Vychvá­te­nie pred súžením

Ako sme uvied­li v prvej čas­ti toh­to cyk­lu, v 20. sto­ro­čí sa sfor­mo­va­li šty­ri uče­nia o vychvá­te­ní Cir­kvi. V tej­to čas­ti sa bude­me veno­vať uče­niu, kto­ré nesie pome­no­va­nie „vychvá­te­ní pred súže­ním (pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus)“.

Uče­nie o vychvá­te­ní pred súže­ním (pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus)

Počiat­ky uče­nia pretribulacionizmu

Pod­ľa auto­ra Char­le­sa R. Ryrie­ho (Zákla­dy teolo­gie, citu­jem zo str. 557), kto­rý je pre­tri­bu­la­ci­onis­ta, počia­toč­ný pod­net k sys­te­ma­ti­zá­cii pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu dal John Nel­son Dar­by (1800-1882). Dar­by chá­pal Cir­kev ako zvlášt­ne Božie die­lo, odliš­né od plá­nu, kto­rý má Boh s Izra­e­lom. Ten­to postoj spo­lu s pre­mi­le­nia­liz­mom, kto­rý tiež zastá­val, pri­vie­dol Dar­by­ho k názo­ru, že Cir­kev bude vychvá­te­ná pred súže­ním (roz­umej: pred 70. Danie­lo­vym týž­deň-rokom), teda pred obdo­bím, v kto­rom Boh bude opäť zvlášt­nym spô­so­bom jed­nať s Izra­e­lom. V dvad­sia­tom sto­ro­čí toto uče­nie bolo roz­vi­nu­té a obha­jo­va­né ďal­ší­mi teológ­mi a je súčas­ťou teolo­gic­ké­ho sys­té­mu zná­me­ho pod pome­no­va­ním dis­pen­za­ci­ona­liz­mus.

Poznám­ka k dis­pen­za­ci­ona­liz­mu: V celom dis­pen­za­ci­ona­liz­me a tak aj v uče­ní pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu, sa vychá­dza zo základ­né­ho pred­po­kla­du (základ­nej pre­mi­sy), že Cir­kev a Izra­el sú dva odliš­né odde­le­né sub­jek­ty a Boh s nimi (aj čo sa týka spa­se­nia) odliš­ne jed­ná. Pri­tom nám ale nesmie unik­núť, že spa­se­nie vždy bolo, je a bude len zo samot­nej vie­ry (pro­tes­tant­ské: sola fide) a to pla­tí pre Židov a rov­na­ko aj pre poha­nov. Všet­ci vyvo­le­ní na spa­se­nie zo Židov a poha­nov boli, sú a budú spa­se­ní iba z vie­ry a budú spo­loč­ne tvo­riť jeden Boží ľud, kto­rý spo­lu s Bohom bude pre­bý­vať v novom Jeruzaleme.

Tiež však je pri­ro­dze­né a samoz­rej­mé, že zem­ská his­tó­ria Cir­kvi a Izra­e­la sa líšia. Cir­kev vznik­la na Let­ni­ce v Jeru­za­le­me vylia­tím Svä­té­ho Ducha. Izra­el­ský národ (etnic­ký Izra­el) vzni­kol ako fyzic­ké potom­stvo Abra­há­ma, Izá­ka a Jako­ba a do štát­nej for­my sa sfor­mo­val pod vede­ním Moj­ži­ša a potom Jozuu, kto­rý dva­násť Jako­bo­vých kme­ňov vovie­dol do zasľú­be­nej kra­ji­ny Kanaán.

Cir­kev, na roz­diel od Izra­e­la, nie je náro­dom vo vlast­nom zmys­le toh­to slo­va – netvo­rí napr. štát­ny útvar s vlast­ným pozem­ským úze­mím. Izra­el je roz­poz­na­teľ­ný ako národ a vyzna­ču­je sa všet­ký­mi znak­mi, pod­ľa kto­rých sa neja­ké ľud­ské zosku­pe­nie (spo­lo­čen­stvo, etni­kum) iden­ti­fi­ku­je ako národ. Má svo­ju dlhú a boha­tú zem­skú his­tó­riu začí­na­jú­cu Abra­há­mom. To je his­to­ric­ká odlišnosť.

Uče­nie pretribulacionizmu

Výklad a argu­men­tá­ciu uče­nia pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu pre­be­rá­me hlav­ne z pub­li­ká­cie „John MacArt­hur a Richard May­hue, Sys­te­ma­tic­ká teolo­gie“, stra­na 800-808. Ten­to zdroj bude­me ozna­čo­vač menom prvé­ho auto­ra, teda ako John MacArt­hur ale­bo struč­ne MacArthur.

V tej­to pub­li­ká­cii uda­losť vza­tia zo zeme živých veria­cich v evan­je­lium Ježi­ša Kris­ta je pome­no­va­ná  vytr­že­ní, čo, keď citu­je­me z toh­to zdro­ja, do slo­ven­či­ny pre­kla­dá­me slo­vom vytr­hnu­tie. Auto­ri John MacArt­hur a Richard May­hue vša­de o zhro­maž­de­ní veria­cich píšu ako o cir­kvi s malým „c“ (vysvet­le­nie poj­mov cir­kev a Cir­kev v 1. časti).

Pod­ľa pre­tri­bu­lač­né­ho uče­nia cirkev bude vytr­hnu­tá ešte pred sedem­de­sia­tym Danie­lo­vým týž­deň-rokom. Celý posled­ný Danie­lov týž­deň-rok, celých posled­ných sedem rokov sa v tom­to uče­ní pova­žu­je za obdo­bie súže­nia, za obdo­bie Božie­ho hne­vu. Tre­ba zvlášť zdô­raz­niť, že pod­ľa MacArt­hua (str. 800, 803) a ďal­ších pre­tri­bu­la­ci­onis­tov, celé sedem­roč­né obdo­bie posled­né­ho „Danie­lov­ho týžd­ňa“  je pova­žo­va­né za dobu súže­nia, za dobu Božích súdov! Uče­nie pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu neroz­li­šu­je súže­nie, Boží hnev a Božie súdy.

