P – Cudzie slová na „p“

 

pa-

 

para­bo­la  –y ž. /gréc./  1. mat. kuže­ľo­seč­ka 2. šir­šie, roz­vet­ve­né pri­rov­na­nie; bás­nic­ké pri­rov­na­nie; podobenstvo

 

pr-

 

pro­fán­ny /lat./  kniž. 1. znes­ve­cu­jú­ci; hanob­ný 2. svet­ský 3. kaž­do­den­ný, všed­ný, obyčajný

pro­fa­no­vať pro­fa­ni­zo­vať (dako­ho, dačo) /lat./ kniž. zne­uc­ťo­vať, znesväcovať

 

 

pro­ta­go­nis­ta  -u m. /grec./  1. kniž nádej­ný, pre­fe­ro­va­ný víťaz (v súťa­ži); vedú­ca osob­nosť; prie­kop­ník  2. div. Hrdi­na hlav­nej úlo­hy (naj­mä v sta­rog­réc­kych diva­del­ných hrách) 

       Na strán­kach Slo­va vie­ry toto slo­vo pou­ží­va­me vo význa­me: zás­tan­ca, hlá­sa­teľ, nosi­teľ, pred­sta­vi­teľ, pre­sa­dzo­va­teľ, stú­pe­nec a šíri­teľ neja­kej myš­lien­ky ale­bo uče­nia. Naj­čas­tej­šie vte­dy, keď ide o myš­lien­ky, či uče­nie, kto­ré nie sú vše­obec­ne ale­bo väč­ši­no­vo pri­jí­ma­né – sú akou­si „nedob­rou novin­kou“. V takých­to prí­pa­doch (teda nie vždy) ide o nesú­hlas a sar­kaz­mus, čo je zrej­mé z kon­tex­tu. Pove­da­né struč­ne: vše­obec­ne toto slo­vo pou­ží­va­me vo význa­me zás­tan­ca, nosi­teľ, pred­sta­vi­teľ, stú­pe­nec, hlá­sa­teľ, šíri­teľ, pro­pa­gá­tor. Odpo­ve­da­jú­co tak aj slo­vo pro­ta­go­niz­mus

pro­ta­go­niz­mus  -u m. /grec./ pre­fe­ro­va­nie nádej­né­ho víťa­za (v súťa­ži); priekopníctvo

 

 

image_pdfimage_print