V sta­ro­dáv­nej dobe býva­lo zvy­kom, že do bojov na čele svo­jich voj­sk cho­die­va­li krá­li. Tak to robie­val aj kráľ Dávid. Sta­lo sa však, že v istej dobe kráľ Dávid zostal doma, v Jeru­za­le­me. Nešiel do boja so svo­jím voj­skom. Táto sku­toč­nosť je krí­žom cez celé spek­trum kres­ťan­ských cir­kví čas­tou témou káza­nia a vyučo­va­nia. Pri­tom sa v nich uvá­dza­jú rôz­ne úva­hy a argu­men­ty pre­čo Dávid zostal doma. Ako dôvod sa v nich uvá­dza, že to bola Dávi­do­va neocho­ta, leni­vosť, že ho pos­tih­la duchov­ná tma, duchov­ný spá­nok a tomu­to podob­né tvr­de­nia pre­čo zostal doma s apli­ká­ci­ou, v kto­rej sú prí­tom­ní vola­ní k duchov­nej bde­los­ti a duchov­ným akti­vi­tám, aby sa im nako­niec nepri­ho­di­lo nie­čo podob­né, ako sa pri­ho­di­lo Dávi­do­vi len pre­to, že zostal doma.

       Volať Boží ľud k duchov­nej bde­los­ti, k  čino­ro­dos­ti a akti­vi­tám je správ­ne, dob­ré, múd­re a stá­le potreb­né a uži­toč­né! Otáz­kou ale je, či to s Dávi­dom naozaj bolo tak, ako sa o ňom káže a vyučuje.

 

Pre­čo kráľ Dávid zostal doma? Túto otáz­ku potre­bu­je­me mať zod­po­ve­da­nú z Pís­ma a nie pred­kla­dať vlast­né fan­tá­zie a nápa­dy. Čo o sku­toč­nos­ti, že Dávid zostal doma v Jeru­za­le­me a nešiel do voj­ny na čele svo­jich vosk vyuču­je Pís­mo, pred­kla­dá­me v člán­ku Kráľ Dávid zostal doma.

 

 

Umiest­ne­né: 17. janu­ára 2026