Pred­slov

 

Pred ukri­žo­va­ním Ježiš svo­jich uče­ní­kov infor­mo­val o odcho­de k Otco­vi a pote­šo­val ich slo­va­mi: „Nech sa neľa­ká vaše srd­ce! Verí­te v Boha, ver­te aj vo mňa. V dome môj­ho Otca je mno­ho prí­byt­kov; keby nebo­lo tak, pove­dal by som vám to, pre­to­že vám idem pri­ho­to­viť mies­to a keď odídem a pri­ho­to­vím vám mies­to, prí­dem zase a pobe­riem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli“ (Ján 14:1-3).

       Pán uvie­dol iba jeden, ale pre jeho nasle­dov­ní­kov veľ­mi dôle­ži­tý dôvod: idem vám pri­pra­viť mies­to. A ubez­pe­če­nie: prí­dem zase a pobe­riem si vás k sebe.

 

 

Úvod

 

Pán Ježiš Kris­tus prí­de zno­va na túto zem. O tom v kres­ťan­skom pro­stre­dí niet žiad­nych pochyb­nos­tí. Bude to jeho dru­hý prí­chod, kto­rý ale pre rôz­ne sku­pi­ny ľudí bude mať rôz­ny význam. Iný pre Cir­kev, iný pre izra­el­ský národ a úpl­ne iný pre pohan­ské náro­dy sveta.

       Na jeho budú­ci prí­chod sa ho na Oli­vo­vom vrchu pýta­li jeho uče­ní­ci (apoš­to­li; Matúš 24:3)^A): „… čo bude zna­me­ním tvoj­ho prí­cho­du a sko­na­nia sve­ta?“ Pán Ježiš o svo­jom prí­cho­de hovo­ril v tre­tej oso­be ako o dni Syna člo­ve­ka. Pri­tom vo ver­šoch 3, 27, 37 a 39 v gréc­kych tex­toch je pou­ži­té slo­vo parú­zia^1),2). To zna­me­ná, že sa ho apoš­to­li pýta­jú na prí­chod (parú­ziu) pre jeho ľud (verš 3). A v takom zmys­le im aj odpo­ve­dal. K zhro­maž­de­niu Božie­ho ľudu oko­lo Pána Ježi­ša Kris­ta, k parú­zii, dôj­de na dva­krát. Vo svo­jej odpo­ve­di hovo­rí dvoch parúziách.

       Parú­zia, o kto­rej hovo­rí vo ver­šoch 36-42 – slo­vo sa vysky­tu­je vo ver­šoch 37 a 39 – , je uda­losť prí­cho­du Pána a náš­ho zhro­maž­de­nie, Cir­kvi, oko­lo neho (2. Tesa­lo­nic­kým 2:1). V tých­to ver­šoch hovo­rí o vychvá­te­ní svo­jej Cir­kvi (Matúš 16:18) – o prvom vzkrie­se­ní.^B) Ozna­mu­je im, že jeho prí­chod a vychvá­te­nie budú také prek­va­pi­vé, ako to bolo za dní Noeho. Vza­tí zo zeme nebu­dú všet­ci. Nie­kto­rí budú vza­tí, iní zane­cha­ní. Pán Ježiš pre­to povzbu­dzu­je k bde­los­ti (verš 42 a ďal­šie).^B),C)

       V parú­zii, o kto­rej hovo­rí vo ver­šoch 27-31 – slo­vo sa vysky­tu­je vo ver­ši 27 –, ide o zhro­maž­de­nie zachrá­ne­né­ho ostat­ku Izra­e­la zo všet­kých kon­čín sve­ta  oko­lo neho (verš 31).^D) Jeho prí­chod z nebies na zem bude spre­vá­dza­ný po celom sve­te dob­re vidi­teľ­ný­mi zna­me­nia­mi. Uvi­dia ho, Syna člo­ve­ka, všet­ky poko­le­nia zeme, pri­chá­dza­jú­ce­ho na nebes­kých obla­koch s mocou a slá­vou veľ­kou (verš 30). K tej­to parú­zii – k zhro­maž­de­niu už spa­se­né­ho posled­né­ho ostat­ku Izra­e­la oko­lo neho do Jeru­za­le­ma – dôj­de hneď po skon­če­ní posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“, čiže hneď po skon­če­ní veľ­ké­ho, či Jako­bov­ho súže­nia (verš 29). Pán Ježiš aj spa­se­ný osta­tok Izra­e­la budú pri­tom na zemi.

