pli­ká­cie a cha­os v bež­nom, ale aj v nábo­žen­skom živo­te. Nuž, nepos­lúch­li sme svoj­ho Stvo­ri­te­ľa hneď na začiat­ku, a tak sme si naro­bi­li sta­ros­ti a trá­pe­nia aj v tom­to smere. 

       Keď to zhr­nie­me, môže­me pove­dať: Uda­los­ti datu­je­me v leto­poč­toch a kalen­dá­roch – kaž­dý v tom svo­jom. Kaž­dý spô­sob dato­va­nia je rela­tív­ny. Rela­tív­ny pre­to, lebo je určo­va­ný vzhľa­dom na neja­kú kon­krét­nu, ale ľubo­voľ­ne zvo­le­nú uda­losť. O abso­lút­nom dato­va­ní by sme moh­li hovo­riť vte­dy, keď sme dato­va­li vzhľa­dom na oka­mih počiat­ku stvo­re­nia neba a zeme. Ten však nepo­zná­me pres­ne a spo­ľah­li­vo – viac v nasle­du­jú­com diely.

       Leto­po­čet je čas­to pome­no­va­ný aj ako éra. Leto­poč­tov je väč­ší počet. Uve­die­me iba nie­kto­ré z nich. V zát­vor­ke uvá­dza­me počia­tok prí­sluš­né­ho leto­poč­tu vzhľa­dom na náš leto­po­čet (ozna­če­ný ako n.l.) a význam­nú uda­losť, kto­rá je v danom leto­poč­te počiat­kom datovania:

 

Náš leto­po­čet  (naro­de­nie Ježi­ša Krista)

Rím­sky leto­po­čet (753 pred n.l.; zalo­že­nie mes­ta Rím)

Gréc­ky leto­po­čet (776 pred n.l.; prvá olympiáda)

Židov­ský leto­po­čet (3 761 pred n.l.; stvo­re­nie sve­ta pod­ľa Biblie)

Islam­ský leto­po­čet (622 n.l; pod­ľa uda­los­ti  arab­sky pome­no­va­nej „hidž­ra“)

Sele­ukov­ský leto­po­čet (312 n.l.; Sele­ucus I. Nica­tor ovlá­dol Babylon)

 

Struč­ne o nie­kto­rých  letopočtoch

Náš leto­po­čet – pojed­ná­me niž­šie a podrobnejšie.

     Rím­sky leto­po­čet  Počiat­kom je rok zalo­že­nie mes­ta Rím, k čomu pod­ľa legen­dy malo dôjsť v roku 753 pred n.l. Zalo­ži­li ho bra­tia Romu­lus a Rémus.

     Gréc­ky leto­po­čet  Začí­na rokom 776 pred n.l. Počiat­kom je prvý rok gréc­kej prvej olym­piá­dy. V sta­rom Gréc­ku sa olym­pij­ské hry kona­li kaž­dé šty­ri roky a začí­na­li prvým novom Mesia­ca po let­nom slno­vra­te. Leto­po­čet sa začal počí­tať od 1. júla 776 pred n.l.

     Židov­ský leto­po­čet  Počiat­kom toh­to leto­poč­tu je prvý deň stvo­ri­teľ­ské­ho týžd­ňa. Je to počia­tok stvo­re­nia sve­ta, ku kto­ré­mu malo dôjsť v roku  3 761 pred n.l. Roky v tom­to leto­poč­te sa ozna­ču­jú ako Anno Mun­di (skrá­te­ne AM), čo je latin­ský výraz, kto­rý zna­me­ná „v roku sve­ta“ ale­bo „od stvo­re­nia sve­ta“ ale­bo aj „v roku Zeme“. 

     Islam­ský leto­po­čet  Počia­tok je sta­no­ve­ný na rok 622 n.l.  Pod­ľa islam­skej tra­dí­cie    v tom­to roku doš­lo k pre­su­nu (arab­sky „hidž­ra“) Moha­me­da z Mek­ky do Medi­ny. Táto uda­losť sa pova­žu­je za veľ­mi význam­nú v his­tó­rii islam­ské­ho náboženstva.

     Sele­ukov­ský leto­po­čet (kalen­dár) V augus­te 312 Sele­ucus I. Nica­tor ovlá­dol Baby­lon a vznik­la jed­na zo šty­roch dia­do­chií, nástup­níc­kych ríš celo­sve­to­vej ríše Ale­xan­dra Veľ­ké­ho. Po doby­tí Sele­ukov­skej dia­do­chie Riman­mi v roku 63 pred n.l. sa pre­stal pou­ží­vať v štát­nych doku­men­toch, ale v bež­nom živo­te a nie­kto­rých východ­ných regi­ó­noch sa pou­ží­val aj v našom leto­poč­te. V židov­stve sa pou­ží­val ako v bež­nom živo­te, tak aj v práv­nych doku­men­toch do 10. až 12. sto­ro­čia n.l.

