Slepý povedie slepého

A pove­dal im aj podobenstvo: 

Či azda môže sle­pý viesť sle­pé­ho? Či nepad­nú oba­ja do jamy? 

Nie je uče­ník nad svoj­ho uči­te­ľa, ale vyuče­ný bude každý, 

keď bude ako jeho učiteľ.

Lukáš 6:39-40

 

Sle­po­ta zna­me­ná hroz­né trá­pe­nie. Koľ­ko vecí, z kto­rých sa vidia­ci ľudia tešia a kto­ré pokla­da­jú za samoz­rej­mé, je nezná­mych tým, kto­rí sú nevi­do­mí. Je prav­da, že vďa­ka moder­nej tech­no­ló­gii je mož­nosť pre­ží­vať plno­hod­not­nej­ší život väč­šia, ale ten pres­ný a nád­her­ne vytvo­re­ný nástroj, ľud­ské oko, je nena­hra­di­teľ­ný. Ak je v dneš­nej dobe stra­ta zra­ku zne­vý­hod­ne­ním (hen­di­ke­pom), pred­stav­te si, aké to muse­lo byť pred 2000 rok­mi. Je to smut­ný obraz spo­loč­nos­ti tých čias, kedy väč­ši­na, ak nie všet­ci nevi­dia­ci, s kto­rý­mi sa stre­tá­va­me v evan­je­liách, muse­la žobrať, aby pre­ži­la. Aby sa moh­li pre­su­núť hoci aj na krát­ke vzdia­le­nos­ti, muse­li mať títo ľudia sprie­vod­cu; mož­no prí­buz­né­ho ale­bo priateľa.

       Ale skús­te si pred­sta­viť, že sle­pý člo­vek požia­da iné­ho sle­pé­ho člo­ve­ka, aby ho vie­dol! Bolo by to nezmy­sel­né. Dôvo­dom, pre­čo člo­vek potre­bu­je sprie­vod­cu, je, aby sa zabrá­ni­lo nebez­pe­čen­stvu a aby sa bez­peč­ne našiel cieľ ces­ty, avšak pri sle­pom sprie­vod­co­vi by celá táto sna­ha bola már­na. Ak by ste neve­de­li, že váš sprie­vod­ca je nevi­do­mý, moh­li by ste si faloš­ne namýš­ľať, že je všet­ko v poriad­ku, ale prav­de­po­dob­ne by sa pri­ho­di­lo nešťas­tie nie­len jed­nej nevi­do­mej oso­be, kto­rá by naprí­klad spad­la do jamy, ale dvom.

       V tex­te sa hovo­rí, že ten­to krát­ky prí­beh, kto­rý poroz­prá­val Ježiš, je podo­ben­stvo. Pán sa v ňom zais­te sna­ží vyjad­riť duchov­né ponau­če­nie. O čom tu hovo­rí? Sle­pý člo­vek tu pred­sta­vu­je nie­ko­ho, kto ned­bá na duchov­nú prav­du, nepoz­ná prav­du, je to nie­kto, kto nepoz­ná Boha a nedo­ká­že sku­toč­ne poro­zu­mieť evan­je­liu. Ako sa člo­vek dosta­ne do také­ho sta­vu? Apoš­tol Pavol dáva odpo­veď na túto otáz­ku kres­ťa­nom v dru­hom lis­te do Korin­tu. Hovo­rí v ňom toto: „A ak aj je zakry­té naše evan­je­lium, zakry­té je u tých, kto­rí hynú, u kto­rých boh toh­to sve­ta (satan) osle­pil zmys­ly, zmys­ly neve­ria­cich, aby sa im neza­blesk­lo osvie­te­nie evan­je­lia slá­vy Kris­to­vej, kto­rý je obra­zom Boha.“ (2. Korint­ským 4:4). Toto je dôvod, pre­čo sú ľudia drža­ní v neve­do­mos­ti o sku­toč­nom obsa­hu evan­je­lia; satan ich zasle­pil, a pre­to sú v duchov­nej tme. Títo ľudia potre­bu­jú spo­ľah­li­vé­ho uči­te­ľa, kto­rý zažil duchov­né osvie­te­nie, a pre­to je schop­ný iných viesť k svet­lu. Ale deje sa toto: Namies­to toho, aby išli k tak­to osvie­te­ným, idú k tým, kto­rí sú pova­žo­va­ní za zbož­ných, kto­rí sú vše­obec­ne uzná­va­ní ako pred­sta­vi­te­lia urči­té­ho nábo­žen­stva, avšak sami sú sle­pí. Aké straš­né to je byť sle­pým a odo­vzdať seba a svo­ju dušu takým, kto­rí sú rov­na­ko sle­pí ako my! Namies­to údaj­nej vedo­mos­ti sa uká­že, že nepoz­na­jú ces­tu, kto­rá vedie k Bohu a k jeho spa­se­niu. Dôsled­ky môžu byť kata­stro­fál­ne. Sme­ru­jú k pádu a ťaha­jú k pádu aj nás!