Pre­to­že celý posled­ný Danie­lov týž­deň-rok, celé sedem­roč­né obdo­bie súže­nia je, pod­ľa pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu obdo­bie Božie­ho hne­vu, musí byť cir­kev pred súže­ním zachrá­ne­ná, aby sa napl­nil Boží sľub, že cir­kev Božie­mu hne­vu unik­ne (1. Tesa­lo­nic­kým 1:9-10): „Lebo oni sami zves­tu­jú o nás, aký bol náš prí­chod k vám, a ako ste sa obrá­ti­li od modiel k Bohu, aby ste slú­ži­li Bohu, živé­mu a prav­di­vé­mu, a oča­ká­va­li jeho Syna z nebies, kto­ré­ho vzkrie­sil z mŕt­vych, Ježi­ša, kto­rý nás vychva­cu­je od prí­du­ce­ho hne­vu“ a (Zja­ve­nie 3:10): „Pre­to, že si ostrí­hal slo­vo mojej trpez­li­vos­ti, i ja budem teba ostrí­hať a vytrh­nem ťa z hodi­ny poku­še­nia, kto­rá prí­de na celý svet skú­siť tých, kto­rí býva­jú na zemi“ (oba citá­ty pod­ľa pre­kla­du prof. Roháč­ka). Pod­ľa iných pre­kla­dov: „…vytrh­nem ťa od hodi­ny poku­še­nia…“

Vytr­hnu­tie cir­kvi pred súže­ním (pod­ľa McArt­hu­ra) má fun­kciu záchran­nej misie. Ježiš tým zachra­ňu­je svo­ju cir­kev pred Božím hne­vom celé­ho sedem­roč­né­ho obdo­bia súženia.

Argu­men­ty (dôka­zy) uvá­dza­né pre­tri­bu­la­ci­oniz­mom pre toto učenie

Zás­tan­co­via toh­to uče­nia tvr­dia, že pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus má naj­sil­nej­šie bib­lic­ké dôka­zy, a že je to správ­ne bib­lic­ké uče­nie, a to z nie­koľ­kých dôvo­dov (pod­ľa MacArt­hu­ra, ale tak je to aj v iných zdro­joch učia­cich  pretribulacionizmus):

Po prvé   Ježiš pre­hla­su­je, že cir­kev bude vza­tá ešte pred hodi­nou skúš­ky: „Pre­to, že si zacho­val slo­vo mojej trpez­li­vos­ti, i ja ťa zacho­vám od hodi­ny poku­še­nia (skúš­ky), kto­rá má prí­sť, aby boli vyskú­ša­ní oby­va­te­lia zeme“. Ježiš sľu­bu­je odme­nu za „vytrva­losť“, kto­rou je to,  že unik­ne pred mimo­riad­nym obdo­bím – hodi­nou skúš­ky, „kto­rá prí­de na celý svet“. To záro­veň odpo­ve­dá aj na otáz­ku, pre­čo k vychvá­te­niu vôbec dôj­de. Vytr­hnu­tie je sľu­bom ale­bo odme­nou pre cir­kev  za to, že vytrva­la v utr­pe­ní.  Cir­kev, kto­rá vytr­vá v skúš­kach toh­to veku, bude vychvá­te­ná pred zvlášt­nou hodi­nou skú­šok, kto­ré prí­du na oby­va­te­ľov zeme.

Odmiet­nu­tie argumentu

Komen­tár k tomu­to argu­men­tu pred­lo­ží­me v samos­tat­nej čas­ti (5. časť 2. diel). Pou­ká­že­me v nej na nespráv­ny pre­tri­bu­la­ci­oniz­mom uro­be­ný pre­klad a výklad  toh­to verša.

Po dru­hé   V Zja­ve­ní v kapi­to­lách 6 – 18 nie je žiad­na zmien­ka o cir­kvi v zmys­le, že sa v nich nevys­ky­tu­je gréc­ke slo­vo „ekk­lé­sia“, kto­ré sa do našich Bib­lií pre­kla­dá slo­vom „cir­kev“. Toto slo­vo sa nachá­dza v Zja­ve­ní len v kapi­to­lách 1 – 3 a vo ver­ši Zja­ve­nie 22:16 (tu je pre­lo­že­né ako „zbo­ry“).  Vo kapi­to­lách 6 –18 nie je o cir­kvi žiad­na zmien­ka. Pre­čo je to dôle­ži­té? Nie je prav­de­po­dob­né, že by Ján pre­šiel od pod­rob­ných poky­nov pre cir­kev v Zja­ve­ní 1 – 3 k abso­lút­ne­mu mlča­niu o cir­kvi v tri­nás­tich kapi­to­lách, keby cir­kev pre­ží­va­la súže­nie. Ak má cir­kev pre­chá­dzať súže­ním, potom by najp­rav­de­po­dob­nej­ší popis uda­los­tí súže­nia urči­te zahr­ňo­val rolu cir­kvi v tom­to obdo­bí. Ale nie je tam. Naj­lep­ším vysvet­le­ním úpl­nej neprí­tom­nosť cir­kvi na zemi počas uda­los­tí Zja­ve­nia  6 – 18 je vytr­hnu­tie pred súže­ním. Citát zo stra­ny 801.

