Proroctvá o svetových ríšach – 4. diel 

Seriál člán­kov o sve­to­vých ríšach v stra­ro­zá­kon­ných a novo­zá­kon­ných proroctvách

 

 

 

Kni­ha Daniel 9. kapitola

 

V prvom roku Dária, syna Ahas­ve­rov­ho, zo seme­na Médov,

kto­rý bol uči­ne­ný krá­ľom nad krá­ľov­stvom Chaldejov…

Daniel 9:1

 

 

Daniel sa stá­le nachá­dza v baby­lon­skom zaja­tí. Prvý rok pove­re­né­ho kra­ľo­va­nia Méda DáriaA) spa­dá do obdo­bia rokov 539-538 pred Kr. Daniel z Jere­miá­šo­vých kníh poro­zu­mel, že  spus­to­še­nia Jeru­za­le­ma sa vypl­nia, za sedem­de­siat rokov a zaja­tie Izra­e­la v Baby­lo­ne sa blí­ži ku kon­cu (verš 1-2). Daniel v mod­lit­be a poko­re vyzná­val hrie­chy svo­je a svoj­ho ľudu (ver­še 3-14) a pro­sil Hos­po­di­na o odpus­te­nie (15-19).

       V roku 539 pred Kr. Per­žan Kýros Veľ­ký pora­zil Baby­lon­skú ríšu. V prvom roku svo­jej vlá­dy (539-538) vydal dek­rét, kto­rým umož­nil návrat zaja­tých Židov do ich vlas­ti a posta­ve­nie chrám Bohu Izra­e­la. Prvá vlna pre­síd­len­cov sa navrá­ti­la pod vede­ním Zeru­bá­be­la a kňa­za Józuu. Ich návrat sa datu­je do roku 536 pred Kr.

       A keď priš­li, v sied­mom mesia­ci toh­to roka sa zhro­maž­di­li do Jeru­za­le­me a posta­vi­li oltár Hos­po­di­no­vi, Bohu Izra­e­la a obe­to­va­li (Ezdráš 3:3). Chrám zača­li sta­vať v dru­hom roku po svo­jom prí­cho­de k domu Božie­mu (3:8). Návra­tom tej­to vlny sa ukon­či­la sedem­de­siat­roč­ná doba baby­lon­ské­ho zaja­tia (605-536 pred Kr.). Chrám bol v roku 516 posvä­te­ný, ale nebol úpl­ne dokon­če­ný. Aj hrad­by Jeru­za­le­ma zosta­li roz­bú­ra­né až do prí­cho­du Nehemiáša.

       A ešte kým Daniel hovo­ril, mod­lil sa a vyzná­val svoj hriech a hriech svoj­ho ľudu Izra­e­la a pred­kla­dal svo­ju pokor­nú pros­bu pred Hos­po­di­na, svoj­ho Boha, za svä­tý vrch svoj­ho Boha (verš 20), pri­le­tel Gab­riel (ver­še 19-23) s posolstvom:

 

24  Sedem­de­siat týž­dňov je vyme­ra­né vzhľa­dom na tvoj ľud a na mes­to tvo­jej svä­tos­ti, uzav­rieť pre­stú­pe­nie a zape­ča­tiť hriech, pokryť neprá­vosť a pri­viesť spra­vod­li­vosť vekov, zape­ča­tiť vide­nie i pro­roc­tvo pro­ro­ka a poma­zať svä­ty­ňu svätých.

25  A vedz a roz­umej, že odke­dy vyj­de slo­vo navrá­tiť Izra­e­la a vysta­viť Jeru­za­lem až po poma­za­né­ho voj­vo­du, bude sedem týž­dňov, a šesť­de­siatd­va týž­dňov, a zase bude vysta­ve­ná uli­ca i prie­ko­pa, a to sa bude diať v úzkos­ti časov.

26  A po šesť­de­sia­tich a dvoch týžd­ňoch bude vyťa­tý poma­za­ný, a niet mu. – A mes­to i svä­ty­ňu ska­zí ľud voj­vo­du, kto­rý prí­de a jeho koniec bude ako zápla­va a voj­na až do kon­ca, urče­né pustošenia.

