Datovanie – Predslov

Séria člán­kov o určo­va­ní časov, dní a rokov

 

 

 

 A Boh rie­kol: Nech sú svet­lá na nebes­kej oblo­he, aby deli­li deň od noci,

 a budú na zna­me­nia, na urči­té časy, na dni a na roky.

1. Moj­ži­šo­va 1:14

 

 

Pred­slov k celej sérii

 

V Bib­lii hneď od prvej kapi­to­ly nachá­dza­me uspo­ria­da­nie uda­los­tí pod­ľa času. Boh usta­no­vil deň ako časo­vú jed­not­ku a ozná­mil ako činil die­lo stvo­re­nia pod­ľa jed­not­li­vých dní stvo­ri­teľ­ské­ho týžd­ňa. V nasle­du­jú­cich kapi­to­lách, v kto­rých sa uvá­dza­jú rodok­me­ne, nachá­dza­me ďal­šiu časo­vú jed­not­ku, kto­rou je rok.  V celom Pís­me sú uda­los­ti dáva­né do súvi­su s časom, v kto­rom sa odohrali.

       Čas a pries­tor – dve od seba neod­de­li­teľ­né enti­ty – boli súčas­ťou stvo­re­nia prvé­ho dňa stvo­ri­teľ­ské­ho týžd­ňa.  Štvr­té­ho dňa toh­to týžd­ňa Stvo­ri­teľ umiest­nil na oblo­hu Sln­ko, Mesiac i hviez­dy, aby deli­li deň od noci a aby sme pomo­cou nich vede­li uspo­ria­da­vať pre­bie­ha­jú­ce uda­los­tí v ply­nú­com čase. Tej­to čin­nos­ti hovo­rí­me dato­vas­nie.

       Z his­tó­rie ľud­stva roz­umie­me, že člo­vek sa naučil uda­los­ti dato­vať, naučil sa uspo­ria­da­vať uda­los­ti pod­ľa ply­nú­ce­ho času, čiže umiest­ňo­vať ich na časo­vú os. Tým­to sme ozná­mi­li aj význam slo­va dato­va­nie: „Dato­va­nie je umiest­ňo­va­nie uda­los­tí na časo­vú os v pora­dí, v akej sa odo­hra­li z hľa­dis­ka času“. Člán­ky tej­to série sú veno­va­né vysvet­le­niu, ako sa uda­los­ti datu­jú, ale­bo iný­mi slo­va­mi, ako sa uda­los­ti umiest­ňu­jú na časo­vú os a ako si ľud­stvo orga­ni­zu­je život z hľa­dis­ka času.

 

Lin­ky na jed­not­li­vé články:

Dato­va­nie – základ­né poj­my, 1.diel

Dato­va­nie – leto­poč­ty a kalen­dá­re, 2. diel

Dato­va­nie  – metó­dy dato­va­nia,  3. diel

 

 

Umiest­ne­nie: 27. mar­ca 2026

 

 

 

image_pdfimage_print