A Hos­po­din hovo­ril Moj­ži­šo­vi a riekol:

Hovor synom Izra­e­lo­vým a povieš im: Sláv­nos­ti Hos­po­di­no­ve, kto­ré vyhlá­si­te za svä­té zhro­maž­de­nia, to sú moje sláv­nos­ti. (3. Moj­ži­šo­va 23:1-2)

Úvod

Boh Abra­há­ma, Izá­ka a Jako­ba oslo­vil Moj­ži­ša pri vrchu Horeb z horia­ce­ho krí­ka, pove­ril ho úlo­hou vyviesť Izra­el­cov z Egyp­ta a pri­viesť ich do zasľú­be­nej kra­ji­ny (Exo­dus 3:1-10). Izra­el­ci, po rade dra­ma­tic­kých uda­los­tí s fara­ó­nom, opus­ti­li Egypt 15. dňa mesia­ca abíb (nisan) a pod Moj­ži­šo­vým vede­ním sa vyda­li na pochod do zasľú­be­nej kra­ji­ny, kto­rou bolo vte­daj­šie úze­mie Kana­á­nu. Puto­va­li púš­ťou a zdr­ža­li sa na nej šty­rid­sať rokov

Izra­el­ci puto­va­li do Kana­á­nu cez Sinaj­ský polo­strov. Za nece­lé tri mesia­ce puto­va­nia priš­li k hore Sinaj (Horeb). Tu tábo­ri­li pri­bliž­ne jeden rok a na tom­to mies­te Boh s nimi uzav­rel zmlu­vu (bola to v pora­dí štvr­tá zmlu­va z Božie­ho plá­nu – pozri člá­nok o zmlu­vách). Táto zmlu­va je pome­no­va­ná ako Zmlu­va s Moj­ži­šom, lebo Moj­žiš bol jej pro­stred­ník – pro­stred­ník uzav­re­tia zmlu­vy medzi Bohom a Izra­el­ským ľudom. Neskôr, tes­ne pred vstu­pom Izra­el­cov do zasľú­be­nej kra­ji­ny, Moj­ži­šo­va zmlu­va bola na Moab­ských plá­ňach zno­va potvr­de­ná a roz­ší­re­ná o doda­tok (pozri Deute­ro­no­mium kapi­to­la 29).

Zmlu­va zahr­ňu­je Desa­to­ro i mno­hé ďal­šie pri­ká­za­nia a smer­ni­ce prak­tic­ké­ho, kaž­do­den­né­ho živo­ta v posvä­te­ní, inštruk­cie pre stav­bu svä­tos­tán­ku (mies­ta stre­tá­va­nia sa s Bohom), usta­no­ve­nia o levit­skom kňaž­stve a o svä­tos­luž­be, obet­ný sys­tém a cere­mo­niál­ne usta­no­ve­nia, dodr­žia­va­nie pôs­tov, svä­tých zhro­maž­de­ní, sláv­nos­tí a sviat­kov. Všet­kých naria­de­ní a pri­ká­za­ní je pod­ľa rabín­ske­ho počí­ta­nia 613 a pred­sta­vu­jú Moj­ži­šov zákon. Kaž­dý Izra­e­li­ta bol povin­ný dodr­žia­vať celý Moj­ži­šov zákon. Súčas­ťou Moj­ži­šov­ho záko­na bola aj Sláv­nosť pesach, kto­rú bol povin­ný dodr­žia­vať (slá­viť) kaž­dý prí­sluš­ník izra­el­ské­ho národa.

Keď Moj­žiš pre­čí­tal kni­hu zmlu­vy, ľud odpo­ve­dal pri­ja­tím pod­mie­nok. Zmlu­va bola spe­ča­te­ná krvou, kto­rou bol pokro­pe­ný oltár a aj ľud. Izra­el­ci dosta­li uis­te­nie, že ich Boh dove­die do Kana­á­nu. Pod­mien­kou zmlu­vy bola poslušnosť.

