Séria člán­kov o určo­va­ní časov, dní a rokov

 

 

 

14  A Boh rie­kol: Nech sú svet­lá na nebes­kej oblo­he, aby deli­li deň od noci,

 a budú na zna­me­nia, na urči­té časy, na dni a na roky.

16  A Boh uči­nil dve veľ­ké svet­lá, väč­šie svet­lo, aby pano­va­lo nado dňom,

a men­šie svet­lo, aby pano­va­lo nad nocou,

a tiež i hviezdy.

1. Moj­ži­šo­va 1:14, 16

 

 

Úvod

 

Naro­dím sme vstú­pi­li do živo­ta v našom zem­skom časop­ries­to­re. Pre­ži­li sme prvý deň, prvý týž­deň, prvý mesiac a prvý rok. A tie­to časo­vé obdo­bia, časo­ve inter­va­ly sa v našom živo­te v ply­nú­com čase strie­da­jú až do oka­mi­hu odcho­du do več­nos­ti. V tom­to člán­ku si povie­me odkiaľ sa tie­to poj­my do našich slov­ní­kov dosta­li a aký je ich význam.

 

 

Určo­va­nie dní, mesia­cov a rokov

 

K orga­ni­zo­va­niu svoj­ho živo­ta sme pre­vza­li to, čo usta­no­vil Hos­po­din, a tým sú: deň, týž­deň, mesiac a rok a robí­me to pomo­cou pros­tried­kov, kto­ré dal Hos­po­din na oblo­hu, a sú nimi: Sln­ko, Mesiac a hviez­dy (1. Moj­ži­šo­va 1:14). To sú astro­no­mic­ké objek­ty a časy a doby urče­né pomo­cou nich nazý­va­me astro­no­mic­ké obdo­bia. Sú nimi: rok, mesiac a deň. V medzi­ná­rod­nej sústa­ve mier a váh (SI), kto­rú pou­ží­va­me v súčas­nos­ti, základ­nou jed­not­kou času je 1 sekun­da (1 s). Násob­ný­mi jed­not­ka­mi sú minú­ta, hodi­na a rok.

       Pre orga­ni­zo­va­nie svoj­ho živo­ta pou­ží­va­me aj časo­vú jed­not­ku týž­deň. Týž­deň sa však neod­ví­ja od žiad­ne­ho astro­no­mic­ké­ho javu či pozo­ro­va­nia, ale je taxa­tív­ne urče­ný Hos­po­di­nom (1. Moj­ži­šo­va 2:1-4; 2. Moj­ži­šo­va 20:11). Týž­deň je ďal­šia časo­vá jed­not­ka, kto­rá trvá sedem dní a zohľad­ňu­je ho aj pri­ká­za­nie záko­na (zákon skut­kov Moj­ži­šo­vej zmlu­vy), ako reál­ny časo­vý inter­val náš­ho bež­né­ho života.

       V pra­xi, v bež­nom živo­te, astro­no­mic­ké obdo­bia sú v zro­zu­mi­teľ­nej reči pred­lo­že­né ako kalen­dá­re. Tu kalen­dá­rom roz­umie­me kon­krét­ny spô­sob umiest­ňo­va­nia uda­los­tí na časo­vú os. Tu o kalen­dá­ri neho­vo­rí­me ako o tla­čo­vi­ne, či kniž­nej, sto­lo­vej ale­bo násten­ko­vej, ale ako o sys­té­me umož­ňu­jú­com zro­zu­mi­teľ­ne a sys­té­mo­vo kaž­dej uda­los­ti pri­ra­diť časo­vý údaj, v kto­rom sa odo­hra­la. V his­tó­rii boli zosta­ve­né via­ce­ré kalen­dá­re (kalen­dá­ro­vé sys­té­my). Naprí­klad: julián­sky kalen­dár, gre­go­rián­sky kalen­dár, židov­ský kalen­dár a  ďal­šie iné.