 

Náš leto­po­čet (skrat­ka n. l.)

Roky v tom­to leto­poč­te sa počí­ta­jú od naro­de­nia Ježi­ša Kris­ta a ozna­ču­jú sa ako: pred n.l. (pred našim leto­poč­tom) a n.l. (náš­ho leto­poč­tu). Tiež ako: a) pred Kr. (pred Kris­tom), čo zna­me­ná: pred naro­de­ním Kris­ta, b) po Kr. (po Kris­to­vi), čo zna­me­ná: po naro­de­ní Kris­ta. Rok nula v našom leto­poč­te neexistuje.

 

Latin­ské ozna­če­nie: a) Ante Chris­tum natum (ACN), čo zna­me­ná: pred naro­de­ním Kris­ta, b) Anno Domi­ni (AD), čo zna­me­ná: v roku Pána.

 

Anglic­ké ozna­če­nie: Befo­re Christ/After Christ (BC/AC), čo zna­me­ná: pred naro­de­ním Krista/po naro­de­ní Krista

 

Nie­kto­rí auto­ri pred prí­sluš­ný rok dáva­jú zna­mien­ko plus „+“, čo zna­me­ná, že ide roky n.l. (po Kr.). Keď ide o roky pred n.l. (pred Kr.),  pred čísel­ný údaj pri­dá­va­jú znamienko „-“.

 

Zave­de­nie letopočtu

Náš leto­po­čet počí­ta­nia času, čiže sys­tém Anno Domi­ni, zosta­vil mních menom Diony­sius Exi­gu­us v 6. sto­ro­čí náš­ho leto­poč­tu. Žil v Ríme (*470? n.l – †544? n.l.). V roku 525 dostal od pápe­ža Jána I. úlo­hu chro­no­lo­gic­ky uspo­ria­dať všet­ky cir­kev­né sviat­ky a uda­los­ti a naj­mä sta­no­viť dátum Veľ­kej noci. Zosta­vil tzv. veľ­ko­noč­né tabuľ­ky. Náš leto­po­čet (Anno Domi­ni) zavie­dol ako súčasť svo­jej prá­ce pri určo­va­ní veľ­ko­noč­ných sviatkov.

     V tej dobe sa roky čas­to počí­ta­li pod­ľa vlá­dy cisá­rov, naj­mä pod­ľa Diok­let­cá­nov­ho leto­poč­tu a pla­til aj julián­sky kalen­dár. Dioný­zius rok 532 AD pri­ra­dil k prvé­mu roku vlá­dy cisá­ra Diok­le­ciá­na  (rok 248 pod­ľa dovte­daj­šie­ho kalen­dá­ra) a rok 525 AD k roku kon­zu­lá­tu Pro­bu­sa Juni­ora. Dioný­zius Exi­gus vytvo­ril prak­tic­ký a sym­bo­lic­ký sys­tém počí­ta­nia rokov – a náš leto­po­čet (Anno Domi­oni) sa postup­ne stal celo­sve­to­vým štandardom.

     V našom leto­poč­te niet rok nula. Je zave­de­ný tak, že v roku 1 n.l. mal Ježiš Kris­tus 1 rok. Pod­ľa cir­kev­nej tra­dí­cie sa Ježiš Kris­tus naro­dil 25. decem­bra roku 1 pred n.l.

     V deji­nách kres­ťan­stva sa uvá­dza­jú rôz­ne dátu­my naro­de­nia Pána Ježi­ša Kris­ta. Nie­kto­rí auto­ri dato­va­nia umiest­ňu­jú naro­de­nie Pána do roku 4 až 6 pred n.l. Vychá­dza­jú pri­tom hlav­ne z dato­va­nia vlá­dy Hero­de­sa Veľ­ké­ho. Štú­die, uro­be­né v pred­chá­dza­jú­cich dvoch sto­ro­čiach, kto­ré vychá­dza­jú z astro­no­mic­kých úda­jov, rím­ske­ho,  gréc­ke­ho a židov­ské­ho kalen­dá­ra a pre­dov­šet­kým saba­tic­kých rokov, potvr­dzu­jú správ­nosť zave­de­nia sys­té­mu náš leto­po­čet Dioný­zi­om Exi­gu­som a dato­va­nia naro­de­nie a ukri­žo­va­nie Ježi­ša Kris­ta v ňom.