       Ježiš Kris­tus sa tým­to spô­so­bom čas­to odvo­lá­val na nábo­žen­ských vod­cov a uči­te­ľov svo­jej doby (zákon­ní­kov a fari­ze­jov), ale takí­to faloš­ní uči­te­lia sa bež­ne vysky­tu­jú aj v dneš­nej dobe. Ako teda roz­li­šo­vať medzi faloš­ným a pra­vým uči­te­ľom? Odpo­ve­ďou je už cito­va­ný verš z dru­hé­ho lis­tu Korint­ským 4:4.

       Všim­ni­me si ale, ako apoš­tol Pavol pokra­ču­je: „Lebo neká­že­me sami seba, ale Kris­ta Ježi­ša ako Pána, a sami že sme vaši­mi slu­ha­mi pre Ježi­ša. Lebo je to Boh, kto­rý pove­dal, aby sa zo tmy zaskve­lo svet­lo, kto­rý sa zaskvel v našich srd­ciach na osvie­te­nie zná­mos­ti slá­vy Božej v tvá­ri Ježi­ša Kris­ta.“ (verš 5). Čo tu Pavol vlast­ne hovo­rí? Čím sa kva­li­fi­ku­je ako dob­rý a spo­ľah­li­vý uči­teľ? Kva­li­fi­ku­je sa tým, že kedy­si bol sle­pý, ale teraz mu bol daný zrak. Boh, kto­rý v deň stvo­re­nia pove­dal „Nech je svet­lo“, zasvie­til do srd­ca Pav­la a iných pra­vých kres­ťa­nov, v dôsled­ku čoho sa im dosta­lo svet­la pozna­nia Boha, kto­rý sa zja­vil v Ježi­šo­vi Kristovi.

       Tak­že prvá kva­li­fi­ká­cia na spo­ľah­li­vé­ho vod­cu je, že musí mať osob­nú (z prvej ruky) skú­se­nosť pri­ja­tia duchov­né­ho zra­ku. Pred­tým bol sle­pý, ale teraz sám Boh zasvie­til svet­lo svo­jej prav­dy do jeho srd­ca, tak­že spoz­nal Boha, vstú­pil do osob­né­ho vzťa­hu s Bohom vďa­ka Ježi­šo­vi Kristovi.

       Ale nesta­čí mať iba osob­né sve­dec­tvo o tom, čo Boh uro­bil v živo­te člo­ve­ka. Ak chce­te vedieť, či sprie­vod­ca je spô­so­bi­lý, ale­bo nie, je tiež dôle­ži­té poznať, čo učí. Čo je pred­me­tom jeho uče­nia? Pavol píše: neká­že­me sami seba. Tým ako­by chcel pove­dať: „Nesna­ží­me sa zís­kať nasle­dov­ní­kov, kto­rí by nás nasle­do­va­li, ani zver­bo­vať čle­nov pre náš zbor.“ Čo teda Pavol a ostat­ní apoš­to­li káza­li? My káže­me Kris­ta, je ich odpo­veď. Iný­mi slo­va­mi, my nie sme dôle­ži­tí, je to Kris­tus, na kom zále­ží, pre­to­že jedi­ne on môže dať zrak sle­pým, jedi­ne on môže vyviesť ľudí z ich tem­no­ty do svet­la. Jedi­ne on môže spa­siť. Nie je to cir­kev a jej svia­tos­ti, kto­ré zachra­ňu­jú, nie, je to požeh­na­ná Oso­ba, Ježiš Kris­tus, kto­rý svo­jím doko­na­lým živo­tom a obet­nou smr­ťou umož­nil ľuďom zís­kať odpus­te­nie a več­ný život.

       Pavol a jeho spo­lu­pra­cov­ní­ci káza­li Kris­ta ako Spa­si­te­ľa, ale aj ako Pána. Nemô­že­te oča­ká­vať, že Ježiš vás spa­sí, ak nemá­te vôľu, aby sa stal Pánom váš­ho živo­ta. Musí­te mu zve­riť úpl­nú vlá­du nad všet­ký­mi oblas­ťa­mi váš­ho živo­ta. To je úlo­ha kaž­dé­ho opráv­ne­né­ho uči­te­ľa: zves­to­vať Kris­ta ako Spa­si­te­ľa a Pána. Pra­ví uči­te­lia nepo­kla­da­jú seba za dôle­ži­tých; naopak, uve­do­mu­jú si, že sú jed­no­du­cho slu­žob­ní­ci – slu­žob­ní­ci Boha, ale aj slu­žob­ní­ci Cirkvi.

       Tak­že, čo by som vám, pria­te­lia, pora­dil ja? Dúfam, že ste spoz­na­li, aké dôle­ži­té je mať spo­ľah­li­vé­ho uči­te­ľa. Svoj­ho per­spek­tív­ne­ho (nádej­né­ho) uči­te­ľa sa vždy najprv opý­taj­te, ako ho Pán vyvie­dol z jeho sle­po­ty a ako zís­kal duchov­né svet­lo a poro­zu­me­nie. Ak nemá také sve­dec­tvo, tak to prav­de­po­dob­ne zna­me­ná, že on sám je stá­le sle­pý a nie je hoden vašej dôve­ry. Mali by ste aj pozor­ne počú­vať, čo káže. Je Ježiš Kris­tus stre­do­bo­dom jeho káza­nia? Ak nie, mám podoz­re­nie, že Ježiš sku­toč­ne nie je Pánom jeho živo­ta. Od takej­to oso­by tre­ba bočiť.

 

image_pdfimage_print