Cirkev prvorodených – 1. časť

Ale ste pri­stú­pi­li k sláv­nost­né­mu zhro­maž­de­niu a k zbo­ru prvo­ro­de­ných
Židom 12:22-23

Úvod

V deji­nách ľud­stva exis­tu­je veľa uda­los­tí, kto­ré pod­stat­ne ovplyv­ni­li jeho his­tó­riu. Pozná­me mno­ho takých časo­vých míľ­ni­kov po kto­rých obraz sve­ta bol pod­stat­ne iný ako pred­tým. Jeden z nich je deň Let­níc, 50 deň po zmŕt­vychvs­ta­ní Ježi­ša Kris­ta. „Let­ni­ce sú dňom otvo­re­nia záve­te Ježi­ša Kris­ta ako posled­né­ho Ada­ma, naro­de­ni­na­mi Cir­kvi a dňom otvo­re­nia Božie­ho krá­ľov­stva v novo­zá­kon­nom zmys­le“ (E. Sau­er, str. 44)1).

Od toh­to dňa namies­to dovte­daj­šie­ho dele­nia ľud­stva na dve čas­ti vzni­ká dele­nie na tri čas­ti. K Izra­e­lu a náro­dom sve­ta pri­stu­pu­je ako „tre­tie poko­le­nie“ Cir­kev. „Tak sa cho­vaj­te, aby ste nebo­li uráž­kou ani Židom ani Gré­kom ani cir­kvi Božej“(1. Korint­ským 10:32). Od tej doby kaž­dý, kto nie je „kres­ťan“ v zmys­le Nové­ho záko­na, je buď Žid ale­bo pohan. Štvr­tá mož­nosť nie je!

Od toho dňa exis­tu­je ved­ľa stra­te­né­ho ľud­stva ľud­stvo zachrá­ne­né, „ľud Boží“. Súčas­ná doba, posled­né časy, je doba povo­lá­va­nia toh­to Božie­ho ľudu pro­stred­níc­tvom evan­je­lia. Ten­to Boží ľud, kto­rý má byť zís­ka­ný, Pís­mo v pôvo­di­ne nazý­va „eklé­zia“ (pojem eklé­zia je vysvet­le­ný v 2. čas­ti). Je to Cir­kev, ľud „zvo­la­ný“ posols­tvom evan­je­lia zo Židov a pohanov.

Zalo­že­nie Cir­kvi je die­lom Kris­to­vým. On, nie Cir­kev, je ústred­ným bodom, z kto­ré­ho tre­ba deji­ny chá­pať a posu­dzo­vať. Ale napriek tomu die­lo Kris­to­vo pokra­ču­je v Cir­kvi. Plnosť Božie­ho tajom­stva spa­se­nia je odha­ľo­va­ná medzi jeho ľudom a pro­stred­níc­tvom jeho ľudu. V jed­nom z Pav­lo­vých dopi­sov máme uve­de­né: „Mne naj­men­šie­mu od všet­kých svä­tých je daná tá milosť zves­to­vať poha­nom nevys­ti­hnu­teľ­né bohat­stvo Kris­to­vo a osvie­tiť všet­kých, čo a aká je to sprá­va tajom­stva, skry­té­ho od vekov v Bohu, kto­rý stvo­ril všet­ko skr­ze Ježi­ša Kris­ta, aby bola teraz skr­ze cir­kev ozná­me­ná knie­žat­stvám a moc­nos­tiam v pone­bes­kých oblas­tiach pre­roz­ma­ni­tá múd­rosť Božia“ (Efez­ským 3:8-10).

Nový zákon odkrý­va dôle­ži­tosť Cir­kvi. Božia múd­rosť sa zja­vu­je skr­ze Cir­kev a moc­nos­ti v pone­bes­kých oblas­tiach sle­du­jú Cir­kev, aby sa dozve­de­li o Božej múd­ros­ti a Božom plá­ne zja­ve­nom skr­ze ňu (Efez­ským 3:10). Cir­kev hrá mimo­riad­ne dôle­ži­tú úlo­hu pri pozná­va­ní Božie­ho plá­nu a jeho usku­toč­ňo­va­ní, a pre­to musí byť veno­va­ná pat­rič­ná pozor­nosť jej zákla­du, jej exis­ten­cii, jej pova­he, jej zna­kom, jej živo­tu a uspo­ria­da­niu a jej zodpovednosti.

Cir­kev je tým, čo si Boh zís­kal krvou vlast­né­ho Syna, „A tak teda maj­te na seba pozor i na celé stá­do, v kto­rom vás usta­no­vil Svä­tý Duch za dozor­cov, aby ste pás­li cir­kev Božiu, kto­rú si dobyl vlast­nou krvou“ (Skut­ky 20:28). Kris­tus ju milu­je, živí a sta­rá sa o ňu, „… Kris­tus milo­val cir­kev a vydal sám seba za ňu, aby ju posvä­til očis­tiac ju kúpe­ľom vody, slo­vom, aby si ju posta­vil pred seba sláv­nu, cir­kev, nema­jú­cu škvr­ny ale­bo vrás­ky ale­bo nie­čo­ho také­ho, ale aby bola svä­tá a bez­vad­ná… nebo­lo nikdy niko­ho, kto by bol nená­vi­del svoj­ho tela, ale ho kaž­dý cho­vá a opat­ru­je ako aj Pán cir­kev, lebo sme údmi jeho tela, z jeho mäsa a z jeho kos­tí“ (Efez­ským 5:25-30). Kris­tus Cir­kev budu­je a robí to tak skr­ze obda­ro­va­nie duchov­ný­mi dar­mi, „A on dal jed­ných za apoš­to­lov, jed­ných za pro­ro­kov, jed­ných za evan­je­lis­tov, jed­ných za pas­tie­rov a za uči­te­ľov na zdo­ko­na­ľo­va­nie svä­tých ku die­lu služ­by, na budo­va­nie tela Kris­tov­ho“ (Efez­ským 4:11). Uží­va­nie duchov­ných darov nás tak spá­ja s tým, čo Kris­tus činí dnes.

 

Zdroj

  1. Erich Sau­er: Tri­umf ukri­žo­va­né­ho, Alef , Ostra­va 1996, str. 42 – 55.
  2. Stan­ley M.Horton a kol.: Sys­te­ma­tic­ká teolo­gie, Kres­ťan­ský život 2001, Albrech­ti­ce, str. 539 – 608.

Umiest­ne­né: 9. decem­be­ra 2024

 

image_pdfimage_print