       Zhro­maž­de­ním posled­né­ho ostat­ku Izra­e­la zo všet­kých kútov zeme do Izra­e­la sa napl­nia jeho slo­vá o dvoch stá­dach, kto­ré má pri­viesť do ovčin­ca (Ján 10:15-16). Cir­kev vte­dy už bude v Jeru­za­le­me, lebo Pán po zostú­pe­ní z nebies prí­de do Jeru­za­le­ma a Cir­kev od vychvá­te­nia je už stá­le s ním (1. Tesa­lo­nic­kým 4:17).

 

 

Pán Ježiš a pro­rok Daniel 

 

Roz­ho­vor Pána s jeho štyr­mi apoš­tol­mi na Oli­vo­vej hore sa usku­toč­nil po jeho prí­cho­de do Jeru­za­le­me jaz­diac na osliat­ku. Vte­dy pri­šiel na tre­tiu, jemu posled­nú sláv­nosť pas­chy (Veľ­kej noci). Tým sa napl­ni­lo pro­roc­tvo Zacha­riá­ša 9:9 o prí­cho­de  Izra­e­lu zasľú­be­né­ho Kra a Mesiá­ša do Jeru­za­le­ma. Izra­el­ský národ ho však nepri­jal, ale namies­to toho ukri­žo­va­li. Výnim­kou bola len malá časť náro­da, vyvo­le­ný ostatk tej doby. Boli to tí, kto­rí išli pred ním a za ním a vola­li „Hosan­na v Synu Dávi­do­vom…“  (Matúš 21:9). Bolo to doba jeho prvé­ho príchodu.

       Po uda­los­tiach v chrá­me (Matúš 21:12-23:36) Pán Ježiš vyrie­kol nad Izra­e­lom nové pro­roc­tvo: „Jeru­za­le­me, Jeru­za­le­me, ty, kto­rý vraž­díš pro­ro­kov a kame­ňu­ješ tých, kto­rí sú kedy posla­ní k tebe, koľ­ko ráz som chcel zhro­maž­diť tvo­je deti, tak ako sliep­ka zhro­maž­ďu­je svo­je kuriat­ka pod svo­je krýd­la, ale nech­ce­li ste! Hľa, zane­chá­va sa vám váš dom pus­tý! Lebo vám hovo­rím, že ma už odte­raz nikdy neuvi­dí­te, až povie­te: Požeh­na­ný, kto­rý pri­chá­dza v mene Páno­vom!“ (Matúš 23:37-39)

       Pán Ježiš vo svo­jej pro­roc­kej odpo­ve­di na Oli­vo­vej hore vyučo­val o posled­nej dobe. Najprv uvie­dol vše­obec­nú cha­rak­te­ris­ti­ku doby, kto­rá bude na sve­te pred jeho prí­cho­dom. Pri­po­dob­nil ju pred­pô­rod­ným boles­tiam (ver­še 4-14). Je to výstiž­né, lebo jeho prí­cho­dom na zem nasta­ne zánik sta­ré­ho sve­ta, zanik­nú všet­ky zem­ské krá­ľov­stvá (štá­ty) a na zro­dí sa nová doba (Zja­ve­nie 19:19-21).

       Doba pred jeho prí­cho­dom bude cha­rak­te­ri­zo­va­ná pre­dov­šet­kým veľ­kým zvo­dom a odpad­nu­tím od vie­ry v neho (ochlad­nu­tím v lás­ke), ale kto vo vie­re v neho vytr­vá až do kon­ca tej­to zlej doby, až do jeho prí­cho­du, bude spa­se­ný (verš 13). Cir­kev bude na zemi až do oka­mi­hu jeho prí­cho­du pre ňu, do oka­mi­hu vychvá­te­nia (parú­zii ver­šov 36-42) a bude hlá­sať evan­je­lium po celom svete.

       Bude to doba veľ­ké­ho zvo­du. Mno­hí sa budú vydá­vať za Kris­ta, za Spa­si­te­ľa a zve­dú mno­hých (ver­še 5, 11). Budú nepo­ko­je, voj­ny, hla­do­mor, prí­rod­né kata­stro­fy (zeme­tra­se­nia a pod.). V tých­to kata­stro­fic­kých uda­los­tiach, v skúš­kach vie­ry, kto­ré prí­du na všet­kých oby­va­te­ľov zeme (Zja­ve­nie 3:10), tre­ba obstáť a trpez­li­vo oča­ká­vať prí­chod Kris­ta („Tu je trpez­li­vosť svä­tých, tu tí, kto­rí ostrí­ha­jú pri­ká­za­nia Božie a vie­ru Ježi­šo­vu“ – Zja­ve­nie 14:12, tiež 13:10).