     Dato­va­nie naro­de­nia náš­ho Pána je veľ­mi zlo­ži­té a nároč­né, lebo úda­jov oko­lo jeho naro­de­nia nie je veľa. Okrem toho, dato­va­nie sta­ro­dáv­nych uda­los­tí je samo o sebe veľ­mi kom­pli­ko­va­né. Prí­či­na je v tom, že v minu­lých dobách si jed­not­li­vé náro­dy vytvá­ra­li svo­je vlast­né  sys­té­my počí­ta­nia času (leto­poč­ty a kalen­dá­re). Oby­čaj­ne sa dato­va­lo pod­ľa doby vlád­nu­tia dynas­tií panov­ní­kov, doby a rokov jed­not­li­vých vlád­cov, kto­ré sa čas­to zve­li­čo­va­li ale­bo pod­ľa význam­ných uda­los­tí (gréc­ke počí­ta­nie času pod­ľa olym­piád). Dokon­ca nie­len náro­dy, ale v rám­ci nich aj jed­not­li­vé mest­ské štá­ty mali svo­je vlast­né kalendáre. 

     Nech to zobe­rie­me z aké­ho­koľ­vek uhla pohľa­du, stá­le zostá­va fak­tom, že doká­že­me robiť len rela­tív­ne dato­va­nie, čo ale pre prak­tic­ký život je úpl­ne posta­ču­jú­ce. Leto­po­čet a kalen­dár sú vždy len otáz­kou doho­dy (úzu). Volí sa počia­tok leto­poč­tu a v ňom sa ešte volí aj sys­tém počí­ta­nia času (kalen­dár mesač­ný, slneč­ný ale­bo mesačno-slnečný).

     Dioný­zius Exi­gus neza­ne­chal vysvet­le­nie ako dospel k záve­ru usta­no­viť náš leto­po­čet tak, ako ho usta­no­vil. Štú­die o naro­de­ní a ukri­žo­va­ní Pána Ježi­ša Kris­ta, uro­be­né v posled­nej dobe, však potvr­dzu­jú správ­nosť ním zave­de­né­ho náš­ho leto­poč­tu a dátu­mu naro­de­nia a ukri­žo­va­nia Pána Ježi­ša Kris­ta.  Z tých­to mne dostup­ných infor­má­cií o dato­va­ní som pre seba uro­bi­li defi­ni­tív­ne roz­hod­nu­tie. Náš leto­po­čet zave­de­ný Dioný­zi­om Exi­gu­om a uda­los­ti v ňom dato­va­né pod­ľa Gre­go­rián­ske­ho kalen­dá­ra pova­žu­jem za správ­ny sys­tém počí­ta­nia času a určo­va­nia dátu­mu uda­los­tí. Toh­to sys­té­mu dato­va­nia sa pri­dŕ­žam od  kon­ca roka 2023: v roku 1 n.l. Ježiš Kris­tus mal 1 rok a v roku 33 n.l. bol ukrižovaný.

 

 

Kalen­dá­re

 

Kalen­dár a hodin­ky sú pre člo­ve­ka kaž­do­den­nou a najp­rak­tic­kej­šou vecou pre určo­va­nia dátu­mu a času. Počet dní v kaž­dom kalen­dá­ri musí byť celé číslo.

     Kalen­dár je sys­tém orga­ni­zo­va­nia dní do týž­dňov, mesia­cov a rokov. Kalen­dár je pros­trie­dok na určo­va­nie obdo­bí v roku a vše­obec­ne aj pre dato­va­nie a chro­no­ló­giu dejín ľud­stva. Rok v nich sa delí na roč­né obdo­bia, mesia­ce, týžd­ne a  dni. Roč­né obdo­bia a mesia­ce zvy­čaj­ne majú svo­je vlast­né pome­no­va­nie.  Dni, týžd­ne, mesia­ce a roky v kalen­dá­roch musia byť celé čís­la, aj napriek tomu, že sú odvo­de­né z astro­no­mic­ké­ho roka, mesia­ca a  dňa, kto­ré nie sú celé čísla, 

     V kalen­dá­roch, na roz­diel od astro­no­mic­kých obdo­bí aký­mi sú lunár­ny mesiac, slneč­ný rok, sa hovo­rí o kalen­dár­nych mesia­coch a kalen­dár­nych rokoch. Zosú­la­diť kon­cep­ciu kalen­dár­ne­ho mesia­ca s lunár­nym mesia­com a kalen­dár­ne­ho roka so solár­nym rokom pred­sta­vu­je urči­tý prob­lém, s kto­rým sa sys­tém kalen­dá­rov musel neja­ko vysporiadať.