27  A uzav­rie pev­nú zmlu­vu s mno­hý­mi za jeden týž­deň a v polo­vi­ci toho týžd­ňa uro­bí to, že pre­sta­ne bit­ná obeť aj obet­ný dar obil­ný, a na kríd­le ohav­nos­tí pone­sie sa pus­to­ši­teľ, a to až sa úpl­ná záhu­ba a to, čo je urče­né, vyle­je na pus­to­ši­te­ľa.

 

Daniel poro­zu­mel, že baby­lon­ské zaja­tie kon­čí. Gab­riel k Danie­lo­vi však pri­šiel ozná­miť, čo je vyme­ra­né vzhľa­dom na izra­el­ský ľud a na mes­to Jeru­za­lem. Odkryl mu budúc­nosť, kto­rá je pred Izraelom.

 

Verš 24

 

V Gab­rie­lo­vom posols­tve Hos­po­din ozna­mu­je svoj zámer kona­nia s Izra­e­lom a mes­tom Jeru­za­lem, ale bude sa to týkať aj náro­dov sve­ta. V posols­tve sú ozná­me­né jed­not­li­vé uda­los­ti, kto­ré sa pod­ľa jed­not­li­vých obdo­bí, čoby etáp, v tom­to sedem­de­siat „týž­dňo­vom“  obdo­bí ude­jú – či vlast­ne, kto­ré sa ako cie­le dosiah­nu. Sú nimi: uzav­rieť pre­stú­pe­nie, zape­ča­tiť hriech, pokryť neprá­vosť, pri­viesť spra­vod­li­vosť vekov, zape­ča­tiť vide­nie i pro­roc­tvo pro­ro­ka a poma­zať svä­ty­ňu svätých.

 

Uzav­rieť prestúpenie

Slo­vom uzav­rieť sa pri­ka­zu­je ale­bo ohla­su­je nie­čo ukon­čiť, nepok­ra­čo­vať v tom ďalej. V kon­tex­te dejín Izra­e­la „uzav­re­tím pre­stú­pe­nia“ roz­umie­me ukon­če­nie nepos­luš­nos­ti voči Bohu. Voľ­ne môže­me pove­dať, že dôj­de k ukon­če­niu výchov­né­ho káz­ne­nia, cie­ľom kto­ré­ho bolo pri­viesť ľud Izra­e­la k posluš­nos­ti a nápra­ve vzťa­hu k svoj­mu Bohu, čo sa aj dosiah­ne. Vzťah ľudu k Bohu sa napraví. 

 

Zape­ča­tiť hriech

Slo­vo zape­ča­tiť zna­me­ná ukon­čiť, skon­co­vať, uzav­rieť ale­bo aj odstrá­niť. Pro­ro­kom je čas­to pove­da­né, aby zape­ča­ti­li vide­nie, čo zna­me­ná, aby ho neší­ri­li, či neoz­na­mo­va­li. V takom­to zmys­le výra­zu „zape­ča­tiť hriech“ roz­umie­me, že v tej­to dobe bude otáz­ka hrie­chu defi­ni­tív­ne vyrie­še­ná ako v Izra­e­li, tak aj v náro­doch sveta.

 

Pokryť neprá­vosť

Slo­vo neprá­vosť pove­da­né iným slo­vom zna­me­ná kriv­da ale­bo vina. Roz­umie sa ním nespráv­ne mys­le­nie vedú­ce k nespráv­ne­mu kona­niu. Tiež „zíde­nie zo správ­nej život­nej ces­ty“ a to úmy­sel­ne, a tak  ten­to člo­vek postu­pu­je „nespráv­nou ces­tou“, čím koná neprá­vosť. Pre Izra­el to môže byť vecou, že vypa­dol zo zmlu­vy s Bohom, že zru­šil, nedo­dr­žal, či priam vedo­me zavr­hol zmlu­vu s Bohom. Nej­de o poblú­de­nie, o čin z neve­do­mos­ti, ale o čin, kto­rý vyvie­ra z nespráv­ne­ho zmýš­ľa­nia, o sku­tok, kto­rý sa ude­je s plným vedo­mým v roz­po­re s Božou vôľou. Sem sa radí aj mod­lár­stvo, kru­tosť, nepoc­ti­vosť a im podob­né skut­ky. Izra­el sa navrá­ti späť k Bohu.

