Život

Krát­ka úva­ha a vysvet­le­nie pojmu

 

 

Slo­vo život pat­rí k tým poj­mom, kto­rých defi­ní­ciu nepo­zná­me, resp. nevie­me ich defi­no­vať tak, ako sú defi­no­va­né iné poj­my, naprí­klad slo­vo vie­ra, kto­ré je defi­no­va­né v lis­te Židom 11:1. So slo­vom život je to podob­ne ako so slo­vom čas. O čase vie­me pove­dať len toľ­ko, že exis­tu­je a že čas je to, čo uka­zu­jú hodinky. 

       Nevie­me čo je život vo svo­jej pod­sta­te, ale vie­me odkiaľ pochá­dza a že sa vidi­teľ­ne pre­ja­vu­je. O pôvo­de živo­ta v stvo­ren­stve a o tom, ako vznik­lo všet­ko živé, vyuču­je 1. kapi­to­la 1. kni­hy Moj­ži­šo­vej (Gene­zis). Život, ako taký, vní­ma­me len cez jeho pre­ja­vy. Vie­me o ňom to, čo vie­me pove­dať o nevy­hnut­ných cha­rak­te­ris­tic­kých zna­koch a pre­ja­voch sys­té­mov (orga­niz­mov), kto­ré nazý­va­me živé sys­té­my, či živé orga­niz­my ale­bo bytosti.

 

 

Cha­rak­te­ris­tic­ké zna­ky a pre­ja­vy živých systémov

 

Nevy­hnut­ný­mi vše­obec­ný­mi cha­rak­te­ris­tic­ký­mi znak­mi (črta­mi) živých sys­té­mov sú: meta­bo­liz­mus (mecha­niz­mus zabez­pe­ču­jú­ci lát­ko­vú výme­nu s oko­lím) a seba­re­pro­duk­cia (schop­nosť zacho­va­nia živé­ho sys­té­mu). Nie­ke­dy sa k nim pri­dá­va­jú doda­toč­né zna­ky ako muta­ge­ni­ta (pris­pô­so­be­nie sa pro­stre­diu), pre­nos infor­má­cie, vyso­ká kom­plex­nosť v porov­na­ní s neži­vý­mi (anor­ga­nic­ký­mi) sys­té­ma­mi, rast a pod., ale tie­to nie je mož­né pova­žo­vať za vše­obec­né cha­rak­te­ris­ti­ky života.

       V naj­šir­šom zmys­le sa život pre­ja­vu­je schop­nos­ťou bytos­ti sa pohy­bo­vať bez von­kaj­šie­ho zása­hu, t.j. iba z vnú­tor­né­ho popu­du (his­to­ric­ký pohľad pochá­dza­jú­ci od gréc­kych filo­zo­fov). Túto schop­nosť má  nie­len člo­vek, ale aj všet­ko živé.

       Z iné­ho pohľa­du za život sú pova­žo­va­né pro­ce­sy pre­bie­ha­jú­ce medzi naro­de­ním a smr­ťou. Smrť je opak života.

 

 

Život v gréc­kom jazyku

 

Vie­me, že pôvod­né tex­ty Nové­ho záko­na sú písa­né v gréč­ti­ne. Gréč­ti­na, ako na to upo­zor­ňu­jú bib­lic­kí uči­te­lia a slov­ní­ky, má pre život nie­koľ­ko výra­zov. Dva tva­ry z nich sú: bios zóé. Význam tých­to dvoch výra­zov pred­lo­ží­me ako zhr­nu­tie z mne dostup­ných zdrojov.

 

Bios je život v zmys­le jeho von­kaj­ších vidi­teľ­ne zis­ti­teľ­ných pre­ja­voch. Ozna­ču­jú sa ním všet­ky for­my a pre­ja­vy živo­ta v prí­ro­de. Ten­to život, bios, je vlast­ný všet­kým živým bytos­tiam. Vzhľa­dom na člo­ve­ka bios ozna­ču­je život ale­bo spô­sob jeho živo­ta na zemi, ale aj hmot­né pros­tried­ky potreb­né na ucho­va­nie toh­to živo­ta (vte­dy sa oby­čaj­ne pre­kla­dá ako živo­by­tie). Nad tým­to živo­tom má vlá­du i smrť. 

 

Zóé je život v pra­vom zmys­le slo­va. Je to život ako prin­cíp; život v abso­lút­nom zmys­le. Je to več­ný nezni­či­teľ­ný život, nad kto­rým smrť nemá vlá­du. Je to Boží život, kto­rý má Boh i jeho Syn, Ježiš Kris­tus. Je to život, kto­rý Boží Syn zja­vil na tom­to sve­te. Ten­to život dostá­va člo­vek už teraz v čas­nom živo­te v zno­vuz­ro­de­ní. V plnos­ti ho dosta­ne­me a bude­me ním žiť po vzkrie­se­ní, resp. vychvátení.

 

 

Umiest­ne­né: 5. novem­bra 2025

 

 

 

image_pdfimage_print