Cesta spasenia hriešnika

(Z cyk­lu: Malé úva­hy o veľ­kých veciach)

V Ada­mo­vi všet­ci zhre­ši­li a nema­jú slá­vy Božej (Rím­skym 5:12, 10:23). Boh poslal svoj­ho Syna v podob­nos­ti tela hrie­chu, aby odsú­dil hriech v tele (Rím­skym 8:3). Ľudia pred Gol­go­tou oča­ká­va­li Spa­si­te­ľa a teraz sa už celé poko­le­nia díva­me späť na kríž, kde zomie­ral Ježiš Kris­tus za hriech ľud­stva. Tam sa sta­la milosť hrieš­ne­mu ľud­stvu. Spa­se­ní sme z milos­ti skr­ze vie­ru, nie zo skut­kov, ako je to napí­sa­né v Pís­me (Efez­ským 2:8-9).

Naro­di­li sme sa hrieš­ni a pre­to hre­ší­me. Krá­ča­me tým­to sve­tom plní hrie­chu a čím ďalej, tým viac sme obťa­že­ní hrie­chom a odlú­če­nos­ťou od Boha, lebo naše hrie­chy sú pre­káž­kou medzi nami a Bohom. Krá­ča­me živo­tom odvrá­te­ní od Boha a Boha ani nehľa­dá­me. Boh je však milos­ti­ví a pri­pra­vil záchra­nu pre člo­ve­ka – poslal sem na zem svoj­ho Syna, kto­ré­ho pozná­me pod menom Ježiš Kris­tus z Naza­re­ta. On pri­šiel na zem v ľud­skom tele a Boh na ňom potres­tal naše hrie­chy. Sprá­ve o tom, evan­je­lium Ježi­ša Kris­ta, sa teraz zves­tu­je po celom sve­te. Kaž­dé­mu, kto uve­rí v toto evan­je­lium, Boh odpúš­ťa jeho hrie­chy a počí­ta ho za spra­vod­li­vé­ho, za spra­vod­li­vé­ho z vie­ry v Ježi­ša Kris­ta a duchov­ne ho zno­va zrodí.

Ospra­vedl­ne­nie z vie­ry v sebe zahŕňa dve veci:

1) Boh člo­ve­ku odpúš­ťa všet­ky jeho hrie­chy a člo­vek už nemu­sí žiť v poci­te viny, stra­chu zo smr­ti a več­né­ho zahynutia.

2) Boh pre­hla­su­je uve­riv­šie­ho v evan­je­lium Ježi­ša Kris­ta za spra­vod­li­vé­ho, pri­po­čí­ta­va mu spra­vod­li­vosť Kris­to­vu. Spra­vod­li­vosť toh­to člo­ve­ka je pres­ne taká, ako spra­vod­li­vosť Božie­ho Syna.

Toto je ospra­vedl­ne­nie z vie­ry – a toto si kaž­dý, kto uve­ril v Ježi­ša Kris­ta, musí pri­vlast­niť vie­rou, lebo je to Boží dar. Pre­to­že spa­se­nie, ako hovo­rí Bib­lia, je dar a je doko­na­lé, úpl­né a defi­ni­tív­ne, tre­ba ho tak aj pri­jať – zdar­ma, ako dar. Niet čo k nemu pri­dá­vať, dopĺňať či vylep­šo­vať ale­bo zdo­ko­na­ľo­vať a už vôbec nie sna­žiť sa zaslú­žiť si ho.

Aký je pro­fil hrieš­ni­ka a čo sa uve­re­ním v evan­je­lium v živo­te člo­ve­ka zmení?

V záve­re našej úva­hy môže­me pove­dať: Hrieš­nik je člo­vek, kto­rý žije bez pozna­nia Boha, odvrá­te­ný od Boha, obrá­te­ný k nemu chrb­tom, žijú­ci v duchov­nej tme a sme­ru­jú­ci do več­né­ho zatra­te­nie. Krá­ča živo­tom preč od svet­la, kto­ré má za chrb­tom a pred sebou len tie­ne a tmu. Ale keď sa obrá­ti od tmy k svet­lu, k Bohu, svet­lo je pred ním a tma a zatra­te­nie za ním. Teraz krá­ča k Bohu a jeho pro­fil je teraz nasle­dov­ný: Umy­tý krvou Ježi­ša Kris­ta, Bohom ospra­vedl­ne­ný, Božie die­ťa, Boží milo­va­ný, zno­va zro­de­ný, nové stvo­re­nie v Kris­to­vi, občan nebes­ké­ho krá­ľov­stva a iné samé dob­ré veci.

Ako má zno­vuz­ro­de­ný ďalej žiť? Čítať Božie slo­vo, roz­mýš­ľať nad ním, upra­vo­vať svoj život pod­ľa neho. Pre­mie­ňať sa obno­ve­ním mys­le. Nežiť už viac spô­so­bom sta­ré­ho člo­ve­ka. Vyzliecť svoj sta­rý spô­sob živo­ta a obleč žiť život člo­ve­ka stvo­re­né­ho pod­ľa Boha v spra­vod­li­vos­ti a svä­tos­ti pravdy.

Umiest­ne­né:  27. 9. 2024

image_pdfimage_print