 

Pri­viesť spra­vod­li­vosť vekov

Iný­mi slo­va­mi: Pri­viesť več­nú spra­vod­li­vosť. Roz­umie sa tým nasto­le­nie sta­vu trva­lej spra­vod­li­vos­ti do kto­rej Boh vie­dol svoj ľud od samé­ho počiat­ku. Stav, v kto­rom  ľud bude trva­le žiť v, ale­bo pod­ľa, Božej spravodlivosti.

 

Zape­ča­tiť vide­nie i proroctvo

Roz­umie­me tým, že sa napl­nia všet­ky sta­ro­zá­kon­né i novo­zá­kon­né pro­roc­tvá. Ukon­čí sa pro­roc­ká služ­ba, lebo viac pro­roc­tiev nebu­de potreb­né. Izra­el povie: „Môj Boh“ a už navž­dy bude žiť so svo­jím Bohom a Boh bude s ním pre­bý­vať v Jeruzaleme.

 

Poma­zať svä­ty­ňu svätých

V tej­to veci ide zrej­me o svä­ty­ňu, chrám v Jeru­za­le­me počas tisíc­roč­né­ho krá­ľov­stva Kris­ta, ako to nachá­dza­me v Eze­chie­lo­vom a Zacha­riá­šo­vom proroctve.

 

 

Dato­va­nie sedem­de­sia­tich týždňov

Ver­še 2526

(z verš 26 len prvá veta)

 

Dato­va­nie toh­to obdobia

Týžd­ňom v tých­to ver­šoch sa roz­umie doba sied­mych rokov, v teolo­gic­kej lite­ra­tú­re pome­no­va­ná ako týž­deň-rok, ale­bo aj Danie­lov týž­deň-rok, či Danie­lov týž­deň – tu teda: týž­deň = sedem rokov.  V člán­koch pou­ží­va­me všet­ky tri pome­no­va­nia. Sedem­de­siat týž­dňov je teda doba 70×7 rokov, čo je 490 rokov.

       Danie­lo­vých 70 týž­dňov (490 rokov) je roz­de­le­né na dve obdo­bia (7+62=69 týž­dňov a 1 týždeň):

 

a) Prvé obdo­bie  Sedem týž­dňov a šesť­de­siatd­va týž­dňov, čo je spo­lu 69 týž­dňov a 483 rokov (7×7=49 a 62×7=434);

 

b) Dru­hé obdo­bie  Jeden týž­deň, čo je 7 rokov (1×7=7). 

 

V Danie­lo­vej dobe 1 rok mal 360 dní. Doba 483 „Danie­lo­vých“ rokov pre­po­čí­ta­ná na dni je 173 880 dní (prvé obdo­bie; prvá eta­pa). Doba jed­né­ho „Danie­lov­ho“ roka pre­po­čí­ta­ná na dni je 2 520 dní.

       My dnes uda­los­ti datu­je­me v sys­té­me „náš leto­po­čet“ (v skrat­ke: n.l. ale­bo Kr.) a pou­ží­va­me Gre­go­rián­sky kalen­dár, v kto­rom bež­ný rok má 365 dní (feb­ru­ár má 28 dní) a prie­stup­ný rok má 366 dní (feb­ru­ár má 29 dní). Potom 173 880 dní pre­po­čí­ta­ných na roky Gre­go­rián­ske­ho kalen­dá­ra (1 rok o 365 dňoch) dostá­va­me 476 rokov a 5 mesia­cov. Keď k tomu pri­po­čí­ta­me ešte 4 mesia­ce, o čo je táto doba dlh­šia v dôsled­ku prie­stup­ných rokov, dostá­va­me, že Danie­lo­vých 490 rokov v Gre­go­rián­skom kalen­dá­re je 476 rokov a 9 mesiacov. 

       Doba 2 520 dní v Gre­go­rián­skom kalen­dá­ri je 6 rokov a 11 mesia­cov (bez jed­né­ho ale­bo dvoch dní). Obe obdo­bia bude­me v ďal­šom tex­te dato­vať v našom leto­poč­te a pod­ľa Gre­go­rián­ske­ho kalendára.

 

a) Prvé obdobie

Pod­ľa ver­ša 25 tej­to kapi­to­ly, toto obdo­bie je roz­de­le­né na dve čas­ti. V prvej čas­ti, čo je doba 49 Danie­lo­vých rokov má byť vysta­ve­ný chrám a obno­ve­ný Jeruzalem.

