Čo je teológia – 1. časť

A. Slov­ní­ko­vý význam a gené­za pojmu

Vše­obec­ná definícia

Teoló­gia je zlo­že­né slo­vo a pochá­dza z gréc­kych slov: the­os – boh a logos – slo­vo, uče­nie, náuka. Slo­vom teoló­gia doslov­ne ozna­ču­je­me uče­nie o bohuuče­nie o bož­stve prí­sluš­né­ho nábo­žen­stva. Ale­bo voľ­nej­šie sa tým­to poj­mom roz­ume­jú myš­lien­ky o bohu. Táto defi­ní­cia je defi­ní­cia teoló­gie vo vše­obec­nom zmys­le toh­to slova.

Myš­lien­ky neos­tá­va­jú v mys­li, ale sa vyjad­ruj­kú slov­ne a for­mu­jú sa do cel­kov, kto­ré pred­sta­vu­jú uče­nie. Pre­to slo­vá teoló­giauče­nie sú zame­ni­teľ­né – sú syno­ny­má. Tak ich aj používame.

Bib­lic­ká teológia

Uče­nie o Bohu ale­bo myš­lien­ky o Bohu vychá­dza­jú­ce iba z Bib­lie pozos­tá­va­jú­cej zo 66 kníh nazve­me slo­vom bib­lic­ká teoló­gia.  Môže­me tiež pove­dať, že v bib­lic­kej teoló­gii je obja­vo­va­nie, trie­de­nie a pozná­va­nie právd o Bohu zja­ve­né­ho na strán­kach iba takej­to Bib­lie. Vychá­dza­me pri­tom zo sku­toč­nos­ti, že Boh exis­tu­je, zja­vil sám seba a toto zja­ve­nie sprí­stup­nil ľud­stvu. Zdro­jom tej­to teoló­gie – bib­lic­kej teoló­gie -, je jedi­ne zapí­sa­né Božie slo­vo, Bib­lia a nie aj iný zdroj. 

Nábo­žen­ská teológia

Uče­nie kon­krét­ne­ho nábo­žen­stva, sys­te­ma­tic­ký výklad jeho doktrín nesie pome­no­va­nie teoló­gia toh­to nábo­žen­stva. V takom­to zmys­le hovo­rí­me o teoló­gii kres­ťan­skej, islam­skej, judaiz­mu a podob­ne. V takom­to zmys­le teoló­gia dané­ho nábo­žen­stva je súhr­n­né uče­nie kon­krét­ne­ho nábo­žen­stva a posky­tu­je sys­te­ma­tic­ký výklad doktrín iba toh­to nábo­žen­stva. V tej­to teoló­gii (teoló­giách) sa okrem nábo­žen­ských (svä­tých) kníh toh­to nábo­žen­stva pou­ží­va­jú aj iné zdro­je, ako napr. vyhlá­se­nia a tvr­de­nia naj­vyš­ších auto­rít, filo­zo­fia, vedec­ké teórie  a iné.

Gené­za poj­mu teológia

Vznik a vývoj

Pojem teoló­gia sa naj­čas­tej­šie spá­ja s nábo­žen­stvom. His­to­ri­ci a filo­zo­fi však upo­zor­ňu­jú, že pôvod toh­to slo­va sia­ha do pred­kres­ťan­ské­ho obdo­bia. Výraz teoló­gia bol zná­my už v gréc­kej filo­zo­fii. V časoch Pyta­go­ra (sta­rog­réc­ky filo­zof, žil asi v rokoch 570 až 496 pred Kris­tom) pome­no­va­ním teoló­go­via ozna­čo­va­li mužov, kto­rí bás­ni­li o bohoch – teda bolo to pome­no­va­nie istej sku­pi­ny básnikov.

V Bib­lii sa ten­to pojem nevys­ky­tu­je. Uvá­dza sa1), že pojem v sa kres­ťan­stve  obja­vu­je až v ran­nom obdo­bí cir­kvi, v 2. – 4. sto­ro­čí, kedy dochá­dza­lo k prvým poku­som o sys­te­ma­ti­zá­ciu kres­ťan­ské­ho uče­nia. Spá­ja sa s mena­mi Ter­tu­liá­na, Kle­men­ta Ale­xan­drij­ské­ho, Ori­gé­na, Ata­ná­zia a pre­dov­šet­kým Auré­lia Augus­tí­na z Hip­pó (*354 – † 430). Augus­tín podal vše­obec­nú, v pod­sta­te dodnes plat­nú cha­rak­te­ris­ti­ku teoló­gie ako myš­lien­ko­vej reči o Bohu.

