Cirkev prvorodených – 8. časť

Ale ste pri­stú­pi­li k sláv­nost­né­mu zhro­maž­de­niu a k zbo­ru prvo­ro­de­ných
Židom 12:22-23

 

Auto­ri­ta Cir­kvi a veriaceho

Keď sa Ježiš so svo­ji­mi uče­ník­mi nachá­dzal v oko­lí Cezá­ree Fili­po­vej, opý­tal sa svo­jich uče­ní­kov, že čo hovo­ria ľudia o ňom ako o Syno­vi člo­ve­ka? (Matúš 16:13) Apoš­tol Peter dostal od Boha zja­ve­nie a odpo­ve­dal mu: „Ty si Kris­tus, Syn živé­ho Boha!“ Peter vyznal, že Ježiš je Kris­tus, Boží Syn (verš 16). To bola prav­da, na kto­rej bola vybu­do­va­ná Cirkev.

 

Základ­ná prav­da o Cirkvi

Jej pod­stat­né cha­rak­te­ris­ti­ky pod­ľa slov Pána Ježi­ša sú:

1. Je posta­ve­ná na Ježi­šo­vi, Syno­vi živé­ho Boha

     O vzni­ku Cir­kvi pod­rob­nej­šie píše­me v 2. čas­ti toh­to cyklu.

2. Ani brá­ny pek­la ju nepremôžu

Keď sa Ježiš v Matú­šo­vi 16. kapi­to­le prvý­krát zmie­nil o Cir­kvi, hneď s tým aj ozná­mil, že nad tým­to jeho spo­lo­čen­stvom, kto­ré bude zbu­do­va­né na ňom, pek­lo nebu­de mať žiad­nu moc. Brá­ny pek­la pred Cir­kvou neobstoja.

V sta­ro­zá­kon­nej dobe „brá­ny“ boli dôle­ži­tým mies­tom živo­ta obča­nov prí­sluš­nej loka­li­ty. Brá­ny nepos­ky­to­va­li iba ochra­nu ohra­de­né­mu mes­tu, ale boli mies­tom, kde sa roz­ho­do­va­li o verej­ných zále­ži­tos­tiach a pri­jí­ma­li sa dôle­ži­té roz­hod­nu­tia (Prí­slo­vie 21:23). Dnes by sme moh­li pove­dať, že boli mies­tom, kde zasa­dal par­la­ment. Boli tiež mies­tom, kde sa usku­toč­ňo­val aj obchod. Význa­mu slo­va „brá­ny“ aj v dobe ranej cir­kvi ľudia dob­re rozumeli

Ovlá­dať brá­nu, zna­me­na­lo vlád­nuť nad tým, čo sa za brá­nou nachá­dza, ale­bo čo brá­na repre­zen­tu­je. Jed­no z požeh­na­ní daných Abra­há­mo­vi bolo zasľú­be­nie, že jeho seme­no sa zmoc­ní brán jeho nepria­te­ľov: „… a tvo­je seme­no zde­dí brá­nu svo­jich nepria­te­ľov“ (1. Moj­ži­šo­va 22:17). Sme pre­sved­če­ní, že toto zasľú­be­nie sa vzťa­hu­je na seme­no, kto­rým je Ježiš Kris­tus a na to, čo hovo­rí o Cir­kvi zbu­do­va­nej na ňom. Aj v požeh­na­ní Rebe­ky sa hovo­rí o dedič­stve brán nepria­te­ľov – má ich trva­le zde­diť seme­no, kto­ré vzí­de z nej (verš 24:60).

