Určo­va­nie časov a období

Ľud­stvo urču­je časy – roky, obdo­bia roku (jar, leto, jeseň, zima), mesia­ce a dni – na zákla­de peri­odic­ké­ho (pra­vi­del­ne sa opa­ku­jú­ce­ho) pohy­bu Sln­ka a Mesia­ca na oblo­he. Je to pres­ne tak, ako to usta­no­vil Hos­po­din, keď stvo­ril Sln­ko, Mesiac a hviez­dy. Dal ich na určo­va­nie dňa a noci, na zna­me­nia a na určo­va­nie dní a rokov  (1. Moj­ži­šo­va  1:14). Ľud­stvo pre orga­ni­zo­va­nie svoj­ho živo­ta pou­ží­va aj týž­deň. Týž­deň sa však neod­ví­ja od žiad­ne­ho astro­no­mic­ké­ho javu či pozo­ro­va­nia. Týž­deň tvo­rí sedem dní. Defi­ní­cia týžd­ňa sa odví­ja od vzo­ru, kto­rý Boh usta­no­vil pri stvo­re­ní, kto­rý zohľad­ňu­je aj pri­ká­za­nie záko­na (záko­na Moj­ži­šo­vej zmluvy).

Astro­no­mic­ké obdobia

Solár­ny rok

Solár­ny rok (nazý­va­ný aj tro­pic­ký rok) je defi­no­va­ný ako obdo­bie, počas kto­ré­ho sa Sln­ko vrá­ti do tej istej polo­hy na nebes­kej oblo­he pri pozo­ro­va­ní z pozí­cie pozo­ro­va­te­ľa na Zemi. Je to teda obdo­bie medzi dvo­ma jar­ný­mi (či jesen­ný­mi) rov­no­den­nos­ťa­mi ale­bo dvo­ma zim­ný­mi (či let­ný­mi) slno­vrat­mi. Solár­ny (slneč­ný) rok trvá pri­bliž­ne 365,24 dní (365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45 sekúnd).

Lunár­ny mesiac

Je obdo­bie medzi dvo­ma rov­na­ký­mi fáza­mi Mesia­ca na noč­nej oblo­he (ako nov, spln, prvá a posled­ná štvrť). Trvá pri­bliž­ne 29 a pol dňa (29 dní, 12 hodín, 44 minút a 3 sekundy).

Deň

Je doba jed­nej rotá­cie Zeme voči Sln­ku ale­bo, inak pove­da­né, obdo­bie medzi dvo­ma rov­na­ký­mi posta­ve­nia­mi Sln­ka na oblo­he (naprí­klad v nad­hlav­ní­ku na pra­vé polud­nie). Trvá pri­bliž­ne 24 hodín.

Čo je kalen­dár a na čo slúži

Kalen­dár je sys­tém orga­ni­zo­va­nia dní do týž­dňov, mesia­cov a rokov. Aj kalen­dár je pros­trie­dok na určo­va­nie obdo­bí v roku a vše­obec­ne aj pre dato­va­nie a chro­no­ló­giu dejín ľud­stva. Rok sa delí na roč­né obdo­bia, mesia­ce, týžd­ne a  dni. Roč­né obdo­bia a mesia­ce zvy­čaj­ne majú svo­je vlast­né pome­no­va­nie.  Roky a týžd­ne sa zvy­čaj­ne ozna­ču­jú čís­la­mi. Kalen­dá­re, na roz­diel od astro­no­mic­kých obdo­bí ako lunár­ny mesiac, slneč­ný rok, pou­ží­va­jú  kalen­dár­ny mesiac a kalen­dár­ny rok. Počet dní kalen­dár­ne­ho mesia­ca aj kalen­dár­ne­ho roka je celé čís­lo.  Zosú­la­diť kon­cep­ciu kalen­dár­ne­ho mesia­ca s lunár­nym mesia­com a kalen­dár­ne­ho roka so solár­nym rokom pred­sta­vu­je urči­tý prob­lém, s kto­rým sa sys­tém kalen­dá­rov musel neja­ko vysporiadať.

Dru­hy kalendárov

Lunár­ny kalendár

je zalo­že­ný na lunár­nom mesia­ci. Keď­že lunár­ny mesiac trvá pri­bliž­ne 29,5 dňa, kalen­dár­ne mesia­ce v lunár­nom kalen­dá­ri majú strie­da­vo 29 a 30 dní. Rok v lunár­nom kalen­dá­ri (lunár­ny rok) má 12 mesia­cov. Dva­násť lunár­nych mesia­cov spo­lu pred­sta­vu­je 354,36707 dňa (354 dní, 8 hodín, 48 minút a 34 sekúnd). Rok v lunár­nom kalen­dá­ri je pre­to o 11 až 12 dní krat­ší ako solár­ny rok. To má za násle­dok, že roč­né obdo­bia (jar, leto, jeseň, zima) v lunár­nom kalen­dá­ri nespa­da­jú stá­le do tých istých mesia­cov, ale v čase sa menia. Ten­to cyk­lus má peri­ó­du pri­bliž­ne 33 rokov.

