Kresťanstvo – Čo to je?

Mno­hí ľudia sa hlá­sia ku kres­ťan­stvu a o sebe tvr­dia, že sú kres­ťa­nia. Nie­kto zdô­vod­ňu­je toto tvr­de­nie tým, že cho­dí do kos­to­la. Iný tým, že pat­rí do neja­kej kres­ťan­skej cir­kvi ale­bo vstú­pil do neja­kej orga­ni­zá­cie či hnu­tia, kto­ré má v náz­ve slo­vo „kres­ťan­ské“ a teda je kresťanom.

Ale­bo iný hovo­rí: „Ja som sa naro­dil v kres­ťan­skej rodi­ne, moji rodi­čia sú kres­ťa­nia a tak aj ja som kres­ťan“. Ale­bo pre­to, že ho jeho rodi­čia dali pokrs­tiť ale­bo pre­to, že pre­vá­dza rôz­ne nábo­žen­ské ale­bo mod­li­teb­né akti­vi­ty je pova­žo­va­ný, ale­bo sa sám pova­žu­je za kres­ťa­na. A aj iné ďal­šie argu­men­ty počú­va­me od ľudí, kto­rí sa pova­žu­jú za kresťanov.

Mno­hí sú pre­sved­če­ní, že vďa­ka vyko­ná­va­niu rôz­nych nábo­žen­ských čin­nos­tí sú, ale­bo sa sta­nú, kres­ťan­mi. Vyko­ná­va­nie tých­to čin­nos­tí však člo­ve­ka neuro­bí  kres­ťa­nom. Ale ak toto teda ešte nie je kres­ťan­stvo, tak čo kres­ťan­stvo potom je?

Ako už samot­né slo­vo kres­ťan, kres­ťan­stvo, naz­na­ču­je, toto pome­no­va­nie súvi­sí s menom Ježi­ša Kris­ta. Datu­je sa, že toto ozna­če­nie vznik­lo v Anti­ochii (Sýria). Tam priš­li Ježi­šo­vi uče­ní­ci z Jeru­za­le­ma. Títo vša­de po ces­te roz­prá­va­li o svo­jej vie­re a rov­na­ko tak aj v Anti­ochii. Káza­li hlav­ne tu žijú­cim Gré­kom. Títo ich počú­va­li a mno­hí z nich uve­ri­li a obrá­ti­li sa k Ježi­šo­vi Kris­to­vi. Zalo­ži­li zbor, pra­vi­del­ne sa stre­tá­va­li a vyučo­va­li sa Božie­mu slo­vu. A Božie slo­vo ovplyv­ni­lo kaž­do­den­ný život tých­to veria­cich, tak­že oni inak mys­le­li, hovo­ri­li a jed­na­li. Ich život sa zme­nil, sta­li sa iný­mi a to až tak, že ostat­ní ľudia si to všim­li a divi­li sa aká zme­na to u nich nasta­la. Ich život nie­sol zna­ky nie­čo­ho nové­ho, novej kvality.

Pre­to­že títo ľudia vša­de hovo­ri­li o Ježi­šo­vi Kris­to­vi, hovo­ri­li a kona­li tak, ako on učil a kázal, napo­dob­ňo­va­li ho svo­jim spô­so­bom živo­ta, ostat­ní si pre nich vymys­le­li meno „kris­tov­ci“. Meno „kris­tov­ci“ pochá­dza teda od slo­va „Kris­tus“. Tak boli spo­čiat­ku v Anti­ochii ozna­čo­va­ní ľudia, kto­rí veri­li v Ježi­ša Kris­ta, hovo­ri­li o ňom ako učil a žil a pod­ľa toho ich súčas­ní­ci pozna­li, že aj oni žijú podob­ne ako Ježiš Kristus.Poznali, že sú to nasle­dov­ní­ci Kris­ta – a nie nie­ko­ho a ničo­ho iné­ho -, čiže sú kris­tov­ci.

V Anti­ochii nasle­dov­ní­kov Kris­ta, Kris­to­vých uče­ní­kov, Kris­to­vých nasle­dov­ní­kov  teda ozna­čo­va­li pome­no­va­ním „kris­tov­ci“.  Tra­du­je sa, že odtiaľ pochá­dza dneš­né pome­no­va­nie „kres­ťan“, „kres­ťan­stvo“. Samot­né slo­vo „kres­ťan“ a „kres­ťa­nia“ však nevy­jad­ru­je sku­toč­nosť nasle­do­va­nia Ježi­ša Kris­ta.  Zo samot­né­ho tot­ho slo­vo nevie­me „o čo ide“. Takým je len slo­vo „kris­to­vec“, „kris­tov­ci“. Slo­vo „kres­ťan“ v slo­ven­či­ne je tech­nic­ký pojem, kto­rý už vyža­du­je dopl­ňu­jú­ce vysvet­le­nie, čo toto slo­vo význa­mom urču­je či zna­me­ná – pri pou­ži­tí toh­to slo­va tre­ba doda­toč­ne vysvet­liť „o čo ide“. Toto je, pod­ľa his­tó­rie, jed­no z mož­ných vysvet­le­ní slo­va „kres­ťan“, „kres­ťan­stvo“.