     Kalen­dá­rom sa na časo­vej osi v rám­ci prí­sluš­né­ho leto­poč­tu vyme­dzu­jú úse­ky (či body) vo zvo­le­ných časo­vých jed­not­kách. Pre­to­že kalen­dá­re sú zosta­vo­va­né pod­ľa astro­no­mic­kých objek­tov (Sln­ko a Mesiac) a astro­no­mic­kých javov (obeh Zeme oko­lo Sln­ka; obeh Mesia­ca oko­lo Zeme; fáze Mesia­ca), pre­to máme tri dru­hy kalen­dá­rov: slneč­ný (solár­ny), mesač­ný (lunár­ny) a lunár­no-solár­ny kalen­dár. Nie­kto­ré kalen­dá­re sú pome­no­va­né pod­ľa auto­rít, kto­ré ich zavied­li (usta­no­vi­li ich pou­ží­va­nie, uzá­ko­ni­li). Naprí­klad, gre­go­ri­ín­sky kalen­dár zavie­dol pápež Gre­gor XIII. pápež­skou bulou.

     Čas­to sa slo­vom kalen­dár súčas­ne mys­lí aj sám leto­to­po­čet. Napr. keď sa povie „pod­ľa rím­ske­ho kalen­dá­ra“ roz­umie sa tým dátum (časo­vý údaj) urče­ný pod­ľa rím­ske­ho spô­so­bu počí­ta­nia času v rím­skom leto­poč­te. Nie je to pres­né, lebo v rám­ci jed­né­ho leto­poč­tu sa môže pou­ží­vať via­ce­ro typov kalen­dá­rov. Naprí­klad, v rám­ci náš­ho leto­poč­tu sa bež­ne pou­ží­va gre­go­rián­sky kalen­dár a julián­sky kalen­dár. 

 

Dru­hy kalendárov

Lunár­ny kalen­dár  

je zalo­že­ný na lunár­nom syno­dic­kom mesia­ci, čo je doba, kto­rá uply­nie medzi dvo­ma po sebe idú­ci­mi tými istý­mi fáza­mi Mesia­ca. Kaž­dý lunár­ny mesiac trvá rov­na­ko dlhú dobu, a to 29,5306 bež­ných dní, pri­bliž­ne 29,5 bež­né­ho dňa. Keď­že lunár­ny mesiac trvá pri­bliž­ne 29,5 dňa. Kalen­dár­ne mesia­ce v lunár­nom kalen­dá­ri majú strie­da­vo 29 a 30 dní spo­lu 354 dní. Defi­ní­ciu základ­ných poj­mov a jed­no­tiek času sme uro­bi­li v 1. diely.

     Rok v lunár­nom kalen­dá­ri (lunár­ny kalen­dár­ny rok) má 12 kalen­dár­nych mesia­cov. Dva­násť lunár­nych syno­dic­kých mesia­cov spo­lu pred­sta­vu­je 354,36707 bež­ných dňa (354 dní, 8 hodín, 48 minút a 34 sekúnd). Rok v lunár­nom kalen­dá­ri je pre­to o 11 dní krat­ší ako solár­ny rok. To spô­so­bu­je posun začiat­ku lunár­ne­ho roka opro­ti solár­ne­mu roku. Začia­tok kaž­dé­ho roka lunár­ny rok začí­na o 11 dní skôr ako solár­ny rok. Pre­to v lunár­nom kalen­dá­ri niet „zim­ných“ ale­bo „let­ných“ mesia­cov. Kaž­dý z lunár­nych mesia­cov sa môže v prie­be­hu času ocit­núť v ľubo­voľ­nom roč­nom obdo­bí. Ten­to cyk­lus má peri­ó­du pri­bliž­ne 33 rokov.

 

Solár­ny kalendár

Solár­ny kalen­dár je kalen­dár zalo­že­ný na obe­hu Zeme oko­lo Sln­ka. Je to najp­res­nej­ší a dnes naj­pou­ží­va­nej­ší spô­sob mera­nia času v bež­nom živo­te. Je zalo­že­ný na solár­nom (slneč­nom) roku. Solár­ny rok trvá 365 bež­ných dní 5 hodín 48 minút 45,4 sekun­dy (31 556 925,4 sekúnd), čo je 365,242192 129 násob­ný bež­ný slneč­ný deň. Pove­da­né zjed­no­du­še­ne: Je to doba jed­né­ho obe­hu Zeme oko­lo Slnka. 

