Ale ste pri­stú­pi­li k sláv­nost­né­mu zhro­maž­de­niu a k zbo­ru prvo­ro­de­ných
Židom 12:22-23

 

Doba vzni­ku Cir­kvi a jej cha­rak­te­ris­tic­ké znaky

V sta­ro­zá­kon­nej dobe Boh čas­to povo­lá­val a zhro­maž­ďo­val buď jed­not­liv­cov ale­bo sku­pi­ny ľudí. Tak môže­me v Sta­rom záko­ne čítať o povo­la­ní Noeho a jeho rodi­ny, Abra­há­ma, Izá­ka, Jako­ba a nako­niec povo­la­nie Izraela.

V Sta­rom záko­ne si môže­me pre­čí­tať o vzni­ku neja­kej „eklé­zie“, o zhro­maž­de­ní tých, kto­rí sú povo­la­ní z dote­raj­šie­ho vzťa­hu k sve­tu, aby sa sta­li zvlášt­nym Božím ľudom. Toto povo­la­nie je spre­vá­dza­né zvlášt­ny­mi sľub­mi a je spo­je­né s vie­rou, služ­bou, lás­kou a posluš­nos­ťou na stra­ne tých, kto­rým je táto výzva určená.

Kaž­dý z tých­to sta­ro­zá­kon­ných motí­vov (prí­kla­dov) je neja­kým spô­so­bom prí­tom­ný v pocho­pe­ní Cir­kvi, ale napriek tomu Cir­kev má svo­je cha­rak­te­ris­tic­ké zna­ky, kto­ré sa neda­jú pria­mo vztiah­nuť na sta­ro­zá­kon­né zhro­maž­de­nie a tie­to ju pre­to vyčle­ňu­jú ako nie­čo nové.

Môže­me pove­dať, že Cirkev:

1. Je zalo­že­ná na Páno­vi Ježi­šo­vi Kristovi

2. Za svo­ju exis­ten­ciu vďa­čí Svä­té­mu Duchu

3. Má zahr­ňo­vať ľudí zo všet­kých náro­dov, kto­rí sa v Božích očiach stá­va­jú jed­ným novým ľudom.

Zalo­že­ná na Kris­to­vi.

Prvá zmien­ka o Cir­kvi v Novom záko­ne je v Matúš 16:13-21. V tej­to čas­ti sa nachá­dza­jú dve dôle­ži­té myš­lien­ky. Tou prvou je, že je tu dôraz na Pet­ro­vom vyzna­ní, kto­ré sa sústre­di­lo na oso­bu Kris­ta, a nie na Pet­ra samot­né­ho. Ježiš sa vyjad­ril, že toto pozna­nie sa Pet­ro­vi dosta­lo vďa­ka zvlášt­ne­mu zja­ve­niu. Uče­nie o pápež­skom úra­de je zalo­že­né na tom­to oddie­le a v tom­to uče­ní sa tvr­dí, že Kris­tus zalo­žil svo­ju Cir­kev na Pet­ro­vi a jeho nástup­coch. V sku­toč­nos­ti však gréč­ti­na, z kto­rej aj v tom­to prí­pa­de musí­me vychá­dzať a pri­dŕ­žať sa, obsa­hu­je slov­nú hrač­ku, zakla­da­jú­cu sa na roz­die­le medzi muž­ským a žen­ským rodom slo­va pet­ros, kto­ré zna­me­ná kameň ale­bo ska­lu. Gréc­ky sa meno Peter povie „Pet­ros“ a ska­la sa povie „pet­ra“. Hoci je medzi tými­to dvo­ma slo­va­mi zvu­ko­vá podob­nosť, význam je úpl­ne iný. Pet­ro­vo meno (Pet­ros, muž­ský rod) zna­me­na­lo „kameň“. Ale mohol to byť veľ­ký aj malý kameň, dokon­ca aj malý kamie­nok (okruh­liak, plos­ká­čik), ale pod­stat­né pri­tom je to, že je to kameň vylo­me­ný (odlo­me­ný) z nie­čo­ho pod­stat­ne väčšieho.