       Táto pred­pô­rod­ná doba bude trvať až do oka­mi­hu, ku kto­ré­mu vo svo­jej odpo­ve­di ver­šom 15 pri­vie­dol Ježiš prí­tom­ných apoš­to­lov. Bude to oka­mih posa­de­nia sa syna zatra­te­nia do jeru­za­lem­ské­ho chrá­mu (2. Tesa­lo­nic­kým 2:3-4). Tým­to oka­mi­hom sa Anti­krist demas­ku­je a nasta­ne doba tri a pol roč­né­ho Jako­bov­ho, veľ­ké­ho súže­nia. Bude to doba veľ­ké­ho celo­sve­to­vé­ho súže­nia aké­ho nebo­lo od stvo­re­nia sve­ta a ani už viac nebu­de (verš 21). Ani pred­pô­rod­né boles­ti nebo­li tak veľ­ké ako budú tie, ku kto­rým dôj­de vo veľ­kom súže­ní. Pred­pô­rod­né uda­los­ti boli len lokál­ne, vysky­tu­jú­ce sa len mies­ta­mi (verš 24:7). Bude to tri a pol roč­ná doba celo­sve­to­vých kata­strof, na kon­ci kto­rej bit­kou pri Har­ma­ge­do­de dôj­de ku sko­na­nia sta­ré­ho sve­ta, všet­kých zem­ských krá­ľovs­tiev – ale ešte nie k záni­ku tej­to sta­rej zeme.

       Ver­šom 15 Pán Ježiš pri­vá­dza k Danie­lov­mu pro­roc­tvu o posled­nej dobe, a tým aj k výkla­du sta­ro­zá­kon­ných pro­roc­tiev o dni Hos­po­di­no­vom týka­jú­cich sa posled­nej doby. Táto časť sta­ro­zá­kon­ných pro­roc­tiev má dva aspek­ty. Hovo­rí sa v nich o dobe kata­strof a utr­pe­ní, ale rov­na­ko aj o záchra­ne a vykú­pe­ní Božie­ho ľudu, svä­tých Naj­vyš­ších z nej (Jere­miáš 30:7; Daniel 7:27). Odvo­la­ním sa na Danie­la vlast­ne pre­pá­ja sta­ro­zá­kon­nú a novo­zá­kon­nú dobu pou­ka­zo­va­ním, že uda­los­ti posled­nej doby boli Božie­mu ľudu ozná­me­né už v minu­los­ti a ľud bol na ne pri­pra­vo­va­ný. (Pod­rob­nej­šie o tom píše­me v člán­ku na adre­se Deň Pána).  

      V ďal­šej čas­ti odpo­ve­de sa dotý­ka oboch aspek­tov, ale viac zdô­raz­ňu­je okol­nos­ti jeho prí­cho­du pre Cir­kev (ver­še 36-42) a osta­tok Izra­e­la (ver­še 27-31). V súla­de s Danie­lo­vym pro­roc­tvom, v kto­rom sa jeho pome­no­va­nie „Syn člo­ve­ka“ vysky­tu­je prvý­krát (Daniel 7:13), nazý­va svoj prí­chod prí­cho­dom Syna člo­ve­ka ale­bo dňom Syna člo­ve­ka (verš 27, 30, 36-39, 50). Tým, že sa vo ver­šoch 27, 37, 39 je v pôvo­di­ne slo­vo parú­zia, roz­umie­me, že sa v pasá­ži ver­šov 15-50 hovo­rí hlav­ne o  dvoch kon­krét­nych dňoch jeho prí­cho­du, ale tiež aj o dobe dru­hej polo­vi­ci posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“.

       Ten­to oddiel môže­me ukon­čiť kon­šta­to­va­ním, že sta­ro­zá­kon­né pro­roc­tvá o dni Hos­po­di­no­vom posled­nej doby, týka­jú­ce sa záchra­ny Božie­ho ľudu (ich dru­hý aspekt) sa v novo­zá­kon­nej dobe napl­nia v dni Páno­vom a napl­nia sa na dva­krát. V oboch prí­pa­doch v jed­nom kon­krét­nom dni Pánom Ježi­šom pome­no­va­nom ako prí­chod Syna člo­ve­ka, resp. deň Syna člo­ve­ka.

 

Záver: K záchra­ne Božie­ho ľudu z veľ­ké­ho (Jako­bov­ho) súže­nia dôj­de na dva­krát, a to: vychvá­te­ním Cir­kvi do nebes a zhro­maž­de­ním ostat­ku Izra­e­la do Jeru­za­le­ma.

