Otvo­re­ním želez­nič­nej tra­te Liver­po­ol – Man­ches­ter sa vo Veľ­kej Bri­tá­nii zača­la epo­cha želez­níc. Roz­voj želez­nič­nej dopra­vy sa spá­ja s menom vyná­lez­cu par­nej loko­mo­tí­vy Geor­gom Step­hen­so­nom, kto­rý svo­je kon­štruk­cie zdo­ko­na­ľo­val a v októb­ri roku 1829 zví­ťa­zil so svo­jou loko­mo­tí­vou Roc­ket v súťa­ži vypí­sa­nej želez­nič­nou spo­loč­nos­ťou Liver­po­ol – Man­ches­ter. Trať dlhú 70 míľ (113 km) zvlád­la Step­hen­so­no­va „Roc­ket” rých­los­ťou 56 km/h, o 30 km rých­lej­šie než poža­do­va­né súťaž­né pod­mien­ky. Geor­ge Step­hen­son si odnie­sol víťaz­ný pohár.

Elek­tric­ké loko­mo­tí­vy sú povest­né svo­jou rých­los­ťou. Dlhé roky drža­li rých­lost­ný rekord 331 km/h z roku 1955 fran­cúz­ske želez­ni­ce. „TGV-Atlan­ti­que” doká­zal ísť 18. mája 1990 na špe­ciál­ne upra­ve­nej tra­ti rých­los­ťou 513,3 km/h. Tri pís­men­ká tu sym­bo­li­zu­jú rých­losť: TGV = Train á Gran­de Vite­se, vyso­ko-rých­lost­ný vlak. Na tak­mer 800 kilo­met­rov z hlav­né­ho mes­ta Paríž do prí­stav­né­ho mes­ta Mar­se­il­le potre­bu­je vlak TGV pres­ne tri hodiny.

Za 200 rokov his­tó­rie želez­níc sa veľa zme­ni­lo. Želez­ni­ce v Euró­pe, Ázii, Ame­ri­ke, Afri­ke, Aus­trá­lii a na Novom Zélan­de sa sta­li chýr­ny­mi svo­ji­mi odváž­ny­mi kon­štruk­cia­mi mos­tov, via­duk­tov a tune­lov. Jed­no sa však nezme­ni­lo. Ako pred 200 rok­mi, tak aj dnes kaž­dý ces­tu­jú­ci musí mať plat­ný ces­tov­ný lístok.

Sprie­vod­ca vla­ku nemá za úlo­hu pre­ze­rať si tvár, oblek ale­bo bato­ži­nu ces­tu­jú­ce­ho. Zau­jí­ma sa len o ces­tov­ný lís­tok, či je plat­ný, či má ces­tu­jú­ci prá­vo na mies­to vo vlaku.

Ak nie­kto ces­tu­je vla­kom a nemá ces­tov­ný lís­tok ale­bo má neplat­ný, pri prí­cho­de sprie­vod­cu je zne­po­ko­je­ný. Ale poc­ti­vý  ces­tu­jú­ci, kto­rý má pra­vý, plat­ný ces­tov­ný lís­tok, je pokoj­ný. Pre­uká­že sa ním a nik mu nebu­de upie­rať mies­to vo vlaku.

Podob­ne aj na ces­te do več­nos­ti musí­me mať pra­vý, plat­ný ces­tov­ný lís­tok, ak chce­me dosiah­nuť cieľ – nebe­sá. Ten­to ces­tov­ný lís­tok musí obstáť pred skúš­kou jas­né­ho svet­la Božie­ho slo­va. Pod­ľa toh­to svet­la nepla­tí nič iné ako „krv Barán­ka Božie­ho”. To je to jedi­né, čo ti môže dať plné prá­vo na Božiu slá­vu. „, krv Ježi­ša Kris­ta, jeho Syna, očis­ťu­je nás od kaž­dé­ho hrie­chu” (1. Jánov 1:7).

Mno­hí ľudia sa naz­dá­va­jú, že ich bez­ú­hon­ný život je tým ces­tov­ným lís­tkom, kto­rý im dáva nárok na mies­to v nebi. Iní sa odvo­lá­va­jú na svo­je dob­ré skut­ky a na svo­je milo­sr­den­stvo pre­uka­zo­va­né iným. Milý čita­teľ, vari sa nech­ceš aj ty dopus­tiť také­ho­to omy­lu? Nuž ihneď sa vzdaj dôve­ry v taký­to chyb­ný základ a obráť sa k Páno­vi Ježi­šo­vi Kris­to­vi. Len On sám je schop­ný spa­siť. Nedô­ve­ruj nija­ké­mu iné­mu úto­čis­ku. Nehľa­daj nija­kú inú záslu­hu. Nikdy neod­po­čí­vaj, pokým nie si schop­ný so zlo­me­ným srd­com, ale s radost­ným uspo­ko­je­ním pove­dať: Boh mi už viac nepo­čí­ta žiad­ny hriech. On ma zba­vil vín vo svo­jej milos­ti. Čo bolo tre­ba, vyko­nal Kris­tus. Som več­ne spa­se­ný a žijem v Božej blízkosti.

Lebo ste milos­ťou spa­se­ní skr­ze vie­ru, a to nie zo seba, je to dar Boží,

nie zo skut­kov, aby sa nie­kto nechválil.

Efez­ským 2:8