       Kalen­dár­ne mesia­ce v solár­nom kalen­dá­ri, kto­rých je 12, nezod­po­ve­da­jú lunár­nym mesia­com. Mesia­ce v solár­nom kalen­dá­ri sú zave­de­né tak, aby súčet ich trva­nia v dňoch zod­po­ve­dal trva­niu solár­ne­ho roku v dňoch, čo je 365 dní v bež­nom roku a 366 v prie­stup­nom roku. Kalen­dár­ne mesia­ce pre­to majú strie­da­vo 30 a 31 dní, pri­čom jeden mesiac (feb­ru­ár) má 28 dní v bež­nom roku a 29 dní v prie­stup­nom roku.

       Fázy Mesia­ca v solár­nom kalen­dá­ri nezod­po­ve­da­jú fix­ne rov­na­kým dňom v mesia­ci (ako je to v lunár­nom kalen­dá­ri), ale sa pohy­bu­jú v rám­ci kalen­dár­ne­ho solár­ne­ho mesia­ca. V solár­nom kalen­dá­ri sa neme­nia roč­né obdo­bia – v kaž­dom roku začí­na­jú v tom istom dni, čo je veľ­ká výho­da toh­to kalendára.

 

Luni-solár­ny kalendár

Luni-solár­ny kalen­dár je kalen­dár, kto­rý kom­bi­nu­je fázy Mesia­ca (mesia­ce) s obe­hom Zeme oko­lo Sln­ka (roky a roč­né obdo­bia). Je zalo­že­ný na lunár­nom mesia­ci a pev­nom počte 12 mesia­cov v roku, podob­ne ako lunár­ny kalen­dár. To pla­tí o bež­nom roku. Aby ten­to kalen­dár bol v súla­de so solár­nym rokom, raz za dva či tri roky (v tzv. v prie­stup­nom roku) sa pri­dá­val extra tri­nás­ty tzv. prie­stup­ný mesiac (nie deň, ale celý mesiac). To sa robí 7x za 19 rokov (čo je tzv. Mesač­ný cyk­lus). Luni-solár­ny kalen­dár je teda kom­bi­ná­cia lunár­ne­ho a solár­ne­ho kalen­dá­ra. V tom­to kalen­dá­ri mesia­ce idú pod­ľa Mesia­ca a roky pod­ľa Sln­ka a pre­to sa pre dorov­na­nie na slneč­ný rok (slneč­ný cyk­lus) občas pri­dá­va jeden mesiac.

 

Julián­sky kalendár

Julián­sky kalen­dár zohral význam­nú úlo­hu v refor­mo­va­ní počí­ta­nia času v sta­ro­ve­ku. K refor­me doš­lo v roku 46 pred n.l. Dal ho zosta­viť vte­dy v Rím­skej repub­li­ke vlád­nu­ci Július Cézar. Zosta­ve­nie toh­to kalen­dá­ra sa spá­ja s menom ale­xan­drij­ské­ho astro­nó­ma Sosi­gé­na. Sosi­ge­nes z Ale­xan­drie bol gréc­ky astro­nóm pôso­bia­ci v Pto­le­mai­ov­skom Egyp­te v 1. sto­ro­čí pred n.l. Pôso­bil ako porad­ca Júliu­sa Céza­ra pri refor­me rím­ske­ho kalendára.

       Refor­ma pre­bie­ha­la v roku 46 pred n.l. Výsled­kom refor­my bol kalen­dár, kto­rý nesie meno Júliu­sa Céza­ra a pozná­me ho pod pome­no­va­ním julián­sky kalen­dár. Do pra­xe bol zave­de­ný Júliu­som Céza­rom s plat­nos­ťou od 1. janu­ára 45 pred n.l. Na zákla­de julián­ske­ho kalen­dá­ra vzni­kol dneš­ný gre­go­rián­sky kalendár.

       Julián­sky kalen­dár je solár­ny kalen­dár. Rok v julián­skom kalen­dá­ri má počas troch rokov 365 dní (to je nor­mál­ny ale­bo bež­ný rok) a kaž­dý štvr­tý rok má 366 dní (toto je prie­stup­ný rok). Prie­mer­ný rok v tom­to štvor­roč­nom cyk­le má 365,25 dní. Prie­mer­ný solár­ny (slneč­ný) rok má však 365,2422 dní. To zna­me­ná, že 1 rok v julián­skom kalen­dá­ri je dlh­ší ako 1 rok v solár­nom kalen­dá­ri a je dlh­ší o 11 minút a 14 sekúnd.