       Sta­ro­zá­kon­ní pro­ro­ci pro­ro­ku­jú­ci o dni Hos­po­di­no­vom posled­ných čias, záchra­nu svä­tých Božích ozna­mo­va­li z pre­bie­ha­jú­ce­ho Jako­bov­ho súže­nia – z neho -, nie z pred neho ani nie po ňom. Táto sku­toč­nosť musí byť sme­ro­daj­ná a zavä­zu­jú­ca aj pre nás, kto­rí žije­me v posled­ných časoch novo­zá­kon­nej doby oča­ká­va­jú­ci prí­chod Pána. Doba záchra­ny (parú­zias) Božie­ho ľudu (Cir­kvi a ostat­ku Izra­e­la) nasta­ne až z už pre­bie­ha­jú­ce­ho „dňa Pánov­ho“, z už pre­bie­ha­jú­ce­ho Jako­bov­ho súženia.

 

 

Napo­mí­na­nie k bdelosti

 

Po tom, ako Pán Ježiš vysvet­lil a upo­zor­nil, že jeho prí­chod pre Cir­kev bude neoča­ká­va­ný a prek­va­pi­vý, lebo o tom dni a hodi­ne vie iba sám Otec, dôraz­ne upo­zor­ňu­je svo­jich nasle­dov­ní­kov k bde­los­ti (ver­še 42-51) a ver­nos­ti v služ­be, kto­rá im je zve­re­ná. Nie­kto­ré jeho slo­vá sú adre­so­va­né Cir­kvi, nie­kto­ré Izra­e­lu a to, čo je vše­obec­né je adre­so­va­né obom.

       Ver­šom 51 pri­po­mí­na Božie­mu ľudu, pri­már­ne Izra­e­lu, že sú ľudom zmlu­vy. Pod­ľa sta­ro­dáv­ne­ho zvy­ku sa zmlu­vy uzat­vá­ra­li tak, že sa roz­ťa­lo zve­ra, polo­vič­ky sa polo­ži­li napro­ti sebe, zmluv­né stra­ny pre­šli pome­dzi ne a tým pre­hlá­si­li, že ak nedo­dr­žia zmlu­vu, nech sa im sta­ne tak, ako tomu zvie­ra­ťu, nech budú rozpoltení. 

       Ten­to verš sa netý­ka Cir­kvi, netý­ka sa tých, kto­rí sú novým stvo­re­ním v Kris­to­vi Ježi­šo­vi (2. Korint­ským 5:17). Títo sú Svä­tým Duchom zape­ča­te­ní v Kris­to­vi až ku dňu vykú­pe­nia (Efez­ským 1:13, 4:30). A tiež: „… dôve­ru­jem, že ten, kto­rý zapo­čal vo vás dob­ré die­lo, ho aj doko­ná a zacho­vá až do dňa Ježi­ša Kris­ta“ (Filip­ským 1:6). 

       Izra­el je od Abra­há­mo­vých čias v zmlu­ve s Hos­po­di­nom a od Moj­ži­šo­vých čias aj v Moj­ži­šo­vej zmlu­ve. V prí­tom­nej dobe izra­el­ský národ nie je zmie­re­ný s Hos­po­di­nom. Boh však svoj národ neza­vr­hol. To je ale už iná téma.

       Vyučo­va­nie uče­ní­kov o posled­ných časoch pokra­čo­va­lo ďalej a nachá­dza sa aj v celej 25. kapi­to­le Matú­šov­ho evan­je­lia. Toto vyučo­va­nie a uda­los­ti v chrá­me boli jeho posled­ným verej­ným vystú­pe­ním. Ďalej  nasle­do­val pas­chál­ny týž­deň, ukri­žo­va­nie Ježi­ša Kris­ta, jeho z mŕt­vych vsta­nie a po šty­rid­sia­tich dňoch vza­tie do nebies.

 

 

Ďal­šie o dru­hom príchode

 

Deji­ny sve­ta a deji­ny spa­se­nia nez­vrat­ne spe­jú k dru­hé­mu prí­cho­du Pána Ježi­ša Kris­ta. Jeho opä­tov­ným prí­cho­dom sa zavŕ­ši spa­se­nie Božie­ho ľudu – povo­la­ných z poha­nov i Židov – a záni­kom všet­kých zem­ských krá­ľovs­tiev, dôj­de ku sko­na­nia bez­bož­né­ho sve­ta. Jeho prí­chod sa odo­hrá na poza­dí nasle­dov­ných uda­los­tí, kto­ré spo­lu neod­de­li­teľ­ne súvi­sia. Sú nimi:

