V predchádzajúcom dvoch dieloch tejto časti sme komentovali tvrdenia Johna MacArtura1) predkladané ako „dôkazy“ o pravdivosti učenia o vytrhnutí cirkvi pred súžením. Ukázali sme, že ani jeden „dôkaz“ v prospech pretribulacionizmu vo svetle Písma neobstojí. V tomto diele pretribulacizmus, v konfrontácii s Písmom, podrobíme preskúmaniu z pohľadu princípu príčinnosti, poukážeme v čom je jeho zvod. Podrobné vysvetlenie princípu príčinnosti sa nachádza v 1. časti „Vysvetlenie pojmov“ v bode h).
Chceme teda vedieť, čo svojimi dôsledkami prináša tvrdenie pretribulacionizmu keď učí, že: „Cirkev bude vytrhnutá pred súžením“, pričom súženie, ako píšeme v predchádzajúcom diely tejto časti, je ním považované za Božie súdy a za také je považované celé sedemročné obdobie posledného Danielovho týždeň-roka („týždňa“). Chceme teda vedieť, aký dôsledok má pretribulacionizmus na myslenie, vieru a vzťah Božích detí k Bohu a jeho konaniu s týmto svetom. A obzvlášť, aký dôsledok má na Cirkev z pohľadu vzťahu nevesty k svojmu ženíchovi Ježišovi Kristovi.
Zvod pretribulacionizmu
Už z toho, čo sme uviedli v textoch predchádzajúcich častiach tohto cyklu je zrejmé, že: pretribulacionizmus protirečí Písmu, protirečí Bohu. Tvrdíme, že:
„Učenie o vychvátení Cirkvi pred súžením, čiže pred posledným sedemročným Danielovým týždeň-rokom, je falošné učenie vedúce do zvodu protirečenia Bohu.“
Toto tvrdenie v ďalšom texte rozmeníme na drobné, čiže ideme ho dokladovať. Ukážeme v čom je toto učenie zvod a protirečenie, ktorého sa dopúšťa.
A) Apoštol Pavel do Tesaloník píše:
„1) Ale vás prosíme, bratia, ohľadne príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia k nemu, 2) aby ste sa nedali hneď zviklať od umu ani sa strašiť ani duchom ani slovom ani listom, ako nami poslaným, ako čo by už bol nastal deň Kristov. 3) Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv nepríde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia“ (2. Tesalonickým 2:1-3).
Apoštol Pavel Tesalonickým oznamuje, že deň Kristov započne a k vychváteniu Cirkvi (príchodu nášho zhromaždenia k nemu) dôjde až potom, ako bude zjavený syn zatratenia, t. j. Antikrist. Ten, podľa Daniela 9:27, bude zjavený uprostred posledného sedemročného Danielovho týždeň-roka. Počiatok dňa Kristovho a vychvátenie Cirkvi sú dve časovo zhodné udalosti. Sú to udalosti jedného okamžiku a obe nemôžu nastať skôr, ako v polovici sedemročného Danielovho „týždňa“. Teda podľa Písma, povedané slovami apoštola Pavla, vychvátenie Cirkvi nemôže nastať skôr ako v polovici sedemročného Danielovho „týždňa“ a nie pred ním, ako učí pretribulacionizmus. V tejto pasáži pozornosť primárne sústreďujeme na udalosť vychvátenie Cirkvi (príchodu nášho zhromaždenia k Pánovi).
Verš 2. Tesalonickým 2:3 je nepriestrelný! Každé učenie, podľa ktorého k vychváteniu Cirkvi (k príchodu nášho zhromaždenia k Pánovi) dôjde pred polovicou posledného sedemročného Danielovho týždeň-roka, je zvod. Pretribulacionizmus učí vychvátenie pred súžením (za ktoré považuje celé sedemročné obdobie posledného Danielovho týždeň-roka), a preto, podľa apoštola Pavla, pretribilacionizmus je zvod. Je to zvod do hriechu, je to falošné učenie. Každý, kto toto učenie zastáva, učí a šíri, je zvodca, je falošný učiteľ. Toho by si každý mal byť vedomý.
Záver Pretribilacionizmus protirečí Písmu. Protirečí apoštolskému učeniu. Preto ho treba nekompromisne odmietnuť. Je to ľúbivý zvod do hriechu. Učenie pretribilacionizmu (príčina) je zvod do hriechu (dôsledok). Do akého hriech vedie tento zvod, ukážeme v ďalšom bode.
