fe-

 

feno­mén¹  -u m. /gréc./  1. vyni­ka­jú­ci, neoby­čaj­ný  úkaz, jav; 2. v ide­a­lis­tic­kej filo­zo­fii sub­jek­tív­ny jav, jes­tvu­jú­ci len vo vedo­mí  neod­rá­ža­jú­ci objek­tív­nu sku­toč­nosť; jav vedo­mia   3. lek. cha­rak­te­ris­tic­ký jav; zmys­la­mi pozo­ro­va­teľ­ný prí­znak cho­ro­by 4. bot. Osob­nosť vege­tá­cie v extrém­nom prostredí

 

feno­mén²  -a m. /gréc./  expr. neoby­čaj­ný, vyni­ka­júc člo­vek, zjav