Luni­so­lár­ny kalendár

Je zalo­že­ný na lunár­nom mesia­ci a pev­nom počte 12 mesia­cov v roku, podob­ne ako lunár­ny kalen­dár. To pla­tí o bež­nom roku. Aby ten­to kalen­dár bol v súla­de so solár­nym rokom, raz za dva či tri roky (v tzv. v prie­stup­nom roku) sa pri­dá­val extra (tri­nás­ty) prie­stup­ný mesiac. Luni­so­lár­ny kalen­dár je teda kom­bi­ná­cia lunár­ne­ho a solár­ne­ho kalendára.

Solár­ny kalendár

Je zalo­že­ný na solár­nom (slneč­nom) roku. Kalen­dár­ne mesia­ce v tom­to kalen­dá­ri, kto­rých je 12, nezod­po­ve­da­jú lunár­nym mesia­com. Sú defi­no­va­né tak, aby súčet ich trva­nia (v dňoch) zod­po­ve­dal trva­niu solár­ne­ho roku v dňoch, čo je 365 dní v bež­nom roku a 366 v prie­stup­nom roku. Kalen­dár­ne mesia­ce pre­to majú strie­da­vo 30 a 31 dní, pri­čom jeden mesiac má 28 dní v bež­nom roku a 29 dní v prie­stup­nom roku. Fázy Mesia­ca nezod­po­ve­da­jú fix­ne urči­tým dňom v mesia­ci, ale sa pohy­bu­jú v rám­ci kalen­dár­ne­ho mesiaca.

Gre­go­rián­sky kalendár

Je zalo­že­ný na solár­nom roku. Solár­ny rok trvá (v prie­me­re) 365,24219 dňa. To nie je celé čís­lo. Kalen­dár však vždy musí mať počet dní, kto­ré sú celým čís­lom (365 ale­bo 366 v prie­stup­nom roku). Aby si gre­go­rián­sky kalen­dár zacho­val pova­hu solár­ne­ho kalen­dá­ra, musí sa synch­ro­ni­zo­vať (zosú­la­diť) so solár­nym rokom. Deje sa to tak, že vždy za urči­té pra­vi­del­né obdo­bie (väč­ši­nou, ale nie vždy raz za šty­ri roky), čiže v prie­stup­nom roku, sa pri­dá­va do kalen­dá­ra (v mesia­ci feb­ru­ár) prie­stup­ný deň, pre­to­že gre­go­rián­sky kalen­dár zaos­tá­va za solár­nym rokom kaž­dý rok pri­bliž­ne o štvr­ti­nu (pres­nej­šie o 0,242) dňa.

                Gre­go­rián­sky kalen­dár sa v súčas­nos­ti pou­ží­va vo väč­ši­ne kra­jín sve­ta. Bol zave­de­ný v októb­ri roku 1582, nahra­diac a modi­fi­ku­júc julián­sky kalen­dár. Rok sa v gre­go­rián­skom kalen­dá­ri delí na 12 mesia­cov. Keď­že je to solár­ny kalen­dár, mesia­ce nema­jú rov­na­kú dĺž­ku trva­nia. Strie­da­jú sa mesia­ce 31-dňo­vé a 30-dňo­vé, pri­čom feb­ru­ár má 28 dní a v prí­pa­de prie­stup­né­ho roku 29 dní. Keď­že je to solár­ny a nie lunár­ny kalen­dár, fázy Mesia­ca sa neopa­ku­jú v ten istý týž­deň a deň dané­ho kalen­dár­ne­ho mesiaca.

Julián­sky kalendár

Je rov­na­ko ako gre­go­rián­sky zalo­že­ný na solár­nom roku a pou­ží­va rov­na­ké kalen­dár­ne mesia­ce ako gre­go­rián­sky kalen­dár. Na roz­diel od gre­go­rián­ske­ho sa však sna­ží synch­ro­ni­zo­vať sa so solár­nym rokom tak, že kaž­dé 4 roky (bez výnim­ky) pri­dá­va prie­stup­ný deň. Tým sa však po dlh­šom obdo­bí (sto­ro­čia) roz­chá­dza so solár­nym rokom. Pri­bliž­ne raz za 128 rokov pred­bie­ha solár­ny rok o jeden celý deň. Ako ply­nie čas, roz­diel medzi julián­skym a solár­nym rokom naras­tá. V súčas­nos­ti pred­sta­vu­je 13 dní.

                Julián­sky kalen­dár zavie­dol rím­sky kon­zul Július Cézar v roku 46 pred Kris­tom. Julián­sky kalen­dár nahra­dil dovte­dy pou­ží­va­ný rím­sky kalen­dár, kto­rý bol luni­so­lár­ny. Julián­sky kalen­dár dodnes pou­ží­va pra­vo­sláv­na cir­kev na slá­ve­nie svo­jich sviat­kov. V súčas­nos­ti je julián­sky kalen­dár posu­nu­tý opro­ti gre­go­rián­ske­mu o 13 dní. (Nový rok julián­ske­ho kalen­dá­ra je 14. janu­ára pod­ľa gre­go­rián­ske­ho kalendára.)