B) Pán Ježiš na Olivovom vrchu (Marek 13:3) svojim apoštolom povedal: „21) Lebo vtedy bude veľké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz, ani už nikdy viac nebude. 22) A keby neboli skrátené tie dni, nebolo by zachránené niktoré telo; ale pre vyvolených budú skrátené tie dni“ (Matúš 24:21-22; tiež aj Marek 13:20).
Pán Ježiš hovorí o jedinečnom súžení akého ešte v histórii ľudstva nebolo a potom už ani nebude (verš 21). Pomenoval ho veľké súženie, ktoré podľa Jeremiáša 30:7 je nazvané súženie Jakobovo. Toto súženie podľa Daniela 7:25 a 12:7; Zjavenia 11:2, 14, 13:5 a 7 bude trvať tri a pol roka a bude prebiehať v druhej polovici Danielovho sedemročného „týždňa“ (Zjavenie 11:2; Daniel 12:7). Celá druhá polovica posledného sedemročného Danielovho „týždňa“ bude obdobím veľkého, či Jakobovho súženia. Na rozdiel od pretribulacionizmu, Písmo za súženie považuje len druhú polovicu sedemročného Danielovho „týždňa“. Pretribulacionizmus za súženie považuje celý posledný sedemročný Danielov „týždeň“. Prečo? Preto, lebo to tak potrebuje. Týmto si vyrobil dôvod pre vychvátenie pred posledným sedemročným Danielovym „týždňom“.
Ale nielen to. Celý posledný Danielov „týždeň“ považuje nielen za sedemročné súženie, ale aj za sedemročné obdobie Božích súdov a Božieho hnevu. Tieto tri veci spája do jednej udalosti a používa ich synonymicky (zmeniteľne, John McArthur) a to bez ohľadu nato, že v Písme nie je Cirkvi dané zasľúbenie, že nebude mať súženia. Cirkev celú svoju doterajšiu históriu prechádza súženiami a nebude to inak ani na konci časov. „Na svete budete mať súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet“ (Ján 16:33).
Pán Ježiš hovoril o skrátení dní súženia. Toto je veľmi závažná skutočnosť a potrebujeme jej dobre porozumieť. Jakobovo súženie ako také nebude skrátené, bude trvať presne tri a pol roka, lebo Boh Jeremiášovi oznámil, že bdie nad svojim slovom, aby ho vykonal (Jeremiáš 1:12). Potom druhú polovicu verša Matúš 24:22, „ale pre vyvolených budú skrátené tie dni“, nemôžeme interpretovať (ako sa to všeobecne prijíma), že: kvôli vyvoleným budú skrátené dni Jakobovho súženia, ale: vyvoleným budú skrátené dni pobytu v Jakobovom súžení. Vyvolení nebudú zotrvávať v celom tri a polročnom Jakobovom súžení. Budú sa tam nachádzať kratšiu dobu. Budú tam, ale nie celých tri a pol roka!
Pod vyvolenými v tomto verši sa rozumie vyvolení patriaci do Cirkvi – do Cirkvi Ježiša Krista (Matúš 16:18). Nie je to vyvolený ostatok Izraela. Ten prejde celým tri a pol ročným Jakobovým súžením a bude spasený až na konci posledného Danielovho „týždňa“.
Aj v prvej polovici tohto verša je reč o Cirkvi. Bude to také veľké prenasledovanie a zabíjanie pre vieru v Ježiša Krista, že keby Cirkvi neboli skrátené dni zotrvania v Jakobovom súžení, nikto z patriacich Pánovi by to neprežil. Hovorí o tom 13. kapitola Zjavenia, hlavne verš 15: „… aby všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy, boli pobití“. Nikto z patriacich Pánovi sa obrazu šelme nepokloní. Niektorí patriaci Pánovi budú zabití a niektorí Cirkvi vymedzenú dobu pobytu v súžení prežijú a budú vychvátení pri trúbení na siedmej trúbe.
Jakobovo súženie nebude kvôli vyvoleným skrátené, bude trvať presne tri a pol roka, ale budú skrátené dni pobytu vyvolených (Cirkvi) v Jakobovom súžení. Iná interpretácia tohto verša nie je možná, lebo interpretácia, že kvôli vyvoleným bude skrátené Jakobovo súženie protirečí slovám Hospodina z verša Jeremiáš 1:12. Zo slov Pána Ježiša usudzujeme a prijímame, že Cirkev sa v časti súženia, v časti druhej polovice Danielovho týždňa, nejakú dobu bude nachádzať. Aj toto láme učenie pretribulacionizmu.