Pet­ra (žen­ský rod) zna­me­na­la bra­lo ako „kamen­né pod­lo­žie“, či veľ­ká, nevy­lo­me­ná ska­la na kto­rej sa dá posta­viť budo­va. Tak­že daný oddiel v sku­toč­nos­ti hovo­rí: „Ty si, Peter (Pet­ros) malým úlom­kom kame­ňa, kto­rý je pev­ný (aspoň v tom­to tvo­jom vyzna­ní je to tak), ale si len kamie­nok (plos­ká­čik), kto­rým sa dá ľah­ko pohnúť. Ja som naopak živá a pev­ná ska­la vekov (kamen­né bra­lo, kom­pakt­né veľ­ké kamen­né pod­lo­žie – teda pet­ra) a na tom­to pev­nom a nepo­hnu­teľ­nom zákla­de, na kto­rý uka­zu­je tvo­je vyzna­nie, zbu­du­jem svo­ju Cir­kev“. A tu je teda pove­da­né, že pra­vým zákla­dom Cir­kvi musí byť len Ježiš. Peter sa nikde vo svo­jich neskor­ších novo­zá­kon­ných lis­toch ani slo­vom nezmie­nil o tom, že by on mal byť zákla­dom Cir­kvi. Aj on, a aj iní novo­zá­kon­ní pisa­te­lia hovo­ria o tom, že zákla­dom Cir­kvi je Ježiš Kris­tus. „…nech vám je všet­kým zná­me aj všet­ké­mu ľudu izra­el­ské­mu, že menom Ježi­ša Kris­ta, toho Naza­ret­ské­ho, kto­ré­ho ste vy ukri­žo­va­li, kto­ré­ho Boh vzkrie­sil z mŕt­vych, tým ten­to tu sto­jí zdra­vý pred vami. To je ten kameň, opo­vr­hnu­tý vami sta­vi­teľ­mi, kto­rý sa stal hla­vou uhla. A nie­to v inom nikom spa­se­nia, lebo ani nie­to iné­ho mena pod nebom, kto­ré by bolo býva­lo dané nie­ko­mu medzi ľuď­mi, v kto­rom by sme mali byť spa­se­ní“ (z káz­ne apoš­to­la Pet­ra, Skut­ky 4:10-12). „Lebo iný základ nemô­že nikto polo­žiť mimo toho, kto­rý je polo­že­ný, kto­rým je Ježiš Kris­tus“ (1. Korint­ským 3:11). „…vybu­do­va­ní na zákla­de apoš­to­lov a pro­ro­kov, kde je uhol­ným (základ­ným) kame­ňom sám Ježiš Kris­tus“ (Efez­ským 2:20).

Dru­hým dôle­ži­tým bodom tej­to prvej zmien­ky o Cir­kvi v Novom záko­ne je dôraz na die­lo Ježi­ša Kris­ta. Peter pou­ká­zal na Kris­to­vu oso­bu, keď o ňom vyznal, že on je „Kris­tus, Syn živé­ho Boha“. Potom, čo Ježiš potvr­dil správ­nosť tej­to odpo­ve­de, ďalej pove­dal, že jeho prvot­né die­lo ako Mesiá­ša (Kris­ta) bude die­lo utr­pe­nia a smr­ti. „Odvte­dy začal Ježiš uka­zo­vať svo­jim uče­ní­kom, že musí odísť do Jeru­za­le­ma a mno­ho vytr­pieť od star­ších a od naj­vyš­ších kňa­zov a od zákon­ní­kov a byť zabi­tý a na tre­tí deň vstať z mŕt­vych“ (Matúš 16:21). Tomu Peter nero­zu­mel, dom­nie­val sa, že to nie je potreb­né: „Vte­dy si ho pojal Peter a začal mu doho­vá­rať hovo­riac: Milo­sr­d­ne sebe, Pane; to sa ti nikdy nesta­ne!“ (Matúš 16:22)

Tak­že prvou vecou, kto­rú je tre­ba o Cir­kvi pove­dať je tá, že zákla­dom Cir­kvi je oso­ba a die­lo Pána Ježi­ša Kris­ta. Cir­kev je zalo­že­ná na Kris­tu. Zhro­maž­de­nie zalo­že­né na akom­koľ­vek inom zákla­de nie je Cir­kev, nech sa nazý­va ako­koľ­vek a nech o sebe tvr­dí, že Cir­kvou je.