Na web strán­ke Slo­vo vie­ry slo­vo teoló­gia pou­ží­va­me výluč­ne v zmys­le bib­lic­ká teoló­gia. Ak by inak, bude na  to výraz­ne upozornené.

Teolo­gic­ké systémy

Súhrn doktrín a uče­ní tvo­ria­ci vie­rouč­ný celok nesie pome­no­va­nie teolo­gic­ký sys­tém. V his­tó­rii kres­ťan­stva sa vznik­lo via­ce­ro teolo­gic­kých sys­té­mov. To, že ich je via­ce­ro zna­me­ná, že sa nez­ho­du­jú, ba priam si pro­ti­re­čia, sto­ja pro­ti sebe. To je smut­ná sku­toč­nosť a rea­li­ta našej prí­tom­nej doby. Pod­rob­nej­šie o teolo­gic­kých sys­té­moch píše­me v tre­tej čas­ti toh­to mini cyklu.

B. Kres­ťan­ská teoló­gia prí­tom­nej doby

V tom­to oddie­le sa na kres­ťan­skú teoló­giu díva­me ako na teoló­giu vo vše­obec­nom zmys­le slo­va – ako na teoló­giu nábo­žen­stva. Pred­sta­vu­je sa ako dis­cip­lí­na aka­de­mic­ké­ho štú­dia, ako uče­nie sys­te­ma­tic­ky roz­ví­ja­jú­ce mys­le­nie o Bohu na zákla­de vie­ry v sebaz­ja­ve­né­ho Boha a mož­nos­ti jeho pozna­nia. Čle­ní sa na obo­ry, kto­ré je mož­né zara­diť do nasle­dov­ných celkov:

1. (Vlast­ná) bib­lic­ká teoló­gia Učí kres­ťa­na pocho­piť jeho vlast­ný prí­beh vo svet­le Božie­ho zja­ve­nia. Keď kres­ťan pocho­pí, že Boh je zvr­cho­va­ný nad celou his­tó­ri­ou a tisí­ce rokov dejín ľud­stva for­mu­je svoj ľud v rám­ci jed­né­ho plá­nu spá­sy, pomô­že mu vidieť svoj vlast­ný prí­beh zo správ­nej perspektívy.

Učí ho pocho­piť, odkiaľ je a kam sme­ru­je. Bib­lic­ká teoló­gia dáva dohro­ma­dy celý prí­beh Bib­lie, od stvo­re­nia člo­ve­ka Ada­ma až po nové stvo­re­nie v Kris­tu. Keď kres­ťan pocho­pí, že začal v hrie­chu, ale teraz sme­ru­je k več­né­mu radost­né­mu spo­lo­čen­stvu s Bohom a Božím ľudom, bude to v ňom vzbu­dzo­vať vytrva­losť, nádej a radosť upro­stred kaž­do­den­ných bojov.

Učí ho pocho­piť, ako do seba zapa­dá celá Bib­lia. Ak sa pono­rí­me do nie­kto­rej kni­hy v Bib­lii bez toho, aby sme vede­li, kde sa nachá­dza­me v his­tó­rii Božie­ho plá­nu vykú­pe­nia, prav­de­po­dob­ne bude­me zmä­te­ní a odra­de­ní. Ale bib­lic­ká teoló­gia nám pomá­ha pocho­piť, ako do seba zapa­dá celá Bib­lia, čo umož­ňu­je poro­zu­mieť kaž­dej jed­not­li­vej časti.

Učí kres­ťa­nov poro­zu­mieť všet­kým čas­tiam Pís­ma vo svet­le Kris­tov­ho die­la, na kto­ré pou­ka­zu­jú a pomá­ha kres­ťa­nom zis­tiť, aký význam majú pre kaž­do­den­ný život.

Na bib­lic­kú teoló­giu sa môže­me dívať ako na súčasť sys­te­ma­tic­kej teoló­gie.

2. Dog­ma­tic­ká teoló­gia   Učí o dog­mách či doktrí­nach. Môže­me pove­dať, že je sys­te­ma­tic­kým uče­ním zja­ve­nia sa troj­je­di­né­ho Boha v Kris­to­vi v chá­pa­ní jed­not­li­vých cir­kví či kres­ťan­ských nábo­žen­ských spo­lo­čens­tiev. Ich dog­my (doktrí­ny) sú ich základ­né člán­ky vie­ry. Kaž­dá deno­mi­ná­cia či cir­kev­né spo­lo­čen­stvo má svo­ju dog­ma­tic­kú teoló­giu, má svo­je dogmy.