Iné vysvet­le­nie sa opie­ra o akt krs­tu – o slo­vo „krst“. Tí, kto­rí uve­ri­li v evan­je­lium Ježi­ša Kris­ta na zna­me­nie svo­jej vie­ry sa dáva­jú „pokrs­tiť“.  Pri­tom ale pod bib­lic­kým krs­tom sa roz­umie sym­bo­lic­ké pono­re­nie celé­ho veria­ce­ho pod hla­di­nu vody.

Nech je his­to­ric­ky správ­ne kto­ré­koľ­vek vysvet­le­nie slo­va „kres­ťan“, „kres­ťan­stvo“, obe vysvet­le­nia majú jed­no spo­loč­né: Toto pome­no­va­nie súvi­sí s vie­rou v Pána Ježi­ša Kris­ta. Súvi­sí s vie­rou v Božie­ho Syna, Ježi­ša Kris­ta z Naza­re­ta, kto­rý pri­jal ľud­ské telo, aby zapla­til za hriech člo­ve­ka. Keď však pou­ží­va­me slo­vo kres­ťan a kres­ťan­stvo, bolo by veľ­mi potreb­né jas­ne vysvet­liť (defi­no­vať), čo pod tým­to slo­vom roz­umie­me a čo ním ozna­ču­je­me, lebo pod pláš­tik „kres­ťan­stva“ sa pod­sú­va veľa „nekres­ťan­ské­ho“.

Kres­ťa­nia sa svo­jim von­kaj­ším vzhľa­dom ničím nelí­šia od iných ľudí. Nena­rást­li im kríd­la a aj dážď prší a sln­ko svie­ti na nich rov­na­ko ako na iných ľudí. A pred­sa! Je tu nie­čo, pod­ľa čoho ich mož­no identifikovať.

Je to ich vnú­tor­ný postoj. Kres­ťan uve­ril, že Boh je a že je živý. Úprim­ne hľa­dal a našiel ces­tu k Bohu a v poko­re srd­ca sa vrá­til späť k svoj­mu Stvo­ri­te­ľo­vi. Obra­cia sa k Bohu ako k svoj­mu nebes­ké­mu Otco­vi. Má k nemu postoj rešpek­tu a úcty. Má s Bohom živý vzťah. Kres­ťan­stvo je výra­zom toho­to postoja.

Kres­ťan­stvo je život­ný štýl. A to je to, pod­ľa čoho je kres­ťan naj­lep­šie roz­poz­na­teľ­ný. Kres­ťan uve­ril v Ježi­ša Kris­ta a svo­jim živo­tom sa sna­ží napl­niť jeho slo­vá a žiť tak, ako žil Ježiš. Šesť­de­siat šesť kníh Bib­lie – zapí­sa­né Božie slo­vo – je zdro­jom jeho pozna­nia a štan­dar­dom pre jeho život. U kres­ťa­na je zho­da slov a skut­kov. Kres­ťan milu­je Ježi­ša Kris­ta a túto lás­ku doku­men­tu­je svo­jim životom.

Reál­ny, exis­tu­jú­ci, žijú­ci kres­ťan má nedos­tat­ky, chy­by a dopúš­ťa sa omy­lov. Ale! Má silu vstať a zno­vu krá­čať. Nečer­pá zo svoj­ho, nej­de vlast­nou silou. Zdro­jom jeho sily, lás­ky, poko­ja, rados­ti je Ježiš Kris­tus. Kres­ťan nie je doko­na­lý, ale je nasme­ro­va­ný, oto­če­ný k Ježi­šo­vi Kris­to­vi. Krá­ča s oča­mi upre­tý­mi na ten­to cieľ. Nie je doko­na­lý, ale sme­ru­je k doko­na­los­ti. Sme­ru­je k več­né­mu živo­tu a je oto­če­ný tvá­rou tam, kde je Ježiš Kris­tus. A to je tre­tia cha­rak­te­ris­ti­ka kres­ťa­na a kresťanstva.