       Pre­to­že nepo­zná­me oka­mih, v kto­rom začal exis­to­vať čas, nepo­zná­me oka­mih stvo­re­nia času a pries­to­ru, bolo v ply­nú­com čase potreb­né na čísel­nej osi sta­no­viť bod, okam­žik, vzhľa­dom na kto­rý sa budú dato­vať všet­ky uda­los­ti, čiže vzhľa­dom na kto­rý sa bude udá­vať čas výsky­tu kaž­dej uda­los­ti. To sa aj udia­lo. Rôz­ne náro­dy, ale aj nábo­žen­stvá, si zvo­li­li jed­nu uda­losť, kto­rá sa im udia­la v ich his­tó­rii, vzhľa­dom na kto­rú udá­va­jú čas ostat­ných uda­los­tí. Tak­to uspo­ria­da­né­mu sys­té­mu dato­va­nia hovo­rí­me leto­po­čet. Via­ce­ré náro­dy ale­bo nábo­žen­stvá si vytvo­ri­li vlast­ný leto­po­čet. Z his­tó­rie pozná­me via­ce­ro leto­poč­tov, naprí­klad: gréc­ky leto­po­čet, rím­sky leto­po­čet, náš leto­po­čet (kres­ťan­ský), mos­lim­ský a iné leto­poč­ty. Leto­poč­ty nie sú zalo­že­né na astro­no­mic­kých javoch. 

 

Keď to zhr­nie­me, môže­me pove­dať: Uda­los­ti datu­je­me v leto­poč­toch a v kalen­dá­roch – kaž­dý v tom svo­jom. Kaž­dý spô­sob dato­va­nia je rela­tív­ny. Rela­tív­ny pre­to, lebo je určo­va­ný vzhľa­dom na neja­kú kon­krét­nu uda­losť. O abso­lút­nom dato­va­ní by sme moh­li hovo­riť vte­dy, keď sme dato­va­li vzhľa­dom na oka­mih počiat­ku stvo­re­nia neba a zeme. Ten však nepoznáme.

 

 

Astro­no­mic­ké obdobia

 

Sú nimi: Astro­no­mic­ký rok, astro­no­mic­ký mesiac a astro­no­mic­ký deň. Rok, mesiac a deň sú bež­né slo­vá náš­ho slov­ní­ka bez toho, aby sme si uve­do­mo­va­li, ako sú zave­de­né. Pre dato­va­nie uda­los­tí našich dejín potre­bu­je­me poznať, ako boli usta­no­ve­né a ich časo­vé roz­pä­tie, čím mys­lí­me ich „časo­vú dĺž­ku“,  či inter­val v súčas­ne plat­ných a pou­ží­va­ných jed­not­kách SI sústa­vy, a to v sekun­dách, minú­tach a hodi­nách. Čiže, potre­bu­je­me poznať defi­ní­cie tých­to pojmov.

 

Základ­ná jed­not­ka času – 1 sekunda

Čas je jed­nou zo základ­ných veli­čín Medzi­ná­rod­nej sústa­vy jed­no­tiek (SI) a 1 sekun­da je jeho základ­nou jed­not­kou. SI sústa­va sa pou­ží­va vo fyzi­ka a vše­obec­ne vo vede a tech­ni­ke, ale aj v bež­nom život bez ohľa­du na to, či si to uve­do­mu­je­me ale­bo nie.

       1 sekun­da v SI sústa­ve je defi­no­va­ná veľ­mi pres­ne (nie pri­bliž­ne) javom z ató­mo­vej fyzi­ky: 1 sekun­da je doba trva­nia 9,192631770.10⁹ (= 9 192 631 770) peri­ód elek­tro­mag­ne­tic­ké­ho žia­re­nia vyžia­re­né­ho pri pre­cho­de medzi dvo­mi hla­di­na­mi veľ­mi jem­nej štruk­tú­ry základ­né­ho sta­vu ató­mu cézia (¹³³Cs). Uve­de­ný počet peri­ód je úpl­ne pres­né čís­lo, nie zaok­rúh­le­né, a to je veľ­mi dôle­ži­tý fakt, kto­rý nesmie­me pre­hliad­nuť. 1 sekun­da je defi­no­va­ná tiež na zákla­de prí­rod­né­ho javu, javu z mikrosveta.

