Plnosť Božie­ho zaopat­re­nia je zalo­že­ná na krí­ži a die­le Ježi­ša Kris­ta. Božie zaopat­re­nie, to sú všet­ky tie veci, kto­ré Boh pre nás pri­pra­vil: zmie­re­nie, odpus­te­nie, spra­vod­li­vosť, pokoj, uzdra­ve­nie, zdra­vie, svä­tosť, posvä­te­nie a ďal­šie, kto­ré sú súčas­ťou toho, čo pre nás Boh zais­til v spasení.

Stre­dom toho všet­ké­ho, čo Boh pre nás uči­nil, je kríž. To, čo Ježiš Kris­tus uči­nil na krí­ži Gol­go­ty je die­lo doko­na­lé, dokon­če­né, úpl­né a več­né v kaž­dom sme­re. Nie je nič, čo by bolo tre­ba k nemu pri­dať a ani sa nemô­že z neho nič ubrať. Keď si ho vie­rou pri­vlast­ní­me, zais­tí v našom duchov­nom  živo­te sta­bi­li­tu a isto­tu, kto­rou nič neo­tra­sie. „Ale odo mňa nech je to preč, aby som sa chvá­lil kro­me krí­žom náš­ho Pána Ježi­ša Kris­ta, skr­ze kto­ré­ho mi je svet ukri­žo­va­ný a ja sve­tu“, (Galat­ským 6:14). Pavel sa chcel chvá­liť iba tou­to jed­nou jedi­nou vecou: krí­žom náš­ho Pána Ježi­ša Kris­ta. Kríž nikdy nestra­tí svo­ju účinnosť.

Prvý Adam živou dušou, posled­ný Adam oži­vu­jú­cim duchom

„Tak je aj napí­sa­né: Prvý člo­vek, Adam, stal sa živou dušou, posled­ný Adam oži­vu­jú­cim duchom“ (1. Korint­ským 15:45)

Boh v oso­be Ježi­ša Kris­ta zostú­pil z neba a dob­ro­voľ­ne sa stal jed­ným z ľudí. Pri­šiel ako oprav­di­vý poto­mok Ada­ma, z tela a krvi (ale bez hrie­chu). Ako posled­ný Adam vzal na seba celé zlé Ada­mo­vo dedič­stvo. Všet­ku našu vinu a hriech, všet­ko utr­pe­nie, všet­ky dôsled­ky hrie­chu, všet­ko zatra­te­nie a súd. Celé toto dedič­stvo vypráz­dnil – vypráz­dnil zlo­re­čen­stvo. Vypil hor­ký kalich náš­ho dedič­stva až do posled­nej kvap­ky – v tom­to kali­chu už neos­ta­lo nič. Toto uči­nil ako posled­ný Adam.

Keď zomrel, ada­mov­ské dedič­stvo bolo ukon­če­né. Keď vstal z mŕt­vych, vstal ako dru­hý člo­vek, ako nový člo­vek, kto­rý pred­tým nikdy neexis­to­val. Kaž­dý, kto bol usved­če­ný a zís­ka­ný Svä­tým Duchom k živej náde­ji vo vzkrie­se­né­ho Ježi­ša Kris­ta, stá­va sa tiež účast­ní­kom toh­to nové­ho pokolenia.

Ako sme mali svoj­ho pra­ot­ca v Ada­mo­vi, tak máme aj pôvod­cu svoj­ho nové­ho poko­le­nia v dru­hom člo­ve­ko­vi – v Ježi­šo­vi Kris­to­vi: „Prvý člo­vek zo zeme zem­ský, z hli­ny, dru­hý člo­vek – Pán z neba. Aký bol ten zem­ský, takí aj všet­ci zem­skí, a aký ten nebes­ký, takí aj všet­ci nebes­kí. A ako sme nies­li obraz zem­ské­ho, tak pone­sie­me aj obraz nebes­ké­ho“ (1. Korint­ským 15:47-49). V Ada­mo­vi sme zde­di­li vinu a hriech a všet­ky z toho vyplý­va­jú­ce prob­lé­my a pre­klia­tia. V Ježi­šo­vi Kris­to­vi máme spra­vod­li­vosť a všet­ky z toho vyplý­va­jú­ce požehnania.

„…o koľ­ko via­cej krv Kris­to­va, kto­rý skr­ze več­né­ho Ducha obe­to­val sám seba bez­vad­né­ho Bohu, očis­tí vaše sve­do­mie od mŕt­vych skut­kov, aby ste svä­to­slú­ži­li živé­mu Bohu“ (Židom 9:14).

Ježiš Kris­tus, bez­hrieš­ny Boží Syn, vzal na seba všet­ko zlo­re­čen­stvo, aby kaž­dý, kto v neho uve­rí, mohol pri­jať všet­ko to dob­ro, kto­ré pat­rí Ježi­šo­vi Kris­to­vi pre jeho nepo­škvr­ne­nú spravodlivosť.

Čo teda máme uro­biť? To isté čo mal uro­biť Izra­el­ský ľud na púš­ti – dnes: vo vie­re sa pozrieť na kríž Gol­go­ty a uve­riť v oso­bu a die­lo Ježi­ša Kris­ta. Na krí­ži skon­či­lo zlé dedič­stvo. Na krí­ži pre­chá­dza­me zo sta­ré­ho stvo­re­nia do nové­ho: „Tak­že ak je nie­kto v Kris­to­vi, je novým stvo­re­ním; driev­ne pomi­nu­lo, hľa, všet­ko je nové“ (2. Korint­ským 5:17). Nové stvo­re­nie je cel­kom z Boha.

Ako vstú­piť do novo­ty života?

Spa­se­nie je kaž­dý zisk, úži­tok, kto­rý bol vybo­jo­va­ný smr­ťou Ježi­ša Kris­ta na krí­ži a jeho vzkrie­se­ním. Nie­len odpus­te­nie hrie­chov, ale kaž­dé Božie zaopat­re­nie je v Ježi­šo­vi Kris­to­vi. Ako vstú­piť do Božie­ho zaopat­re­nia? Srd­com a ústa­mi. Bib­lia hovo­rí: „Ale čo hovo­rí spra­vod­li­vosť z vie­ry? Blíz­ko teba je slo­vo, v tvo­jich ústach a v tvo­jom srd­ci. To jest to slo­vo vie­ry, kto­ré káže­me. Lebo keď vyznáš Pána Ježi­ša svo­ji­mi ústa­mi a uve­ríš vo svo­jom srd­ci, že ho Boh vzkrie­sil z mŕt­vych, budeš spa­se­ný. Lebo srd­com sa verí na spra­vod­li­vosť, a ústa­mi sa vyzná­va na spa­se­nie. Lebo Pís­mo hovo­rí: Nikto, kto verí v neho, nebu­de zahan­be­ný“ (Rím­skym 10:8-11).

Pred rok­mi som tak uro­bil aj ja a Boh ma zachrá­nil z mojich hrie­chov a pri­jal ma za svoj­ho syna. V tom­to zmys­le slo­va prejsť zo smr­ti do živo­ta a stať sa Božím die­ťa­ťom, je veľ­mi jed­no­du­ché – zare­a­go­vať na pôso­be­nie Svä­té­ho Ducha, zare­a­go­vať na evan­je­lium, uve­riť a vyznať vie­ru v Ježi­ša Kris­ta ako svoj­ho osob­né­ho Spa­si­te­ľa a Pána.