       Na kon­ci dru­hej čas­ti, kto­rá pokrý­va dobu 434 Danie­lo­vých rokov, má byť vyťa­tý poma­za­ný, a niet mu pod­ľa (ver­ša 26). Tu je reč o ukri­žo­va­ní Pána Ježi­ša Kris­ta. Pod­ľa náš­ho dato­va­nia k tomu doš­lo počas Veľ­kej noci (Pas­chy) roku 33 po Kr.

       Obe čas­ti spo­lu sú dobou 483 Danie­lo­vých rokov. V Gre­go­rián­skom kalen­dá­ri obe čas­ti spo­lu pred­sta­vu­jú dobu 476 rokov a 9 mesiacov.

       Keď od dátu­mu Pas­chy roku 33 po Kr. odpo­čí­ta­me 476 rokov a 9 mesia­cov, dostá­va­me sa do roku 444 pred Kr. V tom­to roku dostal Nehe­miáš od krá­ľa Arta­xe­xa povo­le­nie odísť do Jeru­za­le­ma a dokon­čiť sta­veb­né prá­ce. Spo­lu s ním  odiš­la aj tre­tia vlna židov­ských pre­síd­len­cov. Dru­há vlna sa do Jeru­za­le­ma navrá­ti­la pod vede­ním Ezdrá­ša už v roku 458 pred Kr. čo bolo štr­násť rokov pred Nehe­miá­šom a v sied­mom roku kra­ľo­va­nia Arta­xer­xa I. Lon­gi­ma­na. Ten­to Arta­xerx kra­ľo­val v rokoch 465-424 pred Kr. 

 

b) Dru­hé obdobie

Toto obdo­bie trvá jeden Danie­lov týž­deň, čo je 7 rokov (1×7=7). To je doba 2 520 dní a v Gre­go­rián­skom kalen­dá­ri je to 6 rokov a 11 mesia­cov (plus jeden ale­bo dva dní, čo je navý­še­nie z pre­cho­do­vých rokov).

       Táto doba je ešte len pred nami. V tej­to dobe na scé­nu sve­to­vých dejín vstú­pi Anti­krist, kto­rý v jej prvej polo­vi­ci bude pôso­biť „v uta­je­ní“, čoby sve­to­vý mie­rot­vor­ca. V polo­vi­ci toh­to Danie­lov­ho týžd­ňa uro­bí to, že sa posa­dí do chrá­mu v Jeru­za­le­me a bude chcieť, aby ho uctie­va­li ako Boha (verš 9:27). To však ver­ný Boží ľud odmiet­ne a nasta­ne kru­té pre­na­sle­do­va­nie Izra­e­la aj Cirkvi.

       Dru­há polo­vi­ca Danie­lov­ho týžd­ňa, u Jere­miá­ša pome­no­va­ná Jako­bo­vo súže­nie (Jere­miáš 30:27), bude dobou veľ­ké­ho súže­nia. Na zemi dôj­de k vylie­va­nie Barán­kov­ho hne­vu, vychvá­te­niu Cir­kvi, vylie­va­niu Božie­ho hne­vu, dru­hý prí­chod Pána, bit­ka pri Har­ma­ge­do­ne, spa­se­nie ostat­ku Izra­e­la a po nich sa na zemi začne obdo­bie tisíc­roč­né­ho krá­ľov­stva Ježi­ša Kris­ta. Po vychvá­te­ní Cir­kvi v nebe­siach pre­beh­ne súd pred súd­nou sto­li­cou Kris­to­vou a po ňom svad­ba Baránkova.

 

Poznám­ky

A) Baby­lon padol kon­com roka 539 pred Kr. Dárius Méd­sky kra­ľo­val v Baby­lo­ne asi v rokoch 539-538. Kra­ľo­val krát­ko, mož­no ani nie celý jeden rok. Okrem Dária Méd­ske­ho sa ako vlád­ca v Baby­lo­ne spo­mí­na aj Dárius Perzský.

 

Súvi­sia­ce články:

Deň Hos­po­di­nov

Deň Pánov

Vychvá­te­nie Cir­kvi – cyk­lus článkov

 

 

Uve­rej­ne­né: 18. mar­ca 2026 

 

 

Pre­chod na Pro­lóg

Pre­chod na ďal­ší diel 

Pre­chod na Naj­nov­šie člán­ky na stránke

Pre­chod na úvod­nú strán­ku – Úvod

 

 

 

image_pdfimage_print