       Cézi­ové ató­mo­vé hodi­ny sú najp­res­nej­šie hodi­ny na sve­te. Výpoč­ty uká­za­li, že odchýl­ka do 1 sekun­dy by u nich moh­la nastať až za dobu mili­ón rokov.

       Toľ­ko k základ­nej jed­not­ke času. V ďal­šom tex­te sa posu­nie­me k astro­no­mic­ké­mu popi­su času.

 

Deň

 

V astro­nó­mii sa hovo­rí o dvoch typoch dňa. Pre kaž­dú pla­né­tu exis­tu­jú dva typy dňa: side­ric­ký deň a solár­ny deň. Venu­je­me im pat­rič­nú pozor­nosť, lebo poj­my deň, mesiac a rok, ako sú pou­ží­va­né v Pís­me a his­to­ric­kých zázna­moch, sú odvo­de­né z astro­no­mic­kých javov. Ale aj tu je 1 sekun­da základ­nou jed­not­kou času, ako je zave­de­ná v SI sústa­ve.^A)

 

Side­ric­ký (hviezd­ny) deň

Je to doba (čas), za kto­rú sa Zem oto­čí o 360° (o 1 otoč­ku) vzhľa­dom na vzdia­le­né hviez­dy. Trvá pri­bliž­ne 23 hodín 56 minút 4,0916 sekun­dy (23,9344699 hodín). To zna­me­ná, že po side­ric­kom dni zem­ský pozo­ro­va­teľ vidí hviez­dy na oblo­he na rov­na­kom mies­te ako deň predtým.

       Vše­obec­ne: 1 side­ric­ký deň je doba 1 otoč­ky pla­né­ty vzhľa­dom na vzdia­le­né hviez­dy. Na kaž­dej pla­né­te deň trvá rôz­ne dlhú dobu.

 

Solár­ny (slneč­ný) deň

1 solár­ny deň je doba 1 otáč­ky pla­né­ty vzhľa­dom na nad­hlav­nú pozí­ciu hviez­dy (nad­hla­ník ale­bo aj zenit).^B) Pre nás, pre našu Zem, tou hviez­dou je Sln­ko. Pove­da­né jed­no­du­cho: Solár­ny deň je doba (čas) medzi dvo­ma po sebe nasle­du­jú­ci­mi polud­nia­mi – teda, keď je Sln­ko naj­vyš­šie na oblo­he. Trvá pri­bliž­ne 24 hodín – to je náš bež­ný deň a 24 hodín je jeho prie­mer­ná doba. Taký­to deň – deň odvo­de­ný od astro­no­mic­ké­ho javu – a jeho 24 hodi­no­vú dĺž­ku (trva­nie), máme brať do úva­hy a pou­ží­vať pri výkla­de Pís­ma a nie „inak­ší deň“ (deň, ako neja­ké nesmier­ne dlhé obdo­bie). Kon­krét­ny, aktu­ál­ny, prá­ve pre­bie­ha­jú­ci solár­ny deň nesie pome­no­va­nie pra­vý solár­ny deň.

       Pra­vý solár­ny deň: Sku­toč­ná doba medzi dvo­ma polud­nia­mi sa počas roka mier­ne mení kvô­li elip­tic­kej drá­he Zeme a  sklo­nu zem­skej osi. Pre­to sa dĺž­ka solár­ne­ho dňa počas roka mení v inter­va­le: 24 hodín ± 30 sekúnd, teda v inter­va­le od 23 hodín 59 minút 30 sekúnd do 24 hodín 0 minút 30 sekúnd. To je čas, kto­rý uka­zu­jú slneč­né hodiny.

 

Roz­diel medzi side­ric­kým a solár­nym dňom

Roz­diel medzi nimi zaok­rúh­le­ne je 4 minúty.

