(Člá­nok zo sedem­diel­ne­ho cyk­lu  „Čin­nosť Božie­ho slova“)

 

 

Teles­né uzdravenie

 

Božie slo­vo je mno­ho­stran­né a podi­vu­hod­né vo svo­jej čin­nos­ti. Dáva nie­len zdra­vie a silu vnú­tor­né­mu člo­ve­ku, ale posky­tu­je aj teles­né uzdravenie.

       V Žal­me 107:20 číta­me, že  Boh posie­la ľuďom svo­je slo­vo, aby ich uzdra­vo­val a vyslo­bo­dzo­val z ich mno­hej záhu­by. V Izaiá­šo­vi Hos­po­din ozna­mu­je o účin­ku a sile svoj­ho slo­va: „Lebo ako prší dážď a padá sneh s neba a via­cej sa ta nenav­ra­cia, ale napá­ja zem a činí ju plod­nou a úrod­nou, tak­že vydá­va seme­no sejú­ce­mu, a chlieb jedia­ce­mu, tak bude moje slo­vo, kto­ré vyj­de z mojich úst; nena­vrá­ti sa ku mne prázd­ne, ale vyko­ná to, čo sa mi ľúbi, a poda­rí sa mu to, na čo ho pošlem“ (Izaiáš 55:10-11).

       O teles­nom uzdra­ve­ní skr­ze Božie slo­vo hovo­ria ver­še v Prí­slo­ví 4: 20-22 „Môj synu, pozo­ruj na moje slo­vá; nakloň svo­je ucho k mojim rečiam. Nech neodí­du od tvo­jich očí; ostrí­haj ich pro­stred svoj­ho srd­ca. Lebo sú živo­tom tým, kto­rí ich náj­du, a celé­mu ich telu lekár­stvom“. To je zasľú­be­nie. Boh zasľu­bu­je svo­jim deťom teles­né uzdra­ve­nie svo­jim slo­vom, kto­ré je celé­mu telu – žiad­na časť tela nie je vylú­če­ná – ako lie­kom, tak aj uzdra­ve­ním (lekár­stvom). Boh sa zavia­zal poskyt­núť obo­je: liek aj zdra­vie – a tým pros­tried­kom je jeho Božie slovo.

       V Božom slo­ve je Boží život, život Boha samé­ho, kto­rým sa napĺňa kaž­dá potre­ba ducha, duše i tela a je to dané tým, kto­rí Božie slo­vo vie­rou pri­jí­ma­jú. To je ďal­ší prí­klad toho, čo sme už prv uvied­li, že vo svo­jom slo­ve je Boh sám a že pro­stred­níc­tvom svoj­ho slo­va vstu­pu­je do živo­ta tých, kto­rý mu veria, dôve­ru­jú a poslúchajú.

       Keď nám v bež­nom živo­te lekár pred­pí­še liek, súčas­ne s tým povie ako máme liek pou­ží­vať, aby spô­so­bil žia­da­ný úči­nok, kto­rým je uzdra­ve­nie. Tak je to aj s Boží slo­vom. V prí­slo­ví 4:20-22 máme súčas­ne uve­de­né aj poky­ny, ako máme Božie „lekár­stvo“  užívať.

       Prvý pokyn: pozo­ruj na moje slo­vá. To je pokyn, ako máme čítať Božie slo­vo. Máme ho čítať  s čo naj­väč­ším sústre­de­ním a poro­zu­me­ním. Celú našu bytosť, bez roz­pol­te­nia, otvo­riť pre jeho vstup do náš­ho vnút­ra. Keď číta­me ale­bo štu­du­je­me Bib­liu, malo by to byť tak, ako  Pán Ježiš o mod­le­ní sa odpo­ru­čil svo­jim uče­ní­kom: vojsť do svo­jej komôr­ky a zavrieť dve­re.       

       Dru­hý pokyn: nakloň svo­je ucho. Ten­to pokyn hovo­rí o prí­stu­pe k Božie­mu slo­vu v poko­re. Musí­me byť ochot­ný v poko­re sa nechať od Boha pou­čiť. Urči­te nie tak, ako Žalm 78:41 hovo­rí o izra­el­skom náro­de, že ako sa zacho­va­li, keď puto­va­li z Egyp­ta do Kana­á­nu: „A zno­va a zno­va pokú­ša­li sil­né­ho Boha a Svä­té­mu Izra­e­lov­mu vyme­ria­va­li hra­ni­ce“. Keď pri­stu­pu­je­me k Bohu a jeho slo­vu, musí­me odlo­žiť svo­je pred­sta­vy a myš­lien­ky a v plnej poko­re a tichos­ti pri­jať to, čo On nám hovo­rí a prikazuje.