1. Základ kres­ťan­ské­ho života

Mys­lí­me si, že tak­mer pre všet­ko v našom živo­te potre­bu­je­me neja­ký základ. Naše kona­nie sa musí o nie­čo opie­rať. Pri posu­dzo­va­ní, pri pri­jí­ma­ní nových názo­rov, pri jed­na­ní s ľuď­mi vždy sa opie­ra­me o neja­ké nor­my, vždy vychá­dza­me zo základ­ných pred­po­kla­dov kto­rým dôve­ru­je­me, na kto­ré sa opie­ra­me a na kto­ré sa odvo­lá­va­me, že to tak je. Náš život, náš spo­lo­čen­ský pohyb a vzťah k pri­ro­dze­né­mu a nad­pri­ro­dze­né­mu sve­tu vychá­dza prá­ve z toho, čo sme do náš­ho živo­ta pri­ja­li ako nor­mu, prav­du, o kto­rú sa ďalej opie­ra­me, vychá­dza­me z tej­to prav­dy a dôve­ru­je­me jej, že je prav­dou bez ohľa­du na menia­ce sa von­kaj­šie či vnú­tor­né okol­nos­ti. Potre­bu­je­me vychá­dzať zo správ­nych pred­po­kla­dov ako v mate­riál­nom, tak aj v duchov­nom živo­te, lebo len tak naše úva­hy a záve­ry z nich uro­be­né budú v zho­de s mate­riál­nou či duchov­nou skutočnosťou.

Náš pozem­ský život je nie­čo ako sta­va­nie budo­vy. Tak ako pri sta­va­ní budo­vy najprv potre­bu­je polo­žiť dob­rý a pev­ný základ, aby sa budo­va nezrú­ti­la, tak je tomu aj s našim duchov­ným živo­tom, tak je tomu aj v kres­ťan­stve. Čo je dob­rý základ pre budo­vu, dom, to nám pove­dia inži­nie­ri-stav­bá­ri. Čo je zákla­dom kres­ťan­ské­ho živo­ta o tom nám hovo­rí Bib­lia. Ľudia vše­obec­ne by mali poznať Bib­liu – a meno­vi­te pre­dov­šet­kým všet­ci tí, kto­rí sa pre­hla­su­jú za kresťanov.

V Bib­lii máme na rôz­nych mies­tach život kres­ťa­na pri­rov­na­ný k budo­va­niu ale­bo sta­va­niu budo­vy. Zákla­dy sú prvou a naj­dô­le­ži­tej­šou čas­ťou budo­vy. Urču­jú maxi­mál­nu výš­ku a váhu budo­vy. Sla­bý základ – sla­bá a malá budo­va. Medzi zákla­dom a budo­vou je úzky vzťah. Tak tomu je aj v duchov­nom živo­te. Člo­vek sa nad­chne pre krás­ne myš­lien­ky kres­ťan­stva, ale ak nepo­lo­ží dob­rý ale­bo žia­den základ, jeho duchov­ná budo­va sa naklá­ňa a čas­to aj zrú­ti. Z nad­še­nia, zo zápa­lu osta­ne čas­to len zrú­ca­ni­na sľu­bov, mod­li­tieb, čas­to nespl­ne­ných a nedo­sia­hnu­tých záme­rov. A dôvod zly­ha­nia je jeden: je to základ, kto­rý nebol polo­že­ný riad­ne a nemo­hol uniesť budo­vu, kto­rá mala byť na ňom postavená.

Čo je Bohom urče­ný základ pre život s nim?

Bib­lia nám na túto otáz­ku dáva jas­nú odpo­veď: „..iný základ nemô­že nikto polo­žiť mimo toho, kto­rý je polo­že­ný, kto­rým je Ježiš Kris­tus“. Ježiš Kris­tus je základ, základ­ný kameň, kto­rý pre našu duchov­nú stav­bu dal sám Boh. Pra­vý základ kres­ťan­ské­ho živo­ta je Ježiš Kris­tus sám – nič iné­ho a nikto iný. Nemô­že ním byť žiad­ny obrad, cere­mo­niál, filo­zo­fia ale­bo nie­čo iné, ale len sám Ježiš Kris­tus. Len on je tou pra­vou ska­lou, pra­vým a sku­toč­ným zákla­dom a len v ňom a skr­ze neho je spa­se­nie našich živo­tov. A len na tom­to zákla­de budo­va­ný život je živo­tom s Bohom, Božou stavbou.