Dôvod roz­die­lu: Naša Zem oko­lo Sln­ka putu­je po elip­tic­kej drá­he a rotu­je oko­lo vlast­nej osi v sme­re svoj­ho pohy­bu. Tým, že sa Zem okrem otá­ča­nia oko­lo svo­jej osi a pohy­bu­je sa aj oko­lo Sln­ka, nasle­du­jú­ci deň sa musí oto­čiť o tro­chu viac než 360°, aby sme Sln­ko mali opäť v nad­hlav­ní­ku, ako v pred­chá­dza­jú­ci deň. Pre­to je solár­ny deň na našej Zemi dlh­ší ako side­ric­ký deň.

       Ak pla­né­ta oko­lo svo­jej osi rotu­je v opač­nom sme­re v akom sa pohy­bu­je oko­lo svo­jej hviez­dy, potom na nej je solár­ny deň krat­ší ako side­ric­ký deň.

 

 

Mesiac

(časo­vá jednotka)

 

Mesiac, ako časo­vá jed­not­ka, je doba (čas) 1 obe­hu Mesia­ca oko­lo Zeme. Jej veľ­kosť (čísel­ný údaj) závi­sí od spô­so­bu mera­nia, čiže: závi­sí od toho, voči kto­ré­mu astro­no­mic­ké­mu objek­tu, ale­bo pod­ľa aké­ho astro­no­mic­ké­ho javu pohyb Mesia­ca meria­me. Roz­li­šu­je­me nasle­dov­né astro­no­mic­ké mesiace:

 

1. Side­ric­ký (hviezd­ny) mesiac je doba (čas) 1 obe­hu Mesia­ca oko­lo Zeme voči vybra­nej vzdia­le­nej hviez­de. Trvá 27 bež­ných dní 7 hodín 43 minút 11,5 sekúnd (1 bež­ný deň má 24 hodín). Po jed­nom obe­hu vidí­me vybra­nú hviez­du voči Mesia­cu na tom istom mies­te. Pri­bliž­ná hod­no­ta: 27,3217 bež­ných dní.

 

2. Tro­pic­ký mesiac je sta­no­ve­ný vzhľa­dom na jar­ný bod. Je to doba 1 obe­hu Mesia­ca od jar­né­ho bodu späť k jar­né­mu bodu.^C) Je to tiež prie­mer­ný čas medzi po sebe nasle­du­jú­ci­mi moment­mi (čas­mi), keď Mesiac pre­chá­dza z juž­nej nebes­kej polo­gu­le na sever (ale­bo naopak). Je to ana­lo­gic­ká situ­ácia ako s tro­pic­kým rokom. Pre­to­že sa jar­ný bod po rov­ní­ku (vzhľa­dom na rov­ník) posú­va sme­rom na západ, je tro­pic­ký mesiac o 7 sekúnd krat­ší ako side­ric­ký mesiac. Jeho prie­mer­ná dĺž­ka je 27,321582 bež­ných dní. Trvá 27 bež­ných dní 7 hodín 43minút 4,5 sekúnd. Pri­bliž­ná hod­no­ta: 27,3216 bež­ných dní.

 

3. Syno­dic­ký mesiac je doba, kto­rá uply­nie medzi dvo­ma po sebe idú­ci­mi tými istý­mi fáza­mi Mesia­ca. Po tej­to dobe je Mesiac v tom istom posta­ve­ní voči Sln­ku. Je dlh­ší ako side­ric­ký mesiac. Trvá 29 bež­ných dní 12 hodín 44 minút 2,8 sekúnd. Pri­bliž­ná hod­no­ta: 29,5306 bež­ných dní.

 

4. Ano­ma­lis­tic­ký mesiac je doba medzi dvo­ma po sebe idú­ci­mi pre­chod­mi Mesia­ca peri­ge­om (najb­liž­ším bodom k Zemi na jeho drá­he). Trvá 27 dní 13 hodín 18 minút 33,7 sekúnd. Pri­bliž­neá hod­no­ta: 27,5546 bež­ných dní.