       Tre­tí pokyn: nech neodí­du od tvo­jich očí – hovo­rí sa tu o Božom slo­ve a reči. Ak máme pri­jať úži­tok teles­né­ho uzdra­ve­nia zasľú­be­né­ho v Božom slo­ve, je nut­né, aby sme mali obe oči bez odvrá­te­nia upre­né na Hos­po­di­no­vo zasľú­be­nie – zna­me­ná to, pri­jať zasľú­be­nie bez zapo­chy­bo­va­nia. Ak pochy­bu­je­me, apoš­tol Jakub nás varu­je: „Ale nech pro­sí vo vie­re nič nepo­chy­bu­júc; lebo ten, kto pochy­bu­je, podo­bá sa mor­skej vlne, hna­nej a zmie­ta­nej vet­rom. Lebo nech sa nedom­nie­va taký člo­vek, že dosta­ne voľa­čo od Pána. Muž dvo­ja­kej mys­le je nestá­ly na všet­kých svo­jich ces­tách“ (Jakub 1:6-8).

       Jakub tu odkrý­va, pre­čo čas­to zly­há­va­me v otáz­ke uzdra­ve­nia, hoci uzdra­ve­nie je zasľú­be­né, je plat­né, lebo ho zasľú­bil prav­di­vý Boh. To, čo je v Božom slo­ve zasľú­be­né, pat­rí v plnos­ti a plným prá­vom nám Božím deťom a je na nás, čo a koľ­ko si zo zasľú­be­ní vie­rou nač­rie­me a privlastníme. 

       Uve­de­né tri poky­ny vstu­pu­jú do vnút­ra našej bytos­ti cez „brá­nu ucha“ a „brá­nu oka“ a sme­ru­jú do cen­tra našej bytos­ti, kto­rým je v Pís­me nazva­né naše „srd­ce“. Štvr­tý pokyn znie: ostrí­haj ich pro­stred svoj­ho srd­ca – a ostrí­hať máme Božie slo­vo a reč. Vo ver­ši 23 je uve­de­ná dôle­ži­tosť srd­ca pre celý ľud­ský život: „Nado všet­ko, čo tre­ba strá­žiť, strež svo­je srd­ce, lebo z neho pochá­dza život“. Môže­me pove­dať, že čo je v našom srd­ci, to ria­di celý náš život a všet­ko, čo prežívame. 

       V záve­re toh­to oddie­lu si ešte pri­po­me­nie­me verš Židom 4:12, kto­ré­mu sme sa veno­va­li v pred­chá­dza­jú­com III. die­ly: „Lebo slo­vo Božie je živé a účin­né a ostrej­šie nad kaž­dý meč dvoj­seč­ný, a pre­ni­ka­jú­ce až do roz­de­le­nia duše a ducha, kĺbov a špi­kov a spô­sob­né posú­diť myš­lien­ky a mys­le srd­ca“.

       Ten­to verš dob­re zapa­dá aj do témy toh­to die­lu. V celej ľud­skej bytos­ti niet oblasť či  mies­to kam by Božie slo­vo nepre­nik­lo. Zasa­hu­je do duše, ducha, srd­ca, mys­li a do kaž­dej čas­ti náš­ho fyzic­ké­ho tela.

       Božie slo­vo je ako seme­no, kto­ré keď je zasia­te do náš­ho srd­ca, pri­ná­ša več­ný život a pre ten­to nový život je v ďal­šom potreb­nou výži­vou. Pre naše telá pri­ná­ša uzdra­ve­nie; osve­cu­je naše mys­le a dáva nám múdrosť.