       Táto odchýl­ka spô­so­bu­je, že solár­ny rok (solár­ny kalen­dár) pred­bie­ha julián­sky rok (julián­sky kalen­dár). Pove­da­né jed­no­duch­šie: Sln­ko (prí­ro­da) pred­bie­ha julián­sky kalen­dár. Nastal deň jar­nej rov­no­den­nos­ti (21. marec), ale julián­sky kalen­dár uka­zu­je, že jar­ná rov­no­den­nosť ešte len prí­de.^A),  Pre rok 2026 by jar­ná rov­no­den­nosť pod­ľa julián­ske­ho kalen­dá­ra mala nastať až o 13 dní  neskôr, čiže až o 13 dní neskôr ako ona bola už nasta­la dňa 21. mar­ca. (Člá­nok je napí­sa­ný a uve­rej­ne­ný 6. aprí­la 2026)

       Odchýl­ka o 11 minút a 14 sekúnd za 1 rok sa naba­ľu­je s kaž­dým rokom. To spô­so­bu­je, že julián­sky kalen­dár nesle­du­je roč­né cyk­ly, ako ony sku­toč­ne nastá­va­jú v prí­ro­de (a v solár­nom roku a v pod­ľa solár­ne­ho kalen­dá­ra). Roč­né obdo­bia (pod­ľa Sln­ka, v prí­ro­de) nastá­va­jú skôr, ako ich ozna­mu­je julián­sky kalen­dár. K odchýl­ke julián­ske­ho kalen­dá­ra od solár­ne­ho roka o jeden deň dochá­dza za 128 rokov, čo je pri­bliž­ne o 3 dni za 400 rokov. Julián­sky kalen­dár sa nez­ho­du­je pre­dov­šet­kým s dátu­mom jar­nej rov­no­den­nos­ti, čo je dôle­ži­té pre sta­no­ve­nie Veľ­kej noci.^B) Ten­to nedos­ta­tok je odstrá­ne­ný v gre­go­rián­skom kalendári.

 

Gre­go­rí­án­sky kalendár

V 16. sto­ro­čí n.l. odchýl­ka julián­ske­ho kalen­dá­ra od solár­ne­ho roka bola 10 dní vzhľa­dom na rok 325 n.l. V tom­to roku bol na Nicej­skom kon­ci­le dátum jar­nej rov­no­den­nos­ti sta­no­ve­ný na 21. marec. Nesú­lad odstrá­nil pápež Gre­gor XIII., kto­rý zre­for­mo­val julián­sky kalen­dár. Usku­toč­nil to tak, že naria­dil, aby po 4. októb­ri 1582 ihneď nasle­do­val 15. októ­ber. Tým odstrá­nil pre­by­toč­ných 10 dní. 

       To by ale nebo­lo posta­čo­va­lo na zosú­la­de­nie julián­ske­ho kalen­dá­ra so solár­nym (slneč­ným) rokom. Ďal­šia úpra­va spo­čí­va­la v tom, že tisíc­ro­čia môžu byť prie­stup­ný­mi rok­mi iba vte­dy, keď sú deli­teľ­né čís­lom 400 bezo zbyt­ku. Tak­že roky 1700, 1800, 1900 nebo­li prie­stup­né, ale oby­čaj­né roky – feb­ru­ár v nich mal namies­to 29 len 28 dní (rok 2000 bol už prie­stup­ný rok, ako si to aj pamä­tá­me). Tým sa dosiah­la lep­šia zho­da kalen­dár­ne­ho roka s astro­no­mic­kým solár­nym rokom. 

       Jar­ná rov­no­den­nosť sa v gre­go­rián­skom kalen­dá­ri nepo­sú­va doza­du opro­ti astro­no­mic­kej – nena­stá­va neskôr. Jar­ná rov­no­den­nosť v gre­go­rián­skom kalen­dá­ri nastá­va v rov­na­kom dni (21. mar­ca). Odchýl­ka julián­ske­ho kalen­dá­ra v roku 1900 dosiah­la 13 dní. Rok julián­ske­ho kalen­dá­ra je dlh­ší, pre­to Via­no­ce pod­ľa gre­go­rián­ske­ho kalen­dá­ra sa slá­via skôr o 13 dni opro­ti Via­no­ciam pod­ľa julián­ske­ho kalen­dá­ra. Rov­na­ko aj Nový rok. V tom­to roku 25. decem­ber 2025 julián­ske­ho kalen­dá­ra pri­pa­dol na 7. janu­ár 2026 gre­go­rián­ske­ho kalen­dá­ra. Sil­ves­ter 2025 julián­ske­ho kalen­dá­ra slá­vi­li 13. janu­ára 2026 gre­go­rián­ske­ho kalendára.