    A) Bude už pre­bie­hať posled­ný, sedem­de­sia­ty Danie­lov „týž­deň“ Izra­e­lu vyme­ra­ných zvlášt­nych Božích jed­na­ní (súdov). Šesť­de­siat­de­väť „týž­dňov“ už uply­nu­lo a posled­ný, sedem­de­sia­ty, je ešte len pred nami. Pod­ľa vše­obec­nej mien­ky, ten­to „týž­deň“ započ­ne uzav­re­tím mie­ro­vej zmlu­vy (zmlu­vy poko­ja, Daniel 9:27; 2. Tesa­lo­nic­kým 5:3) medzi Izra­e­lom a vte­daj­ším celo­sve­to­vým vlád­com, z kto­ré­ho sa upro­stred toh­to posled­né­ho  „týžd­ňa“ vykľu­je syn zatra­te­nia, Anti­krist (Daniel 9:27).

     B) Bude pre­bie­hať dru­há polo­vi­ca posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“, v kto­rej Anti­krist už bude kru­to vlád­nuť nad celým sve­tom. V tej­to dru­hej polo­vi­ci nasta­ne kru­té pre­na­sle­do­va­nia Izra­e­la a ľudí hlá­sia­cich sa ku Kris­to­vi. Anti­krist (šel­ma vystu­pu­jú­ca z mora) túto vlá­du dosta­ne  na dobu tri a pol roka (Zja­ve­nie 13:2-8).

     C) Bude pre­bie­hať Jako­bo­vo ale­bo veľ­ké súže­nie (Daniel 12:1; Matúš 24:21). Toto súže­nie potr­vá tri a pol roka a bude pre­bie­hať v dru­hej polo­vi­ci posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“. Jako­bo­vo súže­nie (Jere­miáš 30:7) je sta­ro­zá­kon­ný­mi pro­rok­mi pred­po­ve­da­ná doba súže­nia Izra­e­la (Božie­ho ľudu) v rám­ci pro­roc­tiev o dni Hos­po­di­no­vom posled­ných čias. Tie­to sta­ro­zá­kon­né pro­roc­tvá súčas­ne ozna­mu­jú aj vyslo­bo­de­nie Božie­ho ľudu (svä­tých Naj­vyš­ších) z neho –  z toh­to, už pre­bie­ha­jú­ce­ho súženia.

 

Dru­hý prí­chod v šir­šom a užšom mysle

Keď sa povie „dru­hý prí­chod Kris­ta“ oby­čaj­ne sa nám v mys­li vyno­rí pred­sta­va jeho vidi­teľ­né­ho zostú­pe­nia z neba na zem a jeho nasle­du­jú­ce trva­lé pre­bý­va­nie tu na zemi až do jej záni­ku a stvo­re­nia novej zeme a nové­ho neba. Tak­to by bol jeho dru­hý prí­chod zúže­ný iba na dobu jeho vidi­teľ­né­ho poby­tu na zemi. Tak­to asi sta­ro­zá­kon­ný ľud Izra­e­la roz­umel Jako­bov­mu súže­niu a záchra­ne z neho (naprí­klad Jere­miš, Ámos, Joel).Toto ale pod­ľa novo­zá­kon­ných písiem nie je úpl­ne pres­né a výstiž­né čo sa týka jeho pôso­be­nia v súvis­los­ti s uda­los­ťa­mi, kto­ré sa ude­jú na kon­ci časov. Novo­zá­kon­né pís­ma upres­ňu­jú uda­los­ti a dobu jeho dru­hé­ho príchodu.

       Kris­to­vo kona­nie s tým­to sve­tom na kon­ci časov začne už pred jeho vidi­teľ­ným prí­cho­dom. Začne už v dobe, keď bude ešte v nebe­siach na Božom tró­ne (Zja­ve­nie 5:5-6 a 6:1). Začne roz­la­mo­va­ním sied­mych peča­ti, čo je počia­tok doby, kto­rá je v novo­zá­kon­ných pís­mach (Skut­koch a epiš­to­lách) pome­no­va­ná ako „deň Pánov“³⁾ a syno­ny­mic­ký­mi výraz­mi ako ten deň, onen deň – a skon­čí súdom pred veľ­kým bie­lym tró­nom, stvo­re­ním novej sme a nové­ho neba a zostú­pe­ním nové­ho Jeru­za­le­ma z nebies na zem.³⁾ Také­to chá­pa­nie môže­me nazvať „prí­chod Pána Ježi­ša Kris­ta v šir­šom zmys­le slo­va“. V takom­to poní­ma­ní dru­hým prí­cho­dom Pána Ježi­ša Kris­ta sa roz­umie doba od rozlo­me­nia prvej peča­te (Zja­ve­nie 6:1) až po súd pred veľ­kým bie­lym tró­nom (Zja­ve­nie 20:15).