3. Exe­ge­tic­ká teoló­gia Zaobe­rá sa roz­bo­rom a výkla­dom jed­not­li­vých bib­lic­kých tex­tov. Je súčas­ťou bib­lic­kej a sys­te­ma­tic­kej teológie.

4. His­to­ric­ká teoló­gia  Dáva his­to­ric­ký pohľad na kres­ťan­ské uče­nie od apoš­tol­skej doby až do súčas­nos­ti. Pred­kla­dá deji­ny kres­ťan­stva a cirkví.

5. Pri­ro­dze­ná teoló­gia Pred­kla­dá, čo je mož­né poznať o Bohu ľud­ským roz­umom a štú­di­om pri­ro­dze­né­ho sveta.

6. Pas­to­rač­ná či prak­tic­ká teoló­gia   Spro­stred­ku­je uve­de­nie doktri­nál­nych právd do živo­ta svo­jej cir­kvi a jej jed­not­liv­cov. Pat­rí sem pas­to­rá­cia, evan­je­li­zač­ná misia, litur­gia, kate­che­ti­ka a iné prak­tic­ké veci bež­né­ho živo­ta cir­kvi a jednotlivca.

7. Sys­te­ma­tic­ká teoló­gia   Uspo­ria­dá­va jed­not­li­vé uče­nia bib­lic­kej a exe­ge­tic­kej teoló­gie o Bohu do jed­né­ho celku.

Ak teoló­gia, tak bež­né­ho veria­ce­ho v evan­je­lium asi naj­viac zau­jí­ma sys­te­ma­tic­ká teoló­gia. O tom­to teolo­gic­kom odbo­re môže ešte pove­dať, že:

Sys­te­ma­tic­ká teoló­gia dáva do vzá­jom­ných súvis­los­tí úda­je o bib­lic­kom zja­ve­ní, aby uká­za­la sys­te­ma­tic­ky cel­ko­vý obraz Božie­ho sebaz­ja­ve­nia ako obraz jed­né­ho cel­ku. Je to druh teoló­gie, kto­rý dáva veci do cel­kov, kto­ré vysvet­ľu­jú jed­not­li­vé témy. Kni­hy v Bib­lii posky­tu­jú infor­má­cie o rôz­nych témach. Naprí­klad o spa­se­ní, ale žiad­na kni­ha sama o sebe nepos­ky­tu­je všet­ky infor­má­cie o spa­se­ní, resp. o ces­te spá­sy hrieš­ni­ka. Sys­te­ma­tic­ká teoló­gia zhro­maž­ďu­je všet­ky infor­má­cie o spa­se­ní zo všet­kých kníh Bib­lie a upra­vu­je ich do jed­né­ho cel­ku, kto­rý sa nazý­va sote­ri­oló­gia. A o tom je sys­te­ma­tic­ká teoló­gia – je to uspo­ria­da­nie bib­lic­kých uče­ní do jed­né­ho cel­ku pod­ľa jed­not­li­vých tém, aby v koneč­nom dôsled­ku poda­la cel­ko­vý obraz Božie­ho sebaz­ja­ve­nia a jeho kona­niu v deji­nách ľud­stva a spá­sy Božie­ho ľudu.

V sys­te­ma­tic­kej teoló­gii je reč o jed­not­li­vých cel­koch, kto­rý­mi sú:

Bib­li­oló­gia je uče­nie o inšpi­rá­cii, neomyl­nos­ti, auto­ri­te a kano­ni­ci­te Bib­lie. Je to štú­dium a uče­nie o Bib­lii ako celku.

Pate­ro­ló­gia je štú­dium a uče­nie o Bohu Otcovi

Kris­to­ló­gia je štú­dium a uče­nie o Bohu Syno­vi, o Pánu Ježi­šo­vi Kristovi

Pneuma­to­ló­gia je štú­dium a uče­nie o Bohu Svä­tom Duchu

Antro­po­ló­gia je štú­dium a uče­nie o člo­ve­ku a ľudstvu

Hamar­to­ló­gia je štú­dium a uče­nie o hriechu

Sote­ri­oló­gia je štú­dium a uče­nie o spáse

Ange­oló­gia je štú­dium a uče­nie o anjeloch

Ekle­