Záver Aj v tomto bode pretribulacionizmus protirečí Písmu. Tu priamo vyučovaniu Pána Ježiša. Učenie pretribulacionizmu (príčina) vedie do hriechu protirečeniania Bohu (dôsledok).
Pretribulacionizmus vedie Cirkev, Nevestu Baránkovu, aby protirečila svojmu Ženíchovi. To ale Nevesta robiť nesmie! Keď to robí, dopúšťa sa hriechu! Toto je ďalší dôvod pre nekompromisné odmietnutie pretribulacionizmu a následné sypanie popola na hlavu.
C) Verše, na ktoré sa odvolávame v predchádzajúcich dvoch bodoch (2. Tesalonickým 2:1-3; Matúš 24:21-22) a ešte aj 1. Korintským 15:51-52, sa v učení pretribulacionizmu takmer vôbec nespomínajú. Ak sa spomínajú, tak len okrajovo ako konštatovanie faktu bez vzťahu k datovaniu (McArtur str.799 a 803). Prečo? Dôvod je zrejmý. Je to preto, lebo tieto verše zneplatňujú, demolujú pretribulacionizmus.
Okrem nich sú ignorované alebo sa neprikladá dôležitosť proroctvám a ďalším veršom, ktoré umožňujú relatívne datovanie vychvátenia vzhľadom na posledný Danielov týždeň-rok. Takými sú Danielovo proroctvo z kapitoly 7 a 12; videnie zo Zjavenia Jána 10:7, 11:15-18; verše 1. Korintským 15:51-52. Aj toto sú miesta, ktorým pretribulacionizmus protirečí.
D) Apoštol Ján mal videnie a videl duše zomrelých, ktorý prišli z veľkého (Jakobovho) súženia. Píše o tom vo veršoch: Zjavenie 6:9 a 11; 7:9, 13-14; 12:11, 17 13:5-7, 15:2. V týchto piatich kapitolách je nespochybniteľne reč o tých, ktorí patria do Cirkvi. Boli Antikristom prenasledovaní a zabití, ale sú víťazmi. Píšeme o tom v predchádzajúcom diely v oddiele „Argumenty (dôkazy) uvádzané pretribulacionizmom pre toto učenie (Odmietnutie druhého argumentu). Aby túto skutočnosť pretribulacionizmus vysvetlil – lebo tieto miesta svedčia proti nemu – a svoje učenie obhájil, uchýlil sa k tvrdeniu, že ľudia budú spasení aj v dobe súženia po vychvátení Cirkvi.
Charles C. Ryrie (ktorý je pretribulacionalista) to vysvetľuje nasledovne: „V dobe súdu piatej pečate budú existovať pre pravdu umučení praví veriaci… Ako budú vlastne tí praví veriaci obrátení? Až dôjde k vytrhnutiu cirkvi, budú všetci kresťania vzatí zo zeme, takže hneď po vychvátení nebude nikto z nich nažive. Ak majú byť títo praví veriaci mučeníkmi, musia byť najprv veriacimi. Ako budú ľudia spasení?“ (citát zo str. 540). Na str. 541 uvádza nasledovne vysvetlenie: „Aj keď hneď po vychvátení nebudú na zemi žiadni kresťania, budú k dispozícii Biblie a knihy o kresťanskej viere. Ľudia teda budú mať k dispozícii informácie, na základe ktorých budú môcť prísť k spasiteľnej viere“. No, ale takto to určite nefunguje. Takto ľudia spasení nie sú a ani nebudú. Prečo?
Pri vychvátení Cirkvi spolu s ňou zo zeme odíde aj Svätý Duch (2. Tesalonickým 2:7 „… až by ten, kto teraz zdržuje, bol odstránený zo stredu“). Biblie a kresťanské knihy zostanú síce na zemi, ale bez usvedčujúcej moci Svätého Ducha sa hriešnik sám od seba neobráti ani nespasí. Je to Svätý Duch, ktorý Božie spasenie hriešnikovi sprostredkováva – a on odíde zo zeme spolu s Cirkvou.