Odmiet­nu­tie argumentu

Prvé, čo si všim­ne­me je, že MacArt­hur v tom­to argu­men­te vyslo­vu­je prav­de­po­dob­nos­ti, prav­de­po­dob­né výro­ky (úva­hy) a na zákla­de nich vyslo­vu­je „naj­lep­šie vysvet­le­nie“ ako zaru­če­ne prav­di­vý výrok: cir­kev na zemi počas uda­los­tí Zja­ve­nia  6 – 18 nebu­de –, lebo bude vytr­hnu­tá pred súže­ním. To sú  neko­rekt­né úva­hy a nepod­lo­že­ný záver. 

Je fak­tom, že v gréc­kom Novom záko­ne (Tex­tus recep­tus) pre to spo­lo­čen­stvo, kto­ré my ozna­ču­je­me slo­vom „cir­kev“ je v Zja­ve­ní v kapi­to­lách 1 – 3  a v Zja­ve­ní 22:16 vša­de rov­na­ko pou­ži­té slo­vo „ekk­lé­sia“ (eklé­zia). V rôz­nych pre­kla­doch je však pre­kla­da­né rôz­ne. V anglic­kom pre­kla­de KJV je pre­lo­že­né slo­vom church/churches (cirkev/cirkvi). V slo­ven­ských pre­kla­doch slo­vom „zbor“ (pre­klad prof. Roháč­ka), „cir­kev­ný zbor“ (pre­klad ECAV) a „cir­kev“ (Slo­ven­ský eku­me­nic­ký pre­klad). V tých­to mies­tach sú tí, kto­rí pat­ria Páno­vi oslo­vo­va­ní ako kolek­tív, hro­mad­ne – teda ako zbor (kor­pus), či cirkev.

V Zja­ve­ní 6 – 18 sa pre pome­no­va­nie tých, kto­rí pat­ria Páno­vi (kto­rí sú eklé­zia), okrem pome­no­va­ní „zbor“, „cir­kev­ný zbor“, „cir­kev“, ako je to v kapi­to­lách 1 – 3, pou­ží­va­jú aj iné poj­my či výrazy:

V Zja­ve­ní 6:9 a 11 Ján videl „pod oltá­rom duše zabi­tých pre slo­vo Božie a pre sve­dec­tvo, kto­ré mali, … A bolo dané jed­né­mu kaž­dé­mu dlhé bie­le rúcho“.

Vo ver­šoch Zja­ve­nia 7:9-11 sa píše: „A rie­kol mi: Toto sú tí, kto­rí priš­li z toho veľ­ké­ho súže­nia a opra­li svo­je rúcha a zbie­li­li ich v krvi Barán­ko­vej“.

V Zja­ve­ní 12:11 sa píše: „ A oni zví­ťa­zi­li nad ním pre krv Barán­ko­vu a pre slo­vo svoj­ho sve­dec­tva a nemi­lo­va­li svo­jej duše až do smr­ti“ a vo ver­ši 17: „A drak sa roz­hne­val na ženu a odišiel bojo­vať s ostat­ný­mi z jej seme­na, kto­rí zacho­vá­va­jú pri­ká­za­nia Božie a majú sve­dec­tvo Ježi­ša Kris­ta“. V tých­to troch kapi­to­lách je nespo­chyb­ni­teľ­ne reč o Cirkvi.

Roz­diel v pome­no­va­ní tých, kto­rí pat­ria Páno­vi (pat­ria do Cir­kvi) v tých­to troch kapi­to­lách a medzi pome­no­va­ní v Zja­ve­ní v kapi­to­lách 1 – 3  a v Zja­ve­ní 22:16  je v tom, že v Zja­ve­ní v kapi­to­lách 1 – 3  a v Zja­ve­ní 22:16 sú ľudia, kto­rí pat­ria do „eklé­zie“ (Cir­kvi, zhro­maž­de­nia) oslo­vo­va­ní hro­mad­ne ako kolek­tí­vy – pre­to eklé­zie – , zatiaľ čo v Zja­ve­ní 6:9 a 11; 7:9-11; 12:11 a 17 sa o nich hovo­rí ako o jed­not­liv­coch, kto­rí sú zabí­ja­ní jed­not­li­vo. Ján pod oltá­rom nevi­del ležať zabi­té celé zbo­ry (eklé­zie), ale duše jed­not­liv­cov (Zja­ve­nie 9:11). Pre­to sa v kapi­to­lách 6-18 slo­vo „eklé­zia“ – cir­kev –  nevys­ky­tu­je a vysky­to­vať sa ani nemôže. 

Sve­dec­tvo  Ježi­ša Kris­ta; neľu­to­vať svo­jej duši až do smr­ti; oprať si rúcho v krvi Barán­ka; dostať dlhé bie­le rúcho sú opi­sy jed­not­liv­cov pat­ria­cich Ježi­šo­vi Kris­to­vi, Barán­ko­vi. Teda aj tu ide o opis Cir­kvi. V kapi­to­lách Zja­ve­nia 6 – 18 je Cir­kev (eklé­zia) pre­zen­to­va­ná cez jed­not­liv­cov, kto­rí sú zabi­tí pre vie­ru v evan­je­lium Ježi­ša Kris­ta. Sú to tí, kto­rí zví­ťa­zi­li nad žalob­ní­kom našich bra­tov pre krv Barán­ko­vu a pre slo­vo svoj­ho sve­dec­tva a nemi­lo­va­li svo­jej duše až do smr­ti (Zja­ve­nie 12:11). A vo ver­ši 17 číta­me, že drak bojo­val s tými, kto­rí zacho­vá­va­jú pri­ká­za­nia Božie a majú sve­dec­tvo Ježi­ša Krista.