Zde­diť brá­nu nepria­te­ľa zna­me­ná zví­ťa­ziť nad ním a vlád­nuť mu. Dnes máme zís­kať ale­bo zde­diť brá­ny nepria­te­ľov v duchov­nej oblas­ti a to auto­ri­tou, kto­rá je Cir­kvi dele­go­va­ná (daná) v mene náš­ho Pána a Krá­ľa Ježi­ša Kris­ta z Naza­re­ta. My, ako Cir­kev, máme ničiť „pekel­né brá­ny“ a šíriť po celom sve­te Božie krá­ľov­stvo. Pod „pekel­ný­mi brá­na­mi“ môže­me roz­umieť všet­ky sily, kto­ré sú pro­ti Kris­to­vi a jeho kráľovstvu.

Pán Ježiš vo ver­ši 16:19 Pet­ro­vi pove­dal, že mu dá kľú­če nebes­ké­ho krá­ľov­stva. Vše­obec­ne „kľú­če“ pred­sta­vu­jú auto­ri­tu a moc, prá­vo konať. Mať kľú­če, zna­me­ná mať vlá­du a moc. Kľú­če Peter dostal a pou­žil ich. Otvo­ril nebes­ké krá­ľov­stvo v Jeru­za­le­me a Jud­sku, v Samá­rii a poha­nom v dome stot­ní­ka Kor­né­lia. Boli to jed­no­rá­zo­vé kľú­če a boli dané iba Pet­ro­vi. Viac v pub­li­ká­cii Kľú­če nebes­ké­ho krá­ľov­stva.

3. Má moc zvä­zo­vať a rozväzovať

Zvä­zo­va­nie a roz­vä­zo­va­nie je pred­me­tom hoj­nej dis­ku­sie. Z význa­mu samot­ných slov môže­me usu­dzo­vať, že zvä­zo­vať zna­me­ná obme­dzo­vať moc a vlá­du, čiže zna­me­ná to obme­dzo­vať sfé­ru vply­vu toho, kto je zväzovaný.

Z hľa­dis­ka duchov­né­ho boja to pre Cir­kev zna­me­ná, že v duchov­nom boji je jej dané (dele­go­va­né) v mene Ježi­ša obme­dzo­vať vlá­du a moc všet­kých zlých síl sto­ja­cich pro­ti Kris­to­vi, jeho krá­ľov­stvu a Božím deťom. V tom­to pohľa­de pri roz­vä­zo­va­ní ide o oslo­bo­dzo­va­nie spú­ta­ných ľudí od všet­kých zlých síl. Ide o roz­via­za­nie spú­ta­ných Sata­no­vou mocou a mocou jeho slu­žob­ní­kov démonov.

Vzhľa­dom na ver­še 18:15-20 v zvä­zo­va­ní a roz­vä­zo­va­ní ide o rie­še­nie duchov­nej čis­to­ty a dis­cip­lí­ny cir­kev­né­ho zboru.

Auto­ri­ta veriaceho

Cir­kev je spo­lo­čen­stvo, kor­pus. Je to Kris­to­vo telo a ako telo sa skla­dá z jed­not­li­vých veria­cich, z jed­not­li­vých údov. Cel­ko­vý stav, duchov­ná sila, auto­ri­ta kon­krét­ne­ho zbo­ru a jeho obraz navo­nok, sú dané duchov­nou silou a čis­to­tou jeho jed­not­li­vých jedin­cov, jed­not­li­vých údov. Cir­kev (zbor)  sa budu­je, duchov­ne ras­tie a dospie­va do zre­los­ti navzá­jom cez jed­not­li­vých čle­nov. Nie je však pone­cha­ná sama na seba. Je vyzb­ro­jo­va­ná duchov­ný­mi dar­mi, kto­ré sú jej ude­ľo­va­né Bohom cez jed­not­liv­cov pat­ria­cich do Cir­kvi. Duchov­ným darov v zbo­re tre­ba veno­vať nále­ži­tú pozor­nosť. Obja­vo­vať ich u jed­not­liv­cov a roz­ví­jať. V tom­to cyk­le sa však duchov­ným darom nevenujeme.

 

Umiest­ne­né. 11. janu­ára 2025

image_pdfimage_print