Stretol som sa s bratom, ktorý žije v tejto falošnej predstave. Necháva doma na stole Bibliu, aby, ak by dnes večer nastalo vychvátenie, jeho nespasená manželka a syn mali poruke Bibliu a vtedy by pochopili k čomu ich on celý čas viedol. Otvorili by si Bibliu, prečítali, uverili, obrátili by sa a boli by takto spasení.
To je dôsledok tohto učenia – vedie do falošného uistenia. Ten brat, totižto skalopevne verí, že sa to s jeho príbuznými tak udeje. Túto falošnú nádej má postavenú na učení pretribulacionizmu, podľa ktorého k vytrhnutiu cirkvi, v rozpore s Písmom, môže dôjsť kedykoľvek – aj dnes večer. Charles C. Ryrie cez citované texty vlastne učí, že spasenie je ľudské dielo – človek sa sám zo seba rozhodne a je spasený.
Dôsledkom učenia pretribulacionizmu je aj falošná nádej a spoliehanie sa na ilúziu. Mnohí veriaci podľahli tomuto zvodu a žijú vo falošnom ubezpečení.
Záver tohto dielu
Pretribulacionizmus je zhubné učenie. Dôsledok tohto učenia je: protirečenie Písmu a tým samotnému Bohu a falošné ubezpečenie tých, ktorí mu podľahli. Apoštol Pavel dôrazne varuje pred týmto zvodom už takmer 2 000 rokov. Žiaľ, cirkev často učí a verí podľa človeka a nie podľa Písma – v otázke vychvátenia Cirkvi určite. Na začiatku tohto učenia stojí John Nelson Darby (1800-1882) a teologický systém zvaný dispenzcionalizmus. Darby toto učenie verejne prezentoval v rokoch 1831-33. Je považovaný za otca moderného dispenzacionalizmu. A zakladateľa spoločenstva Exkluzívni bratia (Exclusive Brethren).
Deň Kristov nenastane hocikedy, ani k vychváteniu Cirkvi nedôjde hocikedy – dnes večer určite nie. Najprv musia nastáť viditeľné udalosti, ako o nich oznamovali starozákonní a novozákonní proroci a učili učitelia – a nás aj dnes stále učí Písmo. Všetky tieto udalosti sa udejú podľa pevného Božieho plánu. V takomto zmysle Pán Ježiš, keď z Olivového vrchu odchádzal späť k Otcovi, odpovedal svojim apoštolom na otázku, že či, keď o niekoľko dní budú pokrstení Svätým Duchom, v tomto čase obnoví Izraelovi kráľovstvo (Skutky 1:6). Odpovedal im: „To nie je vašou vecou zvedieť časy alebo jednotlivé doby, ktoré si Otec uložil vo svojej vlastnej moc“ (verš 7).
Božiemu plánu a jeho uskutočňovaniu môžeme porozumieť aj tak, že budeme pozorne sledovať, čo sa deje so svetom a s Izraelom a prebiehajúce udalosti porovnať s proroctvami a učením Písma. A tak, ako to aj Pán Ježiš povedal svojim apoštolom na Olivovom vrchu (Matúš 24:32-33), cez znamenia (udalosti) môžeme usúdiť, ako blízko je jeho druhý príchod a skonanie sveta (24:3). Tieto udalosti sa neudejú náhodne ani hocikedy, ale sú súčasťou pevného Božieho plánu s týmto svetom.
To, čo môžeme očakávať, že sa najbližšie odohrá na javisku dejín národov, je vznik a sformovanie únie desiatich štátov, ktorá postupne ovládne celý svet ako celosvetová ríša. V knihe proroka Daniela je predstavená štvrtým zvieraťom s desiatimi rohmi (Daniel 7:23-24) a v Zjavení Jána ako šelma vystupujúca z mora (Zjavenie 13:1).
Zdroje
1) John MacArthur a Richard Mayhue, Systematická teologie, vyd. Didasko, Kroměříž 2021, ISBN 978-80-87587-82-9, strana 800-808.
2) Podrobne tento princíp vysvetľujeme v publikácii: Drahoslav Vajda, „Materialistický a biblický pohľad na svet“, 1. diel: „Materialistický pohľad na svet“, str. 144-148, vydavateľstvo SOLAS, Žilina 2022, ISBN: 978-80-971486-4-5. Publikácia je dostupná v kamenných kníhkupectvách.
3) Charles R. Ryrie, Základy teologie, Biblos, Třinec 1994, str. 557
Pokračovanie v 5. časti (4. diel)
Umiestnené: 20. januára 2025