Nie všet­ci, kto­rí nav­šte­vu­jú cir­kev­ný zbor budú zabi­tí. Nie­kto­rí z kon­krét­ne­ho zbo­ru odpad­nú, neza­cho­va­jú vie­ru. Iní vie­ru zacho­va­jú až do kon­ca, súže­nie pre­ži­jú a budú pri zazne­ní posled­nej trú­by sied­me­ho anje­la zo zeme vychvá­te­ní. U kaž­dé­ho cir­kev­né­ho zbo­ru sa jed­not­li­vo uká­že, či kaž­dý jeho jed­not­li­vec má vie­ru a ju zacho­vá­va ale­bo nie. Dôvod, pre­čo sa v kapi­to­lách 6 – 18  slo­vo Cir­kev („eklé­zia“) pria­mo (otvo­re­ne) nevys­ky­tu­je vidí­me v tom,  že v tých­to kapi­to­lách Pís­mo sústre­ďu­je pozor­nosť na jed­not­liv­cov, kto­rí vie­ru zacho­va­li aj za cenu svoj­ho živo­ta a nie pre­to, žeby Cir­kev bola vychvá­te­ná pred posled­ným Danie­lo­vým sedem­roč­ným týždeň-rokom. 

Jedi­ný dôvod, pre­čo pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus v kapi­to­lách Zja­ve­nia 6 – 18 nevi­dí Cir­kev (eklé­ziu) je ten, že ju tam jed­no­du­cho vidieť nech­ce a vidieť ju nech­ce, lebo vidieť ju tam sa mu neho­dí – ale ona tam je! Pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus len tvrdo­hla­vo bazí­ru­je na tom, že v kapi­to­lách 6 – 18 sa slo­vo Cir­kev (eklé­zia) nevys­ky­tu­je. Nevys­vet­ľu­je ale, kto sú tí ľudia, o kto­rých Pís­mo v tých­to kapi­to­lách zja­vu­je, že boli zabi­tí pre sve­dec­tvo Ježi­ša Kris­ta, kto­ré mali a drža­li ho a neľu­to­va­li svo­jich duší –  neopus­ti­li vie­ru aj za cenu smr­ti. Túto sku­toč­nosť pre­chá­dza mlča­ním. Pre­čo?!  Pre­to, lebo keby to uro­bil, zbú­ral, odmie­tol by sám seba. Pre­tri­bu­la­ciz­mus to, čo sa mu neho­dí jed­no­du­cho nevi­dí ale­bo ignoruje.

Okrem toh­to, v Danie­lo­vi 7:21 je napí­sa­né, že malý roh vie­dol voj­nu so svä­tý­mi a pre­má­hal ich. Vo ver­ši 7:25 je napí­sa­né, že svä­tí Naj­vyš­ších budú vyda­ní do jeho ruky až do času a čias a do polo­vi­ce času. Tak píše aj apoš­tol Ján: „A dalo sa jej (šel­me, Anti­kris­to­vi), aby bojo­va­la so svä­tý­mi a pre­moh­la ich“ (Zja­ve­nie 13:7; podob­ne aj vo ver­ši 12:17). Pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus zne­plat­ňu­je tie­to ver­še, lebo ak by bolo vychvá­te­nie Cir­kvi pred posled­ným danie­lo­vým týž­deň-rokom, Anti­krist by nemal koho pre­na­sle­do­vať a pre­má­hať (zabí­jať).

Po tre­tie   Vytr­hnu­tie by bolo úpl­ne nepod­stat­né, keby cir­kev mala prejsť (celým) súže­ním. Ak by Boh zázrač­ne ochrá­nil cir­kev behom súže­nia, načo by potom k vychvá­te­niu doš­lo? Ak má k nemu dôjsť pre­to, aby sa cir­kev vyhla Božie­mu hne­vu počas Har­ma­ge­do­nu, pre­čo by potom Boh neo­chrá­nil svä­tých na zemi (ako tvr­dí postt­ri­bu­la­ci­oniz­mus), keď chrá­nil cir­kev počas uda­los­tí vedú­cich k Har­ma­ge­do­nu ale­bo keď ochrá­nil Izra­el  pred rana­mi v Egyp­te (2. Moj­ži­šo­va 8:22-24, 9:4 a 26, 10:23, 11:7).

Odmiet­nu­tie argumentu

Ten­to argu­ment prej­de­me bez komen­tá­ra, pre­to­že tu sa ním argu­men­tu­je pro­ti uče­niu o vychvá­te­ní po súže­ní. Argu­ment sám ose­be je síce správ­ny, ale je pre pod­po­ru pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu málo čo užitočný.

Čas­to uvá­dza­ným argu­men­tom v rôz­nych zdro­joch pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu je, že toto uče­nie sa lep­šie zho­du­je s Pís­mom ako uče­nie postt­ri­bu­la­ci­oniz­mu. Poin­ta ale je v tom, že, ako upo­zor­ňu­je­me v celom cyk­le, obe tie­to uče­nia vo viac ako v jed­nom tvr­de­ní odpo­ru­jú Pís­mu, a pre­to sú neprav­di­vé a obe tre­ba odmiet­nuť. S obo­ma tými­to uče­nia­mi je to tak, ako s tvr­de­ním, že neja­ké auto model z roku 2017 je lep­šie ako model auta tej istej znač­ky z roku 2024, pri­čom obe sú v hava­ro­va­nom sta­ve a sú nepo­jazd­né – čiže obe sú rov­na­ko nanič. Pre­to je nepod­stat­né, či jed­no neprav­di­vé uče­nie je menej ale­bo viac neprav­di­vé ako to dru­hé – ako je nepod­stat­né, či to dru­hé auto je menej hava­ro­va­né ako to prvé, keď sú obe nepojazdné.

Po štvr­té   Lis­ty neob­sa­hu­jú žiad­ne príp­rav­né varo­va­nia pre cir­kev posled­ných čias pred blí­žia­cim sa súže­ním. Božie poky­ny pre cir­kev v lis­toch obsa­hu­jú naj­rôz­nej­šie varo­va­nia, ale neupo­zor­ňu­jú veria­cich, aby sa pri­pra­vi­li na vstup do súže­nia a vytrva­losť v ňom. Nový zákon nalie­ha­vo varu­je pred prí­cho­dom omy­lov a faloš­ných pro­ro­kov (Skut­ky 20:29-30; 2. Pet­rov 2:1; 1. Jánov 4:1-3; Júda 4). Varu­je pred bez­bož­ným živo­tom (Efez­ským 4:25-5:7; 1. Tesa­lo­nic­kým 4:3-8; Židom 12:1).