 

5. Solár­ny mesiac (pres­nej­šie: kalen­dár­ny mesiac v solár­nom kalen­dá­ri). Solár­ny mesiac je admi­ni­stra­tív­ne v solár­ne­ho roka na 12 čas­tí, aby solár­ny kalen­dár zod­po­ve­dal roč­ným obdobiam.Nie je pria­mo via­za­ný na astro­no­mic­ký cyk­lus ako lunár­ny mesiac. Dĺž­ka solár­nych mesia­cov v dňoch v solár­nom roku je sta­no­ve­ná doho­dou na: 28, 30 a 31 dní. 

 

 

Rok

 

Solár­ny (slneč­ný, tro­pic­ký) rok

Solár­ny rok je doba medzi dvo­ma pre­chod­mi stre­du slneč­né­ho kotú­ča jar­ným bodom^C). Solár­ny rok trvá 365 bež­ných dní 5 hodín 48 minút 45,4 sekun­dy (31 556 925,4 sekúnd), čo je 365,242 192 129 násob­ný bež­ný slneč­ný deň. Pove­da­né zjed­no­du­še­ne: Je to doba jed­né­ho obe­hu Zeme oko­lo Sln­ka. Ten­to rok je zákla­dom pre tvor­bu kalendárov.

        Slo­vo tro­pic­ký pochá­dza z gréc­ke­ho slo­va tro­pos, čo zna­me­ná obrat. Obrat­ník Raka a obrat­ník Kozo­rož­ca^D) pred­sta­vu­jú naj­se­ver­nej­šie a naj­juž­nej­šie mies­ta na zem­skom povr­chu, v kto­rých zem­ský pozo­ro­va­teľ ešte vidí Sln­ko v nad­hlav­ní­ku. Zmie­ne­né obrat­ní­ky sú mys­le­né kruž­ni­ce na zemi, nad kto­rý­mi keď sa nachá­dza Sln­ko, pred­me­ty, naprí­klad kol­mo do zeme zapic­hnu­tá pali­ca, v tom oka­mi­hu nevr­ha­jú žia­den tieň.

 

Side­ric­ký (hviezd­ny) rok

Side­ric­ký rok je doba, za kto­rú Zem obeh­ne Sln­ko vzhľa­dom na vzdia­le­né hviez­dy. Pres­ná dĺž­ka: 365 dní 6 hodín 9 minút 9,5 sekúnd,  čo je  365,25636 násob­ný bež­ný slneč­ný deň.

 

Roz­diel medzi solár­nym a side­ric­kým rokom

Roz­diel je spô­so­be­ný pre­ce­si­ou zem­skej osi^E), v dôsled­ku čoho sa posú­va jar­ný bod. Roz­diel medzi nimi je 20 minút a 24 sekúnd, čo je pri­bliž­ne 0,01417 násob­ný bež­ný slneč­ný deň.

 

Poznám­ky: a) Slneč­ný rok sa čas­to ple­tie so sve­tel­ným rokom. Roz­diel medzi nimi je v tom, že slneč­ný rok je jed­not­ka času, zatiaľ čo sve­tel­ný rok je jed­not­ka vzdia­le­nos­ti. Sve­tel­ný rok je vzdia­le­nosť, kto­rú ura­zí svet­lo za dobu jed­né­ho bež­né­ho sve­tel­né­ho raka, čo je pri­bliž­ne 9,46 bili­ó­na kilo­met­rov. Svet­lo zo Sln­ko dora­zí na Zem za 8 minút a 20 sekúnd.

                b) Slneč­ný rok si netre­ba zamie­ňať ani so slneč­ným cyk­lom, čo je 11-roč­ná peri­odic­ká zme­na akti­vi­ty Sln­ka (slneč­ných škvŕn).

 

Lunár­ny rok

Lunár­ny rok je rok zalo­že­ný na fázach Mesia­ca, teda nie na obe­hu Zeme oko­lo Sln­ka. Lunár­ny rok je doba, za kto­rú uply­nie 12 mesač­ných cyk­lov, t.j. 12 x doba, kto­rá uply­nie od jed­nej fáze po tú istú nasle­du­jú­cu fázu Mesia­ca, naprí­klad, od jed­né­ho novu po nasle­du­jú­ci nov Mesiaca. 