       V takom­to poní­ma­ní časť dru­hé­ho prí­cho­du Kris­ta pre­beh­ne nevi­di­teľ­ne ešte počas jeho poby­tu v nebe­siach. Bude to „počia­toč­ná eta­pa“ jeho  dru­hé­ho prí­cho­du a bude to obdo­bie roz­la­mo­va­nie sied­mych peča­tí a trú­be­nia sied­mych anje­lov na sied­mych trú­bach.³⁾ Počas hla­su sied­mej trú­by, na kto­rej bude trú­biť sied­my anjel, dôj­de k vychvá­te­niu Cir­kvi, čiže k prvé­mu vzkrie­se­niu. Vte­dy Pán ešte nezos­tú­pi na zem, s Cir­kvou sa stret­ne v povet­rí a spo­lu odídu do nebies.

       Pán, spo­lu s Cir­kvou, bude v nebe­siach aj počas vylie­va­nia sied­mych čiaš Božie­ho hne­vu, ku kto­ré­mu dôj­de hneď po vychvá­te­ní Cir­kvi. Vychvá­te­ním Pán Ježiš zachrá­ni svo­ju Cir­kev, Ženích zachrá­ni svo­ju Neves­tu, od Božie­ho hne­vu (1. Tesa­lo­nic­kých 1:10), kto­rý bude vylia­ty na celú zem. Vte­dy v nebe­siach dôj­de aj k svad­be Barán­ko­vej. Po skon­če­ní vylie­va­nia Božie­ho hne­vu Pán Ježiš spo­lu so svo­jou man­žel­kou Cir­kvou zostú­pi z nebies na zem.

       Po zostú­pe­ní na zem, teda už na zemi, dôj­de k bit­ke pri Har­ma­ge­do­ne a zhro­maž­de­niu do Jeru­za­le­ma po celom sve­te rozp­tý­le­né­ho už spa­se­né­ho posled­né­ho ostat­ku Izra­e­la. K tým­to dvom uda­los­tiam dôj­de po skon­če­ní posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ a po nich na zemi nasta­ne doba tisíc­roč­né­ho krá­ľov­stva Kris­ta, kto­ré Izra­el oča­ká­val skr­ze ozna­mov svo­jich prorokov.

 

 

Uda­los­ti a ter­mi­no­ló­gia dru­hé­ho prí­cho­du – zhrnutie

 

Keď sa hovo­rí a píše o dru­hom prí­cho­de Pána Ježi­ša Kris­ta, jeho prí­chod sa sto­tož­ňu­je s vychvá­te­ním Cir­kvi (s prvým vzkrie­se­ním) a záchra­nou pred Božím hne­vom (1. Tasa­lo­nic­kým 1:10 a iné ver­še). Pozor­nosť sa sústre­ďu­je na prí­jem­nej­šiu strán­ku jeho prí­cho­du. Ostat­né uda­los­ti jeho prí­cho­du ako­by sa Božie­ho ľudu vôbec netý­ka­li. Tak je to vše­obec­ne zafi­xo­va­né v mys­li Božie­ho ľudu. Tak­to sa o dru­hom  prí­cho­de väč­ši­no­vo vyuču­je v kres­ťan­skom pro­stre­dí. Pís­mo o dru­hom prí­cho­de Pána Ježi­ša Kris­ta však pred­kla­dá iný sce­nár. O dru­hom prí­cho­de, ako píše­me vyš­šie, hovo­rí v šir­šom a užšom zmys­le slova.

 

 

Uda­los­ti obdo­bia dru­hé­ho prí­cho­du Pána

 

V ďal­šom tex­te struč­ne cha­rak­te­ri­zu­je­me uda­los­ti dru­hé­ho prí­cho­du Pána v užšom zmys­le slo­va z novo­zá­kon­né­ho pohľa­du a uve­die­me aj struč­né vysvet­le­nie prí­sluš­ných termínov.