Nový zákon veria­cich povzbu­dzu­je, aby vytrva­li upro­stred súčas­né­ho súže­nia (1. Tesa­lo­nic­kým 2:13-14; 2. Tesa­lo­nic­kým 1:4). Napriek tomu mlčí o príp­ra­ve cir­kvi na celo­sve­to­vé obdo­bie súže­nia plné kata­strof, ako ho popi­su­je Zja­ve­nie 6 – 18. Je ťaž­ké sa dom­nie­vať, žeby Pís­mo mlča­lo o tak trau­ma­tic­kej uda­los­ti pre cir­kev, keby cir­kev tým­to obdo­bím mala prejsť. Keby cir­kev mala  zažiť aké­koľ­vek obdo­bie súže­nia, oča­ká­va­li by sme, že lis­ty budú učiť o tom, ako bude v tom­to obdo­bí exis­to­vať a ako má jed­nať. Napriek tomu k tej­to veci nena­chá­dza­me žiad­ne uče­nie. Nedos­ta­tok poky­nov pre cir­kev vysvet­ľu­je len vychvá­te­nie pred súže­ním. Cito­va­né zo stra­ny 801.

Odmiet­nu­tie argumentu

Už opis uda­los­tí v Zja­ve­ní 6 – 18 je dosta­toč­ným varo­va­ním a príp­ra­vou na to, čo je pred nami (cir­kvou tej doby) počas posled­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka. Rov­na­ko taký­mi sú aj výzvy vytrva­nia vo vie­re až do kon­ca svoj­ho živo­ta ale­bo prí­cho­du Pána.Takým je aj list Židom.

Inštruk­cia pre cir­kev je daná na celú dobu jej poby­tu na zemi a je rov­na­ká pre kaž­dé obdo­bie: zotr­vať vo vie­re, zves­to­vať evan­je­lium, osla­vo­vať Boha  a oslá­viť ho hoci aj svo­jim živo­tom. Zja­ve­nie Jána prá­ve v kapi­to­lách 6 – 18 ako prí­klad pred­kla­dá takých veria­cich, kto­rí zví­ťa­zi­li pre krv Barán­ko­vu a svo­je sve­dec­tvo a nemi­lo­va­li svo­jej duše až do smr­ti. To je opis ľudí pat­ria­cich Páno­vi, teda pat­ria­cich do Cir­kvi. Nevie­me, aké akti­vi­ty, okrem tých, kto­ré uvá­dza Pís­mo a uvá­dza­me aj v tom­to odse­ku, by cir­kev, kto­rá bude pod veľ­kým tla­kom pre­na­sle­do­va­nia pre vie­ru a sve­dec­tvo Ježi­ša Kris­ta v tej­to dobe ešte mala vyko­ná­vať, resp. aké vyučo­va­nie pre cir­kev ako by v tom­to obdo­bí mala exis­to­vať a ako jed­nať, by ešte bolo potrebné. 

Okrem toho Pán Ježiš aj o tej­to dobe vyučo­val svo­jich apoš­to­lov (Marek 13. kapi­to­la, Matúš 24 a Lukáš 21) a inštru­oval, ako sa, keď prí­de tá doba, majú sprá­vať. Rov­na­ko aj apoš­to­li vo svo­jich lis­toch nabá­da­li k bde­los­ti a trpez­li­vos­ti aj pre túto dobu.

Po pia­te   Text ver­šov 1. Tesa­lo­nic­kým 4:13-18 si vyža­du­je vytr­hnu­tie pred súžením.

13) Ale nech­ce­me, bra­tia, aby ste neve­de­li o tých, kto­rí zosnu­li, aby ste sa ner­mú­ti­li ako aj ostat­ní, kto­rí nema­jú náde­je.
14) Lebo ak verí­me, že Ježiš zomrel i vstal z mŕt­vych, tak i Boh tých, kto­rí zosnu­li, skr­ze Ježi­ša pri­ve­die s ním.
15)  Lebo to vám hovo­rí­me slo­vom Páno­vým, že my živí, pone­cha­ní do prí­cho­du Pánov­ho, istot­ne nepred­stih­ne­me tých, kto­rí zosnu­li.
16)  Lebo sám Pán s veli­teľ­ským pove­lom, s hla­som archan­je­la a s trú­bou Božou sos­tú­pi s neba, a mŕt­vi v Kris­tu vsta­nú najprv;
17)  potom my živí pone­cha­ní bude­me razom s nimi vychvá­te­ní v obla­koch v ústre­ty Páno­vi do povet­ria. A tak­to bude­me vždyc­ky s Pánom.
18)  Tak­že sa pote­šuj­te navzá­jom tými­to slovami.

Dôvo­dí sa tým, že keby bolo správ­ne iné uče­nie o vytr­hnu­tí, oča­ká­va­li by sme, že veria­ci v Tesa­lo­nic­kách sa budú rado­vať, že ich blíz­ki už sú pri Páno­vi a nebu­dú musieť pre­ží­vať hrô­zy súže­nia. Namies­to toho vidí­me, že veria­ci Tesa­lo­ni­kách sú zarmú­te­ní, že ich blíz­ki prí­buz­ní vytr­hnu­tie „pre­meš­ka­jú“. Ich zár­mu­tok môže vysvet­liť len pre­tri­bu­lač­ný pohľad.