       Lunár­ny rok má 12 lunár­nych syno­dic­kých mesia­cov (12 mesač­ných cyk­lov). Jeho dĺž­ka je 354,36706 bež­ných slneč­ných dní, a to je 354 bež­ných slneč­ných dní 8 hodín 48 minút 34 sekúnd.

       Pri­bliž­né hod­no­ty: 1 lunár­ny syno­dic­ký mesiac trvá pri­bliž­ne 29,53 bež­ných dní. 1 lunár­ny rok trvá pri­bliž­ne 354 bež­ných dní. Lunár­ny rok je pri­bliž­ne o 11 dní krat­ší ako slneč­ný rok, kto­rý má 365,25 dní. To spô­so­bu­je posun začiat­ku lunár­ne­ho roka opro­ti solár­ne­mu roku. Začia­tok kaž­dé­ho roka lunár­ny rok začí­na o 11 dní skôr ako solár­ny rok. Pre­to v sys­té­me dato­va­nia (len) pod­ľa lunár­nych rokov niet „zim­ných“ ale­bo „let­ných“ mesia­cov. V takom­to dato­va­ní sa kaž­dý z lunár­nych mesia­cov môže v prie­be­hu času ocit­núť v rôz­nom roč­nom období.

 

 

Poznám­ky

A) V SI sústa­ve 1 rok má 365 dní.  1 deň má 24 hodín, čo je 1 440 minút, čo je 86 400 sekúnd. 1 hodi­na má 60 minút, čo je  3 600 sekúnd. 1 minú­ta má 60 sekúnd.

 

B) nad­hla­ník – mys­le­ný bod na oblo­he pria­mo nad hla­vou pozo­ro­va­te­ľa. Iné pome­no­va­nie: zenit.

 

C) Jar­ný bod, rov­no­den­nosť a slnovrat

Jar­ný bod je mys­le­ný bod na oblo­he, v kto­rom sa Sln­ko nachá­dza v deň jar­nej rov­no­den­nos­ti (20.-21. mar­ca). Vte­dy Sln­ko pre­chá­dza z ponad juž­nej polo­gu­le nad sever­nú polo­gu­ľu.

       Jar­ná a jesen­ná rov­no­den­nosť sú dni v roku, v kto­rých deň a noc trva­jú pri­bliž­ne rov­na­ko dlho (asi 12 hodín) na celej Zemi. Jar­ná rov­no­den­nosť nastá­va 20.-21. mar­ca. Začí­na sa jar. Deň (svet­lá časť dňa) sa začí­na pre­dl­žo­vať. Jesen­ná rov­no­den­nosť nastá­va 22.-23. sep­tem­bra. Začí­na sa jeseň. Deň (svet­lá časť dňa) sa začí­na skra­co­vať. V roku 2026 nasta­ne 23. sep­tem­bra o 2:04 hod.

       Slno­vrat je astro­no­mic­ký jav. Vte­dy Sln­ko dosiah­ne svo­ju naj­se­ver­nej­šiu ale­bo naj­juž­nej­šiu polo­hu na oblo­he vzhľa­dom na Zem. Ten­to jav je spô­so­be­ný sklo­nom zem­skej osi (obež­nej drá­hy) voči rovi­ne, v kto­rej obie­ha oko­lo Sln­ka. Sklon osi činí 23,44°, zaok­rúh­le­ne 23,5°. Ten­to nák­lon spô­so­bu­je exis­ten­ciu roč­ných obdo­bí. Exis­tu­jú dva slnovraty:

       a) Let­ný slno­vrat  Nastá­va oko­lo 21. júna. V ten­to deň je Zem najb­liž­šie k Sln­ku. Vte­dy je  z celé­ho roka deň (svet­lá časť dňa) naj­dl­h­ší a noc (tma­vá časť dňa) najk­rat­šia. Na sever­nej polo­gu­li sa začí­na astro­no­mic­ké leto. Od toh­to dňa (21. júna) sa deň (svet­lá časť dňa) skracuje.

       b) Zim­ný slno­vrat Nastá­va oko­lo 21. decem­bra. V ten­to deň je Zem naj­ďa­lej od Sln­ka Vte­dy je z celé­ho roka deň najk­rat­ší a noc naj­dl­h­šia. Na sever­nej polo­gu­li sa začí­na astro­no­mic­ká zima. Od toh­to dňa sa deň predlžuje.