Zmoc­ňo­va­ná Svä­tým Duchom

Ďal­ším jedi­neč­ným cha­rak­te­ris­tic­kým rysom Cir­kvi je to, že za svoj vznik vďa­čí Svä­té­mu Duchu, kto­rým je tiež zmoc­ňo­va­ná. Cir­kev nevznik­la okam­ži­te po smr­ti, zmŕt­vychvs­ta­ním a nane­bovs­tú­pe­ním Ježi­ša Kris­ta, ale na Let­ni­ce, kedy Svä­tý Duch v moci zostú­pil na uče­ní­kov a spô­so­bil, že mno­hí klad­ne rea­go­va­li na prvé káza­nie o Ježi­šo­vi. Pán pri­pra­vil svo­jich uče­ní­kov na ten­to prí­chod Svä­té­ho Ducha tým, že im pri­ká­zal, aby zosta­li v Jeru­za­le­me až do tej­to chví­le. Potom mali ísť ďalej ako jeho sved­ko­via: „… ale prij­me­te moc Svä­té­ho Ducha, kto­rý prí­de na vás, a bude­te mi sved­ka­mi i v Jeru­za­le­me i po celom Jud­sku i v Samá­rii a tak až do posled­nej kon­či­ny zeme“ (Skut­ky 1:8).

Svä­tý Duch koná pre Cir­kev vo všet­kých dobách a na všet­kých mies­tach tri veci:

        1. Pre­dov­šet­kým, tak ako je to uve­de­né vo ver­ši Skut­ky 1:8, zmoc­ňu­je Cir­kev, aby počúv­la Kris­to­ve prí­ka­zy a bola pre­to vo svo­jom posla­ní účin­ná ­ a on im pove­dal, že majú byť jeho sved­ka­mi po celom sve­te, počí­na­júc Jeruzalemom.

          2. Ďalej Svä­tý Duch bol zosla­ný, aby roz­ví­jal cha­rak­ter Pána Ježi­ša Kris­ta v jeho ľude. Máme sa mu stá­vať podob­ný­mi, ako nás neus­tá­le Svä­tý Duch pre­mie­ňa ku Kris­tov­mu obra­zu: „No, my všet­ci odo­stre­tou tvá­rou vzhlia­da­júc sa v slá­ve Páno­vej sťa v zrkad­le mení­me sa na ten istý obraz, od slá­vy v slá­vu, ako od Ducha Pánov­ho“ (2. Korint­ským 3:18).

           3. A nako­niec, pomo­cou Svä­té­ho Ducha je vzkrie­se­ný Kris­tus so svo­jim ľudom, aby ho v tej­to dobe pote­šo­val a vie­dol (Mil­ne, str. 185).

Cir­kev Ježi­ša Kris­ta má byť duchov­nou sku­toč­nos­ťou, v kto­rej sú zrej­mé zjav­né obda­ro­va­nia Duchom Kris­to­vým. To by malo pla­tiť o orga­ni­zo­va­nej čiže vidi­teľ­nej cir­kvi. Orga­ni­zo­va­ná „cir­kev“ (cir­kev­né zhro­maž­de­nie) nie je však totož­ná s nevi­di­teľ­nou Cir­kvou a čas­to sa jej neda­rí pre­uka­zo­vať tie­to cha­rak­te­ris­tic­ké rysy Cir­kvi. Napriek tomu by tie­to zna­ky mali byť zrej­mé vša­de, kde sa zhro­maž­ďu­jú sku­toč­ní veria­ci v Kris­to­vom mene; svet by mal mať mož­nosť pozo­ro­vať, že je na nich nie­čo duchov­né­ho a zvláštneho.

Zahr­ňu­je všet­kých znovuzrodených

Tre­tí cha­rak­te­ris­tic­ký rys pra­vej Cir­kvi je ten, že zno­vuz­ro­de­ní ľudia všet­kých kul­túr sú pri­ve­de­ní do jed­né­ho spo­lo­čen­stva, kde všet­ky národ­né, etnic­ké a iné bar­te­ry sú zbo­re­né, neexis­tu­jú. Kris­to­va Cir­kev, pozos­tá­va­jú­ca zo sku­toč­ných veria­cich v evan­je­lium a zno­va zro­de­ných nie je obme­dze­ná na neja­ké mies­to ale­bo národ. Ľudia teraz nemu­sia cho­diť uctie­vať Otca ani do Jeru­za­le­ma, ani inde do chrá­mu. Vša­de tam, kde je na šírej zemi oprav­di­vý zno­va zro­de­ný, tam je záro­veň sku­toč­ný chrám Hos­po­di­nov a tam je sku­toč­né uctie­va­nie Boha v duchu a v prav­de. V dare Svä­té­ho Ducha všet­kým veria­cim a v spo­lo­čen­stve Ducha, kto­ré zahr­ňu­je všet­kých spa­se­ných a zno­va zro­de­ných, je polo­že­ný základ Cir­kvi, kto­rá už nie je obme­dze­ná na jeden národ ako to bolo v obdo­bí „pod záko­nom“, ale je celo­sve­to­vá a univerzálna.