Oča­ká­va­li by sme, že sa budú zau­jí­mať o svo­ju vlast­nú budúc­nosť. Tesa­lo­nic­kí ale nema­jú strach ani otáz­ky spo­je­né s pri­chá­dza­jú­cim súže­ním. Tiež by sme oča­ká­va­li, že im Pavel dá poky­ny  a napo­me­nu­tia pre tak zásad­nú skúš­ku, ale nena­chá­dza­me žiad­nu zmien­ku o pri­chá­dza­jú­com súže­ní. Citá­cia zo stra­ny 801-802.

Nie­kto­rý­mi stú­pen­ca­mi pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu sa ver­še 1. Tesa­lo­nic­kým 4:13-18 pova­žu­jú priam za dôkaz, vytr­hnu­tia pred súžením.

Odmiet­nu­tie argumentu

Toto je znač­ne špe­ku­la­tív­na „argu­men­tá­cia“. Toto sa nedá pova­žo­vať za argu­men­tá­ciu, ale len za aké­si „pla­né filozofovanie“.

Táto pasáž ver­šov a tiež 2. Tesa­lo­nic­kým 2:1-12 je z Pav­lov­ho vyučo­va­nia Tesa­lo­nic­kých, kto­ré sa dia­lo na poza­dí chý­rov, že deň Pánov (dru­hý prí­chod Pána) už zapo­čal. Pavol ich vyučo­val a ubez­pe­čo­val, že deň Pánov, a tým ani vytr­hnu­tie cir­kvi ani vzkrie­se­nie mŕt­vych ešte nena­sta­li a pre­to nemu­sia byť zarmú­te­ní. Tie­to uda­los­ti sú ešte len pred nimi.

Pavel v 1. Tesa­lo­nic­kým 4:13-18 ubez­pe­če­nie Tesa­lo­nic­kých robí odka­zom na zna­me­nia, kto­ré vytr­hnu­tie Cir­kvi a vzkrie­se­nie mŕt­vych pat­ria­cich Páno­vi budú spre­vá­dzať. Tie­to zna­me­nia a akt vytr­hnu­tia a vzkrie­se­nia budú také, že ich nikto z pat­ria­cich Páno­vi, či živí, či mŕt­vi, nepremešká.

Pasáž ver­šov 1. Tesa­lo­nic­kým 4:15-17, aj keď sa ňou argu­men­tu­je v pros­pech vychvá­te­nia ešte pred tým ako začne posled­ný zo sedem­de­sia­tich týž­deň-rokov, v sku­toč­nos­ti nič neho­vo­rí o tom, kedy táto uda­losť nasta­ne. Tie­to ver­še nija­ko neiden­ti­fi­ku­jú vychvá­te­nie a celé prvé vzkrie­se­nie z hľa­dis­ka času. Neumiest­ňu­jú ich na časo­vú os a ani nedá­va­jú do súvi­su s iný­mi uda­los­ťa­mi. Hovo­ria len o zna­me­niach, kto­ré budú vychvá­te­niu pred­chá­dzať a spre­vá­dzať, čiže hovo­ria o zna­me­niach, kto­ré budú spre­vá­dzať prí­chod Pána Ježi­ša pre svo­ju Cir­kev. Vychvá­te­nie bude len jed­no a pre­to zna­me­nia pre všet­ky uče­nia sú rov­na­ké a tie isté. Táto pasáž sa rov­na­ko dob­re dá pou­žiť aj v iných uče­niach o vychvá­te­ní. Pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus si ju však uzur­pu­je iba pre seba.

Keď však pozor­nosť sústre­dí­me na verš 16 a trú­bu o kto­rej sa v ňom hovo­rí, situ­ácia môže vypa­dať inak. Keď zobe­rie­me do úva­hy účel tej­to trú­by exis­tu­jú dva dôvo­dy, pre­čo táto pasáž ver­šov nepod­po­ru­je pretribulacionizmus:

1) O akú trú­bu v 1. Tesa­lo­nic­kým 4:16 ide? Vo ver­ši 16 je uve­de­né, že trú­ba, kto­rá bude znieť, je trú­ba Božia. V Zja­ve­ní 8:2 je uve­de­né „A videl som tých sedem anje­lov, kto­rí sto­ja pred Bohom, a dalo sa im sedem trúb“. Môže­me sa dom­nie­vať, že trú­by, kto­ré anje­li dosta­li, dosta­li ich od Boha, a teda sú to trú­by Božie. Ak je to tak, potom aj pod­ľa 1. Tesa­lo­nic­kým 4:16 vychvá­te­nie nasta­ne v dobe zne­nia posled­nej z tých­to trúb (Zja­ve­nie 11:15), čiže počas veľ­ké­ho súže­nia a nie pred ním ani po ňom. Usu­dzu­júc pod­ľa úče­lu tej­to Božej trú­by, potom ver­še 1. Korint­ským 15:51, 1. Tesa­lo­nic­kým 4:16 a Zja­ve­nie 10:7, 11:15,18 hovo­ria o tej istej trú­be a tým o tej istej uda­los­ti – hovo­ria o uda­los­ti vychvá­te­nia Cir­kvi, ku kto­ré­mu dôj­de pri zazne­ní posled­nej trú­by na kto­rej bude trú­biť posled­ný zo sied­mych anje­lov (Zja­ve­nie 10:7, 11:15). Je to verš 10:7, kto­rý túto dom­nien­ku naj­viac upevňuje.

2) Ak dom­nien­ka z bodu 1) nie je správ­na, potom o trú­be z ver­ša 1. Tesa­lo­nic­kým 4:16 nevie­me pove­dať, čo je to za trú­ba. Pre­to ani o celej pasá­ži ver­šov nemô­že­me pove­dať, že pod­po­ru­je prá­ve a iba pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus, ale že prá­ve pre­to pod­po­ru­je kto­ré­koľ­vek uče­nie o vychvá­te­ní Cirkvi.

