Cirkev prvorodených – 7. časť

Ale ste pri­stú­pi­li k sláv­nost­né­mu zhro­maž­de­niu a k zbo­ru prvo­ro­de­ných
Židom 12:22-23

 

Účel Cir­kvi

V súvis­los­ti s pova­hou a cha­rak­te­rom Cir­kvi je vhod­né pri­po­me­núť aj účel, pre kto­rý bola Cir­kev povo­la­ná v exis­ten­ciu. Zámer Pána nebol, aby Cir­kev exis­to­va­la samo­ú­čel­ne, pove­dz­me ako jed­no spo­lo­čen­ské zdru­že­nie podob­ne zmýš­ľa­jú­cich čle­nov. Naopak, Cir­kev je spo­lo­čen­stvo stvo­re­né úče­lo­vo, je to spo­lo­čen­stvo, kto­ré Kris­tus stvo­ril pre svet. Kris­tus dal sám seba za Cir­kev a potom ju zmoc­nil darom Svä­té­ho Ducha, aby moh­la napl­niť Boží plán a účel. Z celé­ho posla­nia Cir­kvi si všim­ni­me šty­ri úče­ly: hlá­sa­nie evan­je­lia, uctie­va­nie, budo­va­niesociál­na zod­po­ved­nosť.

Hlá­sa­nie evanjelia

Ústred­né mies­to medzi Ježi­šo­vý­mi posled­ný­mi pokyn­mi, kto­ré dal uče­ní­kom, skôr ako vystú­pil do neba, zabe­rá jeho prí­kaz (nie návrh!) hlá­sať evan­je­lium sve­tu a vycho­vá­vať nových uče­ní­kov (Matúš 28:19; Skut­ky 1:8). Kris­tus tých­to evan­je­lis­tov nepo­ne­chal na ich schop­nos­ti ale­bo metó­dy. Pove­ril ich, aby išli pod jeho auto­ri­tou (Matúš 28:18) a v moci Svä­té­ho Ducha (Skut­ky 1:8). Usved­čo­va­nie z hrie­chu bude konať Duch (Ján 16:8-11), uče­ní­ci majú hlá­sať evan­je­lium. Táto úlo­ha je stá­le povin­nou súčas­ťou posla­nia Cir­kvi: Cir­kev je povo­la­ná byť spo­lo­čen­stvom, kto­ré hlá­sa evan­je­lium. Veria­ci by nema­li strá­cať z pamä­te, že sú zod­po­ved­ní za odda­nosť a ver­nosť v služ­be hlá­sa­nia evanjelia.

Uctie­va­nie

Cir­kev je povo­la­ná byť spo­lo­čen­stvom, kto­ré uctie­va. Oprav­di­vé uctie­va­nie je cha­rak­te­ri­zo­va­né sku­toč­nos­ťou, že Cir­kev sústre­ďu­je svo­ju pozor­nosť na Pána a nie na seba. A keď je uctie­va­ný sám Boh, vte­dy aj veria­ci zno­va a zno­va pri­jí­ma­jú požeh­na­nie a posil­ne­nie. Vlast­ne kaž­dý aspekt živo­ta veria­ce­ho by mala cha­rak­te­ri­zo­vať túž­ba vyvy­šo­vať a osla­vo­vať Pána.

Budo­va­nie

Tre­tím úče­lom Cir­kvi je byť budu­jú­cim spo­lo­čen­stvom. Pri hlá­sa­ní evan­je­lia sa Cir­kev zame­ria­va na svet, pri uctie­va­ní sa Cir­kev zame­ria­va na Boha a pri budo­va­ní sa Cir­kev (opráv­ne­ne) zame­ria­va na seba. Veria­ci sú v Pís­me opa­ko­va­ne vyzý­va­ní, aby sa budo­va­li navzá­jom na zre­lé spo­lo­čen­stvo veria­cich (napr. Efez­ským 4:12-16). Budo­va­nie je mož­né docie­liť mno­hý­mi prak­tic­ký­mi spô­sob­mi: napr. vyučo­va­nie a cvi­če­nie dru­hých v Božích ces­tách a o Božích prav­dách, čo je iste cen­ným prí­no­som do domác­nos­ti vie­ry (Matúš 28:20; Efez­ským 4:11-12). Pomoc tvrdo­hla­vé­mu bra­to­vi či ses­tre zostať a ísť ďalej ces­tou vie­ry, zdie­ľať sa s núdz­ny­mi, niesť navzá­jom svo­je bre­me­ná, vytvá­rať prí­le­ži­tos­ti pre zdra­vé kres­ťan­ské obe­cen­stvo a spo­lo­čen­ský kon­takt, to všet­ko (a ďal­šie iné) sú spô­so­by, ako budo­vať Kris­to­vo Telo.

Sociál­na zodpovednosť

Cir­kev je povo­la­ná byť spo­lo­čen­stvom so sociál­nou anga­žo­va­nos­ťou a zod­po­ved­nos­ťou. Toto povo­la­nie, žiaľ, mno­hí nedo­ce­ňu­jú ale­bo zaned­bá­va­jú. Zaned­bá­va­ním sociál­nej anga­žo­va­nos­ti však pre­hlia­da­me bib­lic­ké výzvy, aby Boží ľud plnil tie­to záväz­ky. Ježi­šo­vu služ­bu cha­rak­te­ri­zu­je lás­ky­pl­ný súcit s trpia­ci­mi a vyde­den­ca­mi toh­to sve­ta (Matúš 25:31-46; Lukáš 10:25-37). Vyjad­ro­vať Kris­to­vu lás­ku hma­ta­teľ­ným spô­so­bom môže byť nesmier­ne dôle­ži­tým pros­tried­kom, kto­rým bude Cir­kev plniť svo­je posla­nie dané od Boha. Vo všet­kom svo­jom posla­ní ale­bo úče­le Cir­kvi je nevy­hnut­né, aby motí­vy a metó­dy sme­ro­va­li k tomu, aby sme robi­li všet­ko na Božiu slávu.

Zdro­je

1. Erich Sau­er: Tri­umf ukri­žo­va­né­ho, Alef , Ostra­va 1996, str. 42 – 55.

2. Stan­ley M.Horton a kol.: Sys­te­ma­tic­ká teolo­gie, Kres­ťan­ský život 2001, Albrech­ti­ce, str. 539 – 608.

3. Char­les C. Ryrie: Zákla­dy teolo­gie, Bib­los 1994, str. 453 – 503.

4. James Mon­tgo­me­ry Boice: Zákla­dy křes­ťan­ské víry, Návrat domů, Pra­ha 1999, str. 463 – 539.

5. Bru­ce Mil­ne: Skú­ma­nie prav­dy, Návrat 1992, Pra­ha, str. 214 – 227.

Umiest­ne­né: 9. janu­ára 2025

image_pdfimage_print