Táto jed­no­ta náro­dov v rám­ci cir­kví je daná Cir­kvi Bohom (Efez­ským 4:3), ale je to záro­veň nie­čo, čoho musí byť dosa­ho­va­né v dejin­nom kon­tex­te. Cir­kev musí totiž roz­ví­jať brat­stvo, zmy­sel pre rodin­nú jed­no­tu medzi tými, ku kto­rým sa šíri evan­je­lium. Nič nezru­ší roz­die­ly medzi národ­mi. Náro­dy budú exis­to­vať aj naďa­lej a stá­le. A tiež, ak tomu dob­re roz­umie­me, nič nezru­ší rôz­ne deno­mi­ná­cie. Ale aj napriek tomu – aj napriek sku­toč­nos­ti rôz­nych kme­ňov, náro­dov a deno­mi­ná­cií – môže exis­to­vať sku­toč­ná a vidi­teľ­ná jed­no­ta medzi tými, kto­rí vyzná­va­jú Pána Ježi­ša Kris­ta ako svoj­ho pas­tie­ra, kto­rí krá­ča­jú a sme­ru­jú k tomu isté­mu domo­vu, ­ kto­rí sú kris­tov­ci, čiže jeho nasledovníci.

Let­ni­ce – doba vzni­ku Cirkvi

Bib­lia ozna­ču­je deň vzni­ku Cir­kvi – deň Let­níc – tak, ako je to uve­de­né v 2. kapi­to­le Skut­kov. V tom­to dni povs­ta­la Cir­kev a bola Svä­tým Duchom zmoc­ne­ná k služ­be v moci. Lukáš nikdy nepou­ží­va výraz „eklé­zia“ v evan­je­liu, ale 24 – krát ho pou­ží­va v kni­he Skut­kov. To zrej­me naz­na­ču­je, že Lukáš neuva­žu­je o exis­ten­cii Cir­kvi pred obdo­bím popi­so­va­nom v kni­he Skutkov.

Cir­kev je svo­jou pova­hou neod­de­li­teľ­ne závis­lá na doko­na­lom a doko­na­nom pozem­skom die­le Ježi­ša Kris­ta (na jeho smr­ti, vzkrie­se­ní a nane­bovs­tú­pe­ní) a na prí­cho­de Svä­té­ho Ducha. Cir­kev bez Svä­té­ho Ducha jed­no­du­cho neexis­tu­je. (V tej­to súvis­los­ti odpo­rú­čam pozrieť zdroj 4. Kľú­če nebes­ké­ho krá­ľov­stva).

Cir­kev vznik­la v Jeru­za­le­me na päť­de­sia­ty deň po vzkrie­se­ní Ježi­ša Kris­ta. Po tom­to dni Let­níc, kedy bol vylia­ty Svä­tý Duch na zhro­maž­de­nie veria­cich v Jeru­za­le­me, zača­la Cir­kev moc­ne šíriť evan­je­lium, ako pove­dal vzkrie­se­ný Pán v Skut­koch 1:8. Od toho dňa Cir­kev stá­le ras­tie a roz­ras­tá sa po celom sve­te v moci Svä­té­ho Ducha a pod jeho vedením.

 

Zdro­je

1. Erich Sau­er: Tri­umf ukri­žo­va­né­ho, Alef , Ostra­va 1996, str. 42 – 55

2. Stan­ley M.Horton a kol.: Sys­te­ma­tic­ká teolo­gie, Kres­ťan­ský život 2001, Albrech­ti­ce, str. 539 – 608

3. Char­les C. Ryrie: Zákla­dy teolo­gie, Bib­los 1994, str. 453 – 503

4. Dra­ho­slav Vaj­da: Kľú­če nebes­ké­ho krá­ľov­stva, MSEJK, Bra­ti­sla­va 2005, str. 6 – 8

5. Bru­ce Mil­ne: Skú­ma­nie prav­dy, Návrat 1992, Pra­ha, str. 214 – 227

6. Derek Prin­ce: Zákla­dy vie­ry, Kni­ha I (ďal­šie úda­je o pub­li­ká­cii nie sú uvedené)

 

Umiest­ne­né. 9. janu­ára 2025