Po šies­te   Dáva do para­le­ly (súvi­su) tex­ty Ján 14:1-3 a 1. Tesa­lo­nic­kým 4:13-18, kto­ré hovo­ria o Kris­to­vom dru­hom prí­cho­de s tvr­de­ním, že zapa­da­jú do vytr­hnu­tia pred súže­ním. Para­le­ly tých­to tex­tov sú v dvoch veciach. a) Sľub Kris­to­vej prí­tom­nos­ti: „… aby ste tam, kde som ja, aj vy boli“ (Ján 14:3) a „A tak­to bude­me vždyc­ky s Pánom“ (1. Tesa­lo­nic­kým 4:17); b) Sľub úte­chy: „Nech sa neľa­ká vaše srd­ce!“ (Ján 14:1) a „Tak­že sa pote­šuj­te navzá­jom tými­to slo­va­mi“ (1. Tesa­lo­nic­kým 4:18).

Ide o to, učí John MacArt­hur,  že tie­to mies­ta hovo­ria o tom, že si Ježiš zobe­rie svo­jich do neba, zatiaľ čo pod­ľa postri­bu­la­ci­oniz­mus vytr­hnu­tie si vyža­du­je, aby sa svä­tí s Kris­tom stret­li v povet­rí a potom ihneď s ním zostú­pi­li na zem bez toho, aby pre­ži­li to, čo Pán zasľú­bil v Ján 14. Pre­to­že Ján 14:1-3 sa nezmie­ňu­je o súde, potom Jáno­vej réto­ri­ke odpo­ve­dá len pre­tri­bu­lač­né vytr­hnu­tie, kto­ré umož­ňu­je, aby svä­tí pre­bý­va­li neja­kú roz­um­nú dobu s Kris­tom v dome svoj­ho Otca. Cito­va­né zo stra­ny 802.

Odmiet­nu­tie argumentu

Pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus sa tu opäť porov­ná­va s postt­ri­bu­la­ci­oniz­mom. Aj keď je v tom­to argu­men­te kom­bi­ná­ci­ou prí­sluš­ných ver­šov uro­be­ná ľúbi­vá para­le­la, nija­ko to nesved­čí a nepou­ka­zu­je na vytr­hnu­tie pred súže­ním, a tiež nič to neho­vo­rí ani o dato­va­ní. Že sa zasľú­be­nia z Ján 14:1-3 a 1. Tesa­so­nic­kým 4:13-18 napl­nia, urči­te žiad­ne Božie die­ťa nespo­chyb­ňu­je. Pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus nie je o nič lep­šie uče­nie ako  postt­ri­bu­la­ci­oniz­mus, kto­rý sám kri­ti­zu­je a odmieta.

Po sied­me   Uda­los­ti Kris­tov­ho fyzic­ké­ho návra­tu na zem po súže­ní sa líšia od uda­los­ti vytr­hnu­tia. Uzat­vá­ra, že je medzi nimi naj­me­nej osem roz­die­lom, čo si vyža­du­je, aby sa vytr­hnu­tie a Kris­tov prí­chod na zem odo­hra­li v dvoch rôz­nych časoch.  Argu­ment je roz­pí­sa­ný v ôsmych bodoch na stra­ne 802-803.

Odmiet­nu­tie argumentu

To je prav­da. Vytr­hnu­tie a fyzic­ké zostú­pe­nie Pána na zem nasta­nú v dvoch rôz­nych časo­vých oka­mi­hoch. Tak to zja­vu­je Pís­mo. Tou­to argu­men­tá­ci­ou John MacArt­hur však opäť, ale ten­to­krát nead­res­ne, pou­ka­zu­je na nespráv­nosť uče­nia o vytr­hnu­tí po skon­če­ní súže­nia – pou­ka­zu­je na nespráv­nosť uče­nia postt­ri­bu­la­ci­oniz­mu. Opäť môže­me len pove­dať, že to, že postri­bu­la­ci­oniz­mus je nespráv­ne, neprav­di­vé uče­nie nija­ko nepre­uka­zu­je prav­di­vosť uče­nia pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu. A opäť dodá­va­me, že obe sú rov­na­ko nanič a tre­ba ich nekom­pro­mis­ne odmietnuť.

Tak­mer iden­tic­ky ako argu­men­tu­je John MacArt­hur sa argu­men­tu­je aj v iných zdro­joch. Naprí­klad v pub­li­ká­cii Char­le­sa C. Ryrie­ho, v zdro­joch zve­rej­ne­ných na inter­ne­te, a takým je aj séria vyučo­va­nia o posled­ných veciach spo­lo­čen­stva Křes­ťa­né Kuřim.

Cir­kev, Boží hnev a pretribulacionizmus

 V záve­re toh­to die­lu ešte zauj­me­me sta­no­vis­ko k pre­hlá­se­niu pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu o posled­nom sedem­roč­nom Danie­lo­vom týž­deň-roku, pod­ľa kto­ré­ho celé toto obdo­bie je obdo­bie súže­nia, Božie­ho hne­vu a Božích súdov. Toto ich pre­hlá­se­nie uvá­dza­me v odse­koch na začiat­ku oddie­lu „Uče­nie pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu“. Pís­mo taký­to pohľad na sedem­roč­né obdo­bie posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ neumožňuje.

Keď Pís­mo hovo­rí o súže­ní, hovo­rí o ňom ako o Jako­bo­vom súže­ní, či  veľ­kom súže­ní, aké­ho ešte nebo­lo ani viac nebu­de (Jere­miáš 30:7; Daniel 12:1; Matúš 24:21-22). A uvá­dza, že bude trvať tri a pol roka, či šty­rid­saťd­va mesia­cov, čiže tisíc dve­sto šesť­de­siat dní – čo v sta­ro­zá­kon­nej réto­ri­ke je doba pome­no­va­ná ako čas, časy a pol času (Daniel 7:25, 12:7; Zja­ve­nie 11:1-2, 13:5). A pod­ľa 2. lis­tu Tesa­lo­nic­kým 2:3-4 a Danie­la 9:27 to bude obdo­bie dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“. To hovo­rí Pís­mo, ale pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus toto igno­ru­je a namies­to toho pred­kla­dá svo­je tvr­de­nie o posled­nom Danie­lo­vom „týžd­ni“, kto­rým sa otvo­re­ne sta­via pro­ti Pís­mu, pro­ti Bohu.