   1) V novo­zá­kon­nom pohľa­de Pís­ma je dru­hý prí­chod Pána v užšom zmys­le totož­ný s dňom Pána³⁾. Deň Pána a tým aj dru­hý prí­chod Pána, začí­na roz­la­mo­va­ním sied­mych peča­tí a pokra­ču­je trú­be­ním sied­mych anje­lov na sied­mych trú­bach. To bude doba kata­strof – doba vylie­va­nia Barán­kov­ho hne­vu (Zja­ve­nie 6:16-17). Boží ľud v tej­to dobe bude na zemi, ale Barán­kov hnev na neho nedo­pad­ne, Barán­kov hnev sa Božie­ho ľudu netý­ka. Ženích nevy­le­je hnev na svo­ju Neves­tu. Toto obdo­bie skon­čí hla­som sied­mej trú­by, počas kto­ré­ho bude Cir­kev vychvá­te­ná zo zeme v ústre­ty Páno­vi. Deň, v kto­rom k tomu dôj­de, k parú­zii,  je Pánom Ježi­šom Kris­tom nazva­ný dňom Syna člo­ve­ka (Matúš 24. kapi­to­la – píše­me o ňom vyš­šie) a apoš­tol Pavel o ňom do Filíp píše ako o dni Ježi­ša Kris­ta  (Filipským1:6, 9).

   2) Deň Pána Ježi­ša Kris­ta, deň Kris­tov (parú­zia; Filip­ským 1:6, 9). Je to jeden kon­krét­ny deň, v kto­rom si Pán Ježiš Kris­tus prí­de pre tých, kto­rí mu – či živí, či mŕt­vi –, pat­ria. K vzkrie­se­niu mŕt­vych a zo zeme vychvá­te­miu živých dôj­de v oka­mi­hu, v zlom­ku sekun­dy. Pod­ľa 1. Korint­ským 15:51 a Zja­ve­nia Jána 11:15 k tej­to uda­los­ti dôj­de pri hla­se sied­mej, posled­nej trú­by, na kto­rej bude trú­biť sied­my anjel. O tej­to uda­los­ti pod­rob­ne píše­me v cyk­le člán­kov nachá­dza­jú­cich sa na adre­se Vychvá­te­nie Cir­kvi.

       Keď z Bib­lie, nie iných zdro­jov, ucho­pí­me a poro­zu­mie­me čo je deň Pánov a tým aj čo je dru­hý prí­chod Pána v úzkom zmys­le slo­va, nebu­de­me môcť umiest­niť (loka­li­zo­vať) vychvá­te­nie Cir­kvi (deň Kris­tov) inde než do dru­hej polo­vi­ce Danie­lov­ho „týžd­ňa“, čiže do tri a pol roč­né­ho Jako­bov­ho, či veľ­ké­ho súže­nia – a to kon­krét­ne do času, keď bude znieť hlas sied­mej trú­by na kto­rej bude trú­biť sied­my anjel. Tým seba a iných uchrá­ni­me od zvo­du, ako o umiest­ne­ní vychvá­te­nie inde než do dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ píše apoš­tol Pavel do Tesa­lo­ník: „Nech vás nikto nezve­die nija­kým spô­so­bom, lebo deň Kris­tov nena­sta­ne, kým prv neprí­de odpad­nu­tie, a nebu­de zja­ve­ný člo­vek hrie­chu, syn zatra­te­nia“  (2. Tesa­lo­nic­kým 2:3 – pod­ľa pre­kla­du prof. Roháčka).

   3) Súd pred súd­nou sto­li­cou Kris­to­vou (2. Korint­ským 5:10). K tej­to uda­los­ti dôj­de po vychvá­te­ní Cir­kvi nie­kde v nebe­siach. Tam bude posú­de­né, čo Božie die­ťa na zemi posta­vi­lo na základ, kto­rým je Ježiš Kris­tus. Obdr­ží, ale­bo neob­dr­ží, odme­nu (1. Korint­ským 3:11-15).

   4) Svad­ba Barán­ko­va  Dôj­de k nej v nebe­siach po súd­nej sto­li­ci Kris­to­vej (Zja­ve­nie 19:7-9).

   5) Zostú­pe­nie Pána z nebies dolu na zem (epi­fá­nia). Pán Ježiš zostú­pi z neba na zem. Bude to jeho vidi­teľ­ný prí­chod. Spo­lu s ním prí­du všet­ci, kto­rí mu pat­ria, kom­plet­ne celá Cir­kev – nikto nebu­de chý­bať, nikto nebu­de navy­še. Pán Ježiš prí­de so svo­jou man­žel­kou Cir­kvou (Zja­ve­nie 19:11-16).

   6) Bit­ka pri Har­ma­ge­do­ne Dôj­de k nej pri zostú­pe­ní Pána na zem – bit­ka sa odo­hrá na  ň zemi (Zja­ve­nie 16:16, 19:19-21).

   7) Zhro­maž­de­nie ostat­ku Izra­e­la (Jere­miáš 30:7)  Zachrá­ne­ný posled­ný osta­tok Izra­e­la je rozp­tý­le­ný po celej zemi. Pán Ježiš pošle svo­jich anje­lov a zhro­maž­dí ho k sebe do Jeru­za­le­ma (Matúš 24:31).