 

 

Poznám­ky

A) Jar­ná a jesen­ná rov­no­den­nosť sú dni v roku, v kto­rých deň a noc trva­jú pri­bliž­ne rov­na­ko dlho (asi 12 hodín) na celej Zemi. Jar­ná rov­no­den­nosť nastá­va 20.-21. mar­ca. Začí­na sa jar. Deň sa začí­na pre­dl­žo­vať. Jesen­ná rov­no­den­nosť nastá­va 22.-23. sep­tem­bra. Začí­na sa jeseň. Deň sa začí­na skracovať.

 

B) Pas­cha a Veľ­ká noc aich ustanovenie

Židov­ská Pas­cha, hebr. Pesach (ušet­re­nie, vyne­cha­nie), je Hos­po­di­nom usta­no­ve­ná sláv­nosť. Je to spo­mien­ka na východ Izra­e­li­tov z Egyp­ta (2. Moj­ži­šo­va 12. kapitola).

 

Usta­no­ve­nie Paschy

Sláv­nosť Baránka

Nisan bol Izra­e­lu usta­no­ve­ný za prvý mesiac roka (2. Moj­ži­šo­va 12:2). Ním v Izra­e­li začí­na jar aj nábo­žen­ský rok.

       V 10. deň mesia­ca nisan si kaž­dá domác­nosť mala vybrať bez­chyb­né­ho barán­ka (verš 3-5). Barán­ka mali opat­ro­vať do 14. dňa toh­to mesia­ca (verš 6).

       Večer 14. nisa­na medzi obo­ma večer­ný­mi čas­mi^C) mali barán­ka zabiť (verš 6) a jeho krvou potrieť vera­je a hor­ný prah dve­rí na dome, v kto­rom budú barán­ka jesť (verš 7). Jeho mäso mali jesť peče­né na ohni spo­lu s nek­va­se­ný­mi chleb­mi a hor­ký­mi bylin­ka­mi (verš 8-9). Mali ho jesť tak, aby z neho do rána nezos­ta­lo nič, a to, čo by zosta­lo sa malo spá­liť na ohni (verš 10).

       Barán­ka mali jesť s pre­pá­sa­ný­mi bed­ra­mi, obu­vou na nohách, pali­cou v ruke a narých­lo, lebo to je pesach Hos­po­di­no­vo <Pesach Hos­po­di­no­vo = (ušet­ru­jú­ce) pre­sko­če­nie Hos­po­di­no­vo, čiže sláv­nosť barán­ka> (verš 11). V tú noc Hos­po­din pre­šiel Egyp­tom a pobil prvo­ro­de­ných Egyp­ťa­nov, ale „pre­šiel“ (hebr. pesach) ponad domy Izra­e­li­tov ozna­če­né krvou barán­ka – odtiaľ názov Pascha.

 

Usta­no­ve­nie dňa (dátu­mu) Paschy

Sláv­nosť Pesach sa má slá­viť v mesia­ca nisan v deň, v kto­rom nasta­ne spln Mesia­ca. Spln Mesia­ca v mesia­ci nisan nastá­va v 14. – 15. dni, naj­čas­tej­šie v 15. deň. Židov­ský kalen­dá­ra je lunár­ny. Ria­di sa astro­no­mic­kým Mesač­ným cyk­lom, kto­rý prie­mer­ne trvá 29,5 dňa. V židov­skom kalen­dá­ri mesia­ce majú 30 dní (Nisan, Siván, Av, Tiš­ri, Ševat) ale­bo 29 dní (Ijár, Tamuz, Elul, Tevet, Adar (v bež­nom roku)). Prie­stup­ný rok má 13 mesia­cov (pri­dá­va sa mesiac Adar II).

       Doba 12. mesia­cov bež­né­ho židov­ské­ho lunár­ne­ho kalen­dá­ra sa nez­ho­du­je s dobou 12. mesia­cov solár­ne­ho kalen­dá­ra. Židov­ský kalen­dár je pre­to pohyb­li­vý, aby sa dosiah­la zho­da so solár­nym kalen­dá­rom. To je dôvod, pre­čo v židov­skom kalen­dá­ri je zave­de­ný bež­ný rok a prie­stup­ný rok, v kto­rom sa pri­dá­va Adar II. 