       Peri­hé­lium je bod na obež­nej drá­he Zeme oko­lo Sln­ka. V tom­to bode je Zem najb­liž­šie k Sln­ku. V tom­to bode sa Zem pohy­bu­je naj­rých­lej­šie. Deň, v kto­rom je Zem v tom­to bode, je dňom let­né­ho slnovratu.

       Afé­lium je bod na obež­nej drá­he Zeme oko­lo Sln­ka. V tom­to bode je Zem naj­ďa­lej od Sln­ka. V tom­to bode sa Zem pohy­bu­je naj­po­mal­šie. Deň, v kto­rom je Zem v tom­to bode, je dňom zim­né­ho slnovratu.

       Keď ide o objek­ty obie­ha­jú­ce oko­lo Zeme, naprí­klad Mesiac, pou­ží­va­jú sa poj­my: peri­ge­um a apo­ge­um.

 

D) Obrat­ník Raka sa nachá­dza na sever­nej polo­gu­li. Je to rov­no­bež­ka nachá­dza­jú­ca sa na zeme­pis­nej šír­ke 23,5° sever­ne od rov­ní­ka, a je to naj­se­ver­nej­šie mies­to, kde môže byť Sln­ko kol­mo nad hla­vou. K tomu dochá­dza počas let­né­ho slno­vra­tu (oko­lo 21. júna). Takým mes­tom v Euró­pe je Alme­ría v Špa­niel­sku a obrat­ník ďalej pre­chá­dza juž­nou čas­ťou Mal­ty a Kré­tou blíz­ko mes­ta Heraklión.

       Obrat­ník Kozo­rož­ca sa nachá­dza na juž­nej polo­gu­li. Je to rov­no­bež­ka nachá­dza­jú­ca sa na zeme­pis­nej šír­ke 23,5° juž­ne od rov­ní­ka. Pre­chá­dza cez zná­me mes­to Sao Pau­lo v Bra­zí­lii Je to naj­juž­nej­šie mies­to, kde môže byť Sln­ko kol­mo nad hla­vou. K tomu dochá­dza počas zim­né­ho slno­vra­tu (oko­lo 21. decembra).

       Pás­mo medzi obrat­ník­mi je pome­no­va­né ako tro­pic­ké pás­mo (tró­py). Nad ním je subt­ro­pic­ké pás­mo. Väč­šia časť Euró­py sa nachá­dza v subt­ro­pic­kom pásme.

       Na sever­nej polo­gu­li subt­ro­pic­ké začí­na na obrat­ní­ku Raka a kon­čí na sever­nom polár­nom kru­hu, kto­rý leží na 66,5° sever­nej šír­ky. Na juž­nej polo­gu­li subt­ro­pic­ké pás­mo začí­na na obrat­ní­ku Kozo­rož­ca a kon­čí na juž­nom polár­nom kru­hu, kto­rý leží na 66,5° juž­nej šír­ky. Nad nimi sa nachá­dza už iba polár­ne pás­mo, kto­ré kon­čia na póloch, t.j. na 90°.

 

E)  Zem sa otá­ča oko­lo svo­jej osi, ale táto os nemie­ri voči hviez­dam stá­le pres­ne tým istým sme­rom. Poma­ly sa otá­ča a v pries­to­re opi­su­je kužeľ. Ten­to jav sa menu­je pre­ce­sia zem­skej osi. Jed­na celá otoč­ka trvá pri­bliž­ne 26 000 rokov.

 

 

Uve­rej­ne­né: 26. mar­ca 2026

 

 

Pre­chod na Predslov

Pre­chod na 2. diel 

Pre­chod na Naj­nov­šie člán­ky na stránke

Pre­chod na úvod­nú strán­ku – Úvod