       Je to teda v znač­nej mie­re našou vecou, ako a či pri­jí­mam Božie slo­vo so sta­rost­li­vos­ťou a pozor­nos­ťou – či ho vpúš­ťa­me brá­nou náš­ho ucha i brá­nou oka tak –, aby pre­bý­va­lo a ria­di­lo naše srd­ce a bolo našim živo­tom a celé­mu telu lekár­stvom. Urči­te dob­re uro­bí ten, kto príj­me slo­vá žalmistu:

 

Okús­te a viď­te, že: dob­rý je Hos­po­din; bla­ho­sla­ve­ný muž, kto­rý sa utie­ka k nemu.

Žalm 34:9

 

 

Duchov­né osvietenie

 

Pre­d­iv­né sú tvo­je sve­dec­tvá, pre­to pozo­ru­je moja duša na ne. Otvo­re­nie tvo­jich slov osve­cu­je; robí pros­tých rozumnými.

Žalm 119:129-130

 

Sme pre­sved­če­ní, že v dneš­nej dobe niet pochyb­nos­ti o potre­be dob­ré­ho vzde­la­nia viac než kedy­koľ­vek v his­tó­rii. V kaž­dej oblas­ti ľud­skej čin­nos­ti sa poža­du­je pri­me­ra­ná kva­li­fi­ká­cia. Svet­ské vzde­la­nie však nie je to isté ako „svet­lo“ a „roz­um“, kto­ré pri­ná­ša Božie slo­vo. Niet také­ho vzde­la­nia, kto­ré by ich moh­lo nahra­diť. Žiad­ne svet­ské vzde­la­nie to nedokáže.

       Nespo­chyb­ni­teľ­ne svet­ské vzde­la­nie je veľ­mi potreb­né a veľ­mi uži­toč­né. Vyso­ko vzde­la­ná myseľ je dob­rý a uži­toč­ný nástroj – ako ostrý nôž -, ale ako môže byť zne­uži­tý nôž, tak môže byť zne­uži­tá aj myseľ. Rov­na­ko môže byť zne­uži­té aj svet­ské vzde­la­nie. Mys­lím si, že pre toto nie je potreb­né uvá­dzať prí­kla­dy. Prí­tom­ná doba je plná uda­los­tí, za kto­rých ľud­ský život vyha­sí­na prá­ve v dôsled­ku špič­ko­vých technológií.

       Všet­ci na ten­to svet pri­chá­dza­me duchov­ne sle­pí. Žije tu, štu­du­je­me, vzde­lá­va­me sa, hľa­dá­me múd­rosť toh­to sve­ta a mys­lí­me si, že v nej je naša slo­bo­da.  Ras­tie­me v pozna­ní a pri­tom sa neus­tá­le nachá­dza­me v duchov­nej tme, z kto­rej sa nevie­me dostať – vyslo­bo­de­nie z nej s pozna­ním nepri­chá­dza. Je to zúfa­lo bez­ná­dej­ný stav, ale nie kaž­dý jeden si svoj život  tak­to uvedomuje.

        Sami sa nevie­me vyslo­bo­diť zo svo­jej bie­dy, nej­de to. Nech si dáva­me čo naj­lep­šie pred­sav­za­tia, nedo­ká­že­me ich usku­toč­niť. Neús­peš­né poku­sy a o nápra­vu, o zme­nu živo­ta, nám uka­zu­jú našu vlast­nú bez­moc­nosť. Je to Boh, kto­rý vyslo­bo­dzu­je z tmy. Posie­la nám svo­je slo­vo vo zves­ti evan­je­lia. Je to Božie slo­vo, kto­ré zasvie­ti do našej tmy a zasvie­ti nám Kris­tus, skr­ze kto­ré­ho sme vyslobodení.

       S tým­to svet­lom okam­ži­te pri­šiel do môj­ho pokoj, radosť, isto­ta odpus­te­nia hrie­chov a vedo­mie Božej prí­tom­nos­ti. Kaž­dý, kto pre­žil ten­to pre­chod z tmy do Božie­ho svet­la vie o čom píšem.

 

 

Zdro­je

1) Zoznam lite­ra­tú­ry, polož­ka  27 a) Kni­ha I: Zákla­dy víry, str.34 – 40

 

Pre­chod na úvod­nú strán­ku – Úvod

Pre­chod na I. diel – Prológ

Pre­chod na pokra­čo­va­nie V. dielom

Pre­chod na Naj­nov­šie člán­ky na stránke

 

Umiest­ne­né: 16. 6. 2025