       V židov­stve sú dva kalen­dár­ne sys­té­my: Nábo­žen­ský rok začí­na mesia­com nisan (náš marec-apríl) a Občian­sky rok, začí­na mesia­com tiš­ri (náš sep­tem­ber-októ­ber). Fázy Mesač­né­ho cyk­lu (deň v mesia­ci): nov – 1. deň; prvá štvrť – 7. deň; spln –14.-15. deň; tre­tia štvrť  – 22. deň; koniec cyk­lu – 29.-30. deň.

       Mesiac nisan bol Izra­e­lu usta­no­ve­ný za prvý mesiac roka a je to prvý jar­ný mesiac. Pas­cha musí byť slá­ve­ná vždy v tom­to mesia­ci a to v deň, v kto­rom je Mesiac v spl­ne. Pre­to pohyb­li­vý židov­ský kalen­dár musí nasta­ve­ný tak, aby boli spl­ne­né meno­va­né pod­mien­ky na sláv­nosť Pas­chy. To je dosia­hnu­té nasledovne:

       Deň 1. nisan pri­pa­dá na nov toho cyk­lu Mesia, v kto­rom spln je prvým spl­nom po jar­nej rov­no­den­nos­ti. Deň v Izra­e­li začí­na po zápa­de Sln­ka. Iný­mi slovami:

   a) Deň 1. nisan je deň totož­ný s novom, kto­rý je najb­liž­šie k pri­chá­dza­jú­ce­mu dňu jar­nej rov­no­den­nos­ti tak, aby spln (14. nisan) bol už dňom po jar­nej rovnodennosti.

   b) Pesach (14. nisan) musí byť v deň, v kto­rom nasta­ne prvý spln Mesia­ca po jar­nej rovnodennosti.

 

Svia­tok Pas­chy v Izra­e­ly v roku 2026

Prvý jar­ný spln Mesia­ca nastal 2. aprí­la ráno o 5 hodín a 11 minút ráno. Pre­to­že v Izra­e­li začí­na deň zápa­dom Sln­ka, 14. nisan začal 1. aprí­la večer po zápa­de Sln­ka a skon­čil 2. aprí­la zápa­dom Sln­ka.  Svia­tok toho­roč­nej Pas­chy sa pre­to via­zal na 1. aprí­la 2026.

 

Pas­cha je viac­dňo­vý svia­tok a v Izra­e­li trvá 7 dní:

   Prvý deň  je Veľ­ký svia­tok (seder) a začí­na sede­ro­vou veče­ru. Je to hlav­ný svia­tok a pri­po­mí­na sa ním odchod z Egypta.

   Dru­hý – šies­ty deň je svia­toč­ným obdo­bím, ale počas neho sa aj pra­cu­je. V celom tom­to sedem­dňo­vom obdo­bí sa neje kva­se­ný chlieb (týž­deň nek­va­se­ných chlebov).

   Sied­my deň je sláv­nost­ná boho­služ­ba v syna­gó­ge a zápa­dom Sln­ka kon­čí Pas­cha (týž­deň nek­va­se­ných chlebov).

 

Ako sú usta­no­ve­né Veľ­ko­noč­né sviatky?

V kres­ťan­stve sú Veľ­ko­noč­né sviat­ky tiež pohyb­li­vým sviat­kom. Sú urče­né tak, že je pev­ne usta­no­ve­ný (defi­no­va­ný) dátum Veľ­ko­noč­nej nede­le, a to nasle­dov­ne: Veľ­ko­noč­ná nede­ľa je prvá nede­ľa po prvom jar­nom spl­ne. Prvý jar­ný spln je prvý spln Mesia­ca prvý spln po jar­nej rov­no­den­nos­ti^A).

       V dneš­nom roku, v roku 2026, prvý jar­ný spln pri­pa­dol na štvr­tok 2. aprí­la a tak Veľ­ko­noč­nou nede­ľou bola nede­ľa 5. apríla.

 

C) Význam výra­zu medzi dvo­ma večer­mi časmi

 Ten­to výraz sa vzťa­hu­je na roz­de­le­nie veče­ra na dve čas­ti v Izraeli.

       Prvý večer nastá­va, keď sa Sln­ko už sklá­ňa k zápa­du – začí­na byť bliž­šie k zápa­du ako k polud­niu. To je čas pri­bliž­ne o 15,00 hod.

       Dru­hý večer nastá­va pri zápa­de Sln­ka. Sln­ko zašlo za hori­zont. Nastal súmrak, deň pre­chá­dza do noci. 

 

 

Uve­rej­ne­né: 6. aprí­la 2026 

 

 

Pre­chod na Pro­lóg

Pre­chod  na 3. diel

Pre­chod na Naj­nov­šie člán­ky na stránke

Pre­chod na úvod­nú strán­ku – Úvod