2. Roz­poz­na­nie faloš­né­ho zákla­du – znač­ky na blud­ných cestách

Čas­to pri­chá­dza­jú za nami ľudia a hovo­ria nám o potre­be dať si do poriad­ku náš vzťah s Bohom. To je správ­na a dob­rá pri­po­mien­ka, uži­toč­né napo­me­nu­tie. Ide ale o to, čo nám ponú­ka­jú ako správ­nu ces­tu, čo nám ponú­ka­jú ako rie­še­nie pre náš život. A pre člo­ve­ka vyvs­tá­va otáz­ka, ako roz­poz­nať, či to, čo nám hovo­ria a ponú­ka­jú, je naozaj tou správ­nou ces­tou, kto­rá nás naozaj pri­ve­die k Bohu. Roz­poz­nať to môže­me pod­ľa odpo­ve­dí na tri nasle­dov­né otázky:

1. Kto je Ježiš Kristus?

Bib­lic­ká odpo­veď: Ježiš Kris­tus je Boh. Stal sa člo­ve­kom a zomrel na krí­ži za hrie­chy ľud­stva. Vstal z mŕt­vych a je živý.

2. Čo je Biblia?

Bib­lic­ká odpo­veď: Je to zapí­sa­né Božie slo­vo. Všet­ko, čo potre­bu­je­me vedieť o Bohu, o Ježi­šo­vi Kris­to­vi, o našej ces­te k spá­se sa môže­me dozve­dieť len a len z Bib­lie pozos­tá­va­jú­cej so šesť­de­sia­tich šies­tych kníh – a iba pro­stred­níc­tvom nej. Niet iné­ho zdroja.

3. Ako môže­me byť spasení?

Bib­lic­ká odpo­veď: Spa­se­nie je z milos­ti, nie zo skut­kov. Je to dar.  Spa­se­ní sme jedi­ne vie­rou v Ježi­ša Kris­ta. Z milos­ti a jedi­ne vie­rou. Žia­den ľud­ský sku­tok nie je dosta­toč­ný k tomu, aby sme sa dosta­li do neba.

Toto sú tri naj­dô­le­ži­tej­šie otáz­ky a pod­ľa odpo­ve­dí na ne sa už dá zorien­to­vať, či ide o bib­lic­ké spo­lo­čen­stvo ale­bo nie. Okrem toh­to ľudia zo siekt a kul­tov tvr­dia, že oni sú tí pra­ví a jedi­ne oni majú pra­vé pozna­nie a uče­nie o ces­te spa­se­nia. Všet­kých ostat­ných popie­ra­jú, zne­va­žu­jú a odmietajú.

Faloš­né uče­nia, spo­loč­nos­ti, kto­ré ponú­ka­jú faloš­ný základ, nespráv­nu ces­tu, vám aspoň na jed­nu z tých­to otá­zok dajú inú ako uve­de­nú odpo­veď. Môžu popie­rať bož­stvo Pána Ježi­ša Kris­ta a jeho nad­pri­ro­dze­né naro­de­nie z pan­ny. Môžu vám hovo­riť, že spa­se­ný môže­te byť zo skut­kov ale­bo kom­bi­ná­ci­ou milos­ti a vlast­ných skut­kov. Mož­no vám budú popie­rať Bib­liu ako Božie slo­vo a tvr­diť, že Bib­lia je len ľud­ské slo­vo a jedi­ne ich uče­nie je to správ­ne a prav­di­vé – ale­bo, že len ich pre­klad Bib­lie je správny.

Budú vás pre­svied­čať, že jedi­ne oni sú tým pra­vým spo­lo­čen­stvom (cir­kvou), v kto­rom náj­de­te svo­je spa­se­nie. Pove­da­né iný­mi slo­va­mi: Budú tvr­diť, že ich cir­kev (spo­lo­čen­stvo) je spá­so­nos­né. Budú tvr­diť, že v ich cir­kvi sú naz­hro­maž­de­né pokla­dy milos­ti, z kto­rých pre svo­je spa­se­nie bude­te môcť čer­pať, ak sa sta­ne­te čle­nom ich cir­kvi. Toto sú hlav­né znač­ky blud­ných ciest.

Verí­me, že:  Jedi­ným, Bohom urče­ným zákla­dom pre spa­se­nie člo­ve­ka je Ježiš Kris­tus, kto­rý sa stal člo­ve­kom a zomrel za naše hrie­chy. Vie­rou v neho môže­me dosiah­nuť odpus­te­nie našich hrie­chov a byť spa­se­ný tak, ako nám o tom dáva výpo­veď Bib­lia, kto­rá je zapí­sa­ným Božím slovom.

Súvi­sia­ci člá­nok: Budo­va kres­ťan­skej vie­ry. Píše­me v ňom o tom, ako polo­žiť do svoj živo­ta základ, kto­rým je Ježiš Kristus.

image_pdfimage_print