Súčas­ťou Moj­ži­šo­vej zmlu­vy sú aj Hos­po­di­no­ve sláv­nos­ti. Je ich sedem a sú usta­no­ve­né a uve­de­né v 2. kni­he Moj­ži­šo­vej 12, v 3. kni­he Moj­ži­šo­vej 23, v 4. kni­he Moj­ži­šo­vej v kapi­to­le 9:1-14, 28:16-31 a 29:1-39 a v 5. kni­he Moj­ži­šo­vej 16. Sú to tie­to sláv­nos­ti: Sláv­nosť Pesach (pre­sko­če­nie) Hos­po­di­no­vo (ale­bo: Sláv­nosť barán­ka). Sláv­nosť nek­va­se­ných chle­bov. Sláv­nosť prvé­ho sno­pu. Sláv­nosť prvo­ti­ny chle­bov (ale­bo: Sláv­nosť týž­dňov; Let­ni­ce). Sláv­nosť odpo­či­nu­tia (ale­bo: Pamiat­ka trú­be­nia). Sláv­nosť zmie­re­nia – Jom Kipur (Kip­pú­rim). Sláv­nosť stán­kov – Sukot. V tex­toch, v kto­rých sa píše o Hos­po­di­no­vých sláv­nos­tiach, je uve­de­né aj to, kedy sa majú slá­viť, ako sa majú slá­viť a je sta­no­ve­ný aj ich priebeh.

Tri z tých­to sláv­nos­tí sú pút­nic­ké sláv­nos­ti. Na tie­to sa cho­di­lo hore do Jeru­za­le­ma, v chrá­me sa pri­ná­ša­li obe­te a Boží ľud sa rado­val pred Hos­po­di­nom. Sú to tie­to sláv­nos­ti: Sláv­nosť Pesach, Sláv­nosť prvo­ti­ny chle­bov (Let­ni­ce) a Sláv­nosť stánkov.

V Levi­ti­cus 23:37 tie­to sláv­nos­ti sú ozna­če­né ako výroč­né Hos­po­di­no­ve sláv­nos­ti a mali sa slá­viť kaž­dý rok v usta­no­ve­ných dňoch (pozri 2. Moj­ži­šo­va 13:10; 4. Moj­ži­šo­va 9:2 a nasle­du­jú­ce ver­še a tiež 5. Moj­ži­šo­va 16:1-17).

Tie­to sviat­ky mali svoj význam:

1. Naj­dô­le­ži­tej­šie na nich bolo, že Izra­el­ci a ich potom­ko­via, si nimi mali kaž­do­roč­ne pri­po­me­núť veľ­ké a moc­né Hos­po­di­no­ve skut­ky a to, že Hos­po­din je ich Boh (2. Moj­ži­šo­va 12:24-27). V tých­to sviat­koch člo­vek nie­len že uznal Boha ako svoj­ho Živi­te­ľa, ale pri­po­me­nul si Páno­vu neob­me­dze­nú a slo­bod­nú pria­zeň voči vyvo­le­né­mu náro­du, kto­rý zachrá­nil tým, že osob­ne zasia­hol do toh­to sve­ta. “a aby si roz­prá­val v uši svoj­ho syna a svoj­ho vnu­ka to, čo som vyko­nal v Egyp­te, a moje zna­me­nia, kto­ré som uči­nil na nich, aby ste vede­li, že ja som Hos­po­din.” (2. Moj­ži­šo­va 10:2; 5. Moj­ži­šo­va 16:12).

2. Majú sym­bo­lic­ký a pro­roc­ký význam.

3. Mali to byť radost­né sláv­nos­ti a zhro­maž­de­nia, počas kto­rých sa izra­el­ský ľud mal schá­dzať a rado­vať sa pred Hos­po­di­nom, svo­jim Bohom. V tom­to člán­ku sa bude­me veno­vať prvej z tých­to sláv­nos­tí, (sviat­ku) Pesach.

Pokra­čo­va­nie na adrese

http://drahoslav.solas.sk/clanky/vyucovanie/hospodinove-slavnosti-1