Tak je tomu aj čo sa týka jeho tvr­de­nia, že cele toto sedem­roč­né obdo­bie je dobou Božie­ho hne­vu a Božích súdov^A). Odvo­lá­va sa pri­tom na verš „… a oča­ká­va­li jeho Syna z nebies, kto­ré­ho vzkrie­sil z mŕt­vych, Ježi­ša, kto­rý nás vychva­cu­je od prí­dú­ce­ho hne­vu“ (1. Tesa­lo­nic­kým 1:10). Dôsled­kom toh­to ver­ša je sku­toč­nosť, že Boží hnev nastu­pu­je až po vychvá­te­ní Cir­kvi. Aby si pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus zabez­pe­čil súlad ukot­ve­nia svoj­ho uče­nia o vychvá­te­ní Cir­kvi pred posled­ným Danie­lo­vym týž­deň-rokom s Pís­mom, celé toto sedem­roč­né obdo­bie pre­hla­su­je za obdo­bie Božie­ho hne­vu. Tým si zabez­pe­ču­je súlad svoj­ho uče­nia o oka­mi­hu vychvá­te­nia so sku­toč­nos­ťou kto­rú učí Pís­mo, že  k vychvá­te­niu dôj­de ešte pred tým, ako Boh bude na zem vylie­vať svoj hnev (1. Tesa­lo­nic­kým 1:10). Robí to tak aj napriek tomu, že mu Pís­mo takú­to inter­pre­tá­ciu posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ neumož­ňu­je. Robí to tak pre­to, lebo to tak potre­bu­je a potre­bu­je to tak pre­to, lebo je to zvod (2. Tesa­lo­nic­kým 2:3). Žia­den zvod nie je nikdy v súla­de s Písmom.

Pod­ľa Pís­mo dobou súže­nia bude až dru­há polo­vi­ca sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka a až v tej­to dobe bude Cir­kev vycvá­te­ná a až tu po jej vychvá­te­ní bude nasle­do­vať vylie­va­nie Božie­ho hne­vu.  Nachá­dza­me to v Zja­ve­ní 11. kapi­to­le z kto­rej a z ver­ša 18 môže­me roz­umieť, že Boží hnev pri­chá­dza až potom, ako Ježiš Kris­tus pre­vez­me pan­stvo a krá­ľov­stvo nad zemou. K tomu dôj­de počas trú­be­nia sied­me­ho anje­la (Zja­ve­nie 11:15 a 18), počas kto­ré­ho najprv dôj­de k vychvá­te­niu Cir­kvi. Až za sied­mou trú­bou, po vychvá­te­ní Cir­kvi, nasle­du­je vylie­va­nie sied­mych čiaš Božie­ho hne­vu (Zja­ve­nie 15:6-8 a celá 16. kapi­to­la). Tak­to to pred­kla­dá Pís­mo a tak­to uda­los­ti zapa­da­jú jed­na do dru­hej. Ten­to opis uda­los­tí je v har­mó­nii a v súla­de s Písmom.

Naše tvr­de­nia v tom­to oddie­le o dĺž­ke trva­nia veľ­ké­ho (Jako­bov­ho) súže­nia sú ďal­ším váž­nym pro­tiar­gu­men­tom voči pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu. O prvých dvoch píše­me v 3. čas­ti v pasá­ži „Cir­kev v dobe posled­né­ho týž­deň-roka“. Pri­po­me­nie­me si ich:

Prvý: Nech by argu­men­ty v pros­pech vychvá­te­nie Cir­kvi pred súže­ním boli aké­koľ­vek, pred ver­šom 2. Tesa­lo­nic­kým 2:3 neob­sto­ja. Samot­ný ten­to jeden verš zne­plat­ňu­je a zamie­ta pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus.  Apoš­tol Pavel umiet­ňu­je vychvá­te­nie  Cir­kvi do dru­hej polo­vi­ce Danie­lov­ho „týžd­ňa“.

Dru­hý: Aký je dôsle­dok uče­nia pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu vzhľa­dom na verš Matúš 24:22? Dôsled­kom je, že pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus popie­ra slo­vá Pána Ježi­ša Kris­ta. Ak by sa vychvá­te­nie Cir­kvi udia­lo pred súže­ním, slo­vá Pána Ježi­ša by nedá­va­li žia­den zmy­sel – no a to je na váž­ne zasta­ve­nie a zamys­le­nie. Čím uče­nie pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu je, a čím chce byť?! 

 

Poznám­ka

A) Otáz­ke Božích súdov sa venu­je­me v 5. čas­ti (3. diel) v pasá­ži „Sud a súdy v Písme“.

Zdro­je

1) Char­les R. Ryrie, Zákla­dy teolo­gie, Bib­los, Tři­nec 1994, str. 557

2) John MacArt­hur a Richard May­hue, Sys­te­ma­tic­ká teolo­gie, vyd. Didas­ko, Kro­měříž 2021, ISBN 978-80-87587-82-9, stra­na 800-808.

 

Pokra­čo­va­nie v 5. čas­ti (2. diel)

Späť na Prológ

Umiest­ne­né: 18. janu­ára 2025

Dopl­ne­né: 8. feb­ru­ára 2025. Dopl­ne­ný oddiel Cir­kev, Boží hnev a pretribulacionizmus.