K uda­los­tiam uve­de­ných v bodoch 2) až 7) dôj­de až potom, ako Pán Ježiš Kris­tus pre­vez­me Krá­ľov­stvo a Pan­stvo (Zja­ve­nie 11:15, 17, 19:6, 16), kto­ré mu súd­nym roz­hod­nu­tím v nebe­siach už  prv bolo dané (Daniel 7:13-14; Matúš 28:18), ale jeho prá­vo­plat­nosť bola odlo­že­ná až do hla­su sied­mej (posled­nej) trú­by sied­me­ho anje­la (Skut­ky 3:21; Zja­ve­nie 10:7). Pán Ježiš odíde z tró­nu v nebe­siach až potom, ako pre­vez­me krá­ľov­stvo a prvé čo uro­bí je, že prí­de pre svo­ju neves­tu Cirkev.

 

Poznám­ka Témy uve­de­né v bodoch 3) – 7) ešte nie sú spra­co­va­né vo for­me článkov.

 

 

 

Poznám­ky (A-D) a zdro­je (1-3)

A) Pod­ľa Mar­ka 13:3 3  „A keď sedel na Oli­vo­vom vrchu, napro­ti chrá­mu, opý­ta­li sa ho oso­bit­ne Peter, Jakob a Ján a Andrej“.  Keď na Oli­vo­vom vrchu hovo­ril o budú­cich veciach, boli s ním len jeho šty­ria apoštoli.

       Vte­dy s ním nebo­li iní z jeho apoš­to­lov ani nikto z jeho šir­šie­ho okru­hu uče­ní­kov. To je tre­ba prí­sne roz­li­šo­vať. Tak to bolo aj s vyučo­va­ním o Božom  krá­ľov­stve počas šty­rid­sať dní po vzkrie­se­ní. Pán Ježiš aj o tom­to vte­dy vyučo­val len svo­jich apoš­to­lov, nie aj iných uče­ní­kov  (Skut­ky 1:3).

       Tre­ba roz­li­šo­vať, kedy Pán hovo­ril k uče­ní­kom a kedy iba k apoš­to­lom, lebo Cir­kev je posta­ve­ná na Páno­vi a iba na apoš­to­loch a pro­ro­koch (Efez­ským 2:20), nie je posta­ve­ná na všet­kých uče­ní­koch. Pri­tom všet­ci apoš­to­li a pro­ro­ci sú uče­ní­ci Pána Ježi­ša Kris­ta, ale nie všet­ci uče­ní­ci sú apoš­to­li či pro­ro­ci, ale­bo oboje.

 

B) Pod­ľa apoš­to­la Pav­la k tej­to parú­zii (vychvá­te­niu Cir­kvi) dôj­de až potom, ako sa napl­ní počet poha­nov urče­ných na spa­se­nie (Rím­skym 11:25). Keď dôj­de k vychvá­te­niu Cir­kvi, bude to zna­me­nať, že všet­ci urče­ní z poha­nov sú už spa­se­ní a z poha­nov už nikto viac spa­se­ní nebu­de. Táto sku­toč­nosť je dôle­ži­tá aj pre urče­nie dato­va­nia vychví­te­nia Cirkvi.

 

C) O vychvá­te­ní Cir­kvi píše­me v cyk­le člán­kov Vychvá­te­nie Cir­kvi.

 

D) K záchra­ne posled­né­ho ostat­ku Izra­e­la dôj­de po vychvá­te­ní Cir­kvi, ale ešte v rám­ci posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ – ešte v rám­ci Jako­bov­ho súže­nia. Spa­se­nie ostat­ku Izra­e­la pova­žu­je­me za inú tému. Tu o nej hovo­rí­me len okra­jo­vo. Pod­rob­ne sa jej bude­me veno­vať na inom mieste.

 

 

1) Zdroj J. D. Doug­las a iní, Nový bib­lic­ký slov­ník, tre­tie vyda­nie, Návrat domů, Pra­ha 2017, str. 435

 

2) Vysvet­le­nie poj­mu parú­zia sa nachá­dza v člán­ku Vychvá­te­nie Cir­kvi – 3. časť (Dopl­nok A).

 

3) Téme „deň Pánov“  je veno­va­ný člá­nok na adre­se Deň Pánov

 

 

 

Umiest­ne­né: 19. novem­bra 2025

 

 

Pre­chod na úvod­nú strán­ku – Úvod

Pre­chod na Naj­nov­šie člán­ky na stránke

Pre­chod na strán­ku Deň Pánov