Datovanie starozákonnej a novozákonnej doby
Predhovor
Boh si preduložil mať svoj ľud, uprostred ktorého bude bývať a ktorý bude jeho ľudom. A tak ústrednou témou zapísaného Božieho slova, Biblie (Písma), je vzťah medzi Bohom a človekom. Biblia je jediným zdrojom, z ktorého sa dozvedáme o stvorení nášho materiálneho sveta a človeka a o raných udalostiach ľudských dejín. Časť Písma – Starý zákon, predstavuje pre Židov a veriacich v evanjelium (kresťanov) biblické dejiny ranej doby, v ktorej sa Boh zjavuje človeku osobne, cez nadprirodzené javy a hovorí prostredníctvom prorokov. V Písme je zaznamenané nielen to, čo Boh vykonal v minulosti, ale tiež Boží plán pre budúcnosť – pre Izrael a ľudstvo.
V šťastných i nešťastných obdobiach Izraela vedie Boh, Stvoriteľ vesmíru i človeka, svoj vyvolený národ arénou svetových kultúr. Boh je Bohom nielen Izraela, ale je vládcom riadiacim záležitosti všetkých národov. V dôsledku toho zaznamenáva celé Písmo, ale hlavne Starý zákon, prirodzené udalosti, ktoré sa prelínajú s nadprirodzenými Božími skutkami a zásahmi. Písmo, ako zjavená Božia pravda, je nadradené sekulárnym zdrojom poznania ľudských dejín. Ďalšie zdroje ako archeológia, literárne sekulárne záznamy a ďalšie oblasti poznania preto môžu slúžiť len ako doplňujúce prostriedky k porozumeniu biblickej zvesti. Mimobiblické zdroje, ku ktorým pri datovaní a chronologizácii prihliadame, sú uvedené za textom jednotlivých častí.
Vlastná história izraelského národa, ktorá je témou tejto série, začína dvanástou kapitolou 1. knihy Mojžišovej povolaním Abrama (Abraháma). Táto „Stručná história izraelského národa“ je doplnkom série článkov „Izrael v dejinách spásy“ s cieľom poskytnúť prehľad dôležitých udalostí, ktoré sú súčasťou histórie tohto národa, ich chronológiu a datovanie.
Pokračovanie článku na adrese
http://casopis.solas.sk/vyucovanie/strucna-historia-izraelskeho-naroda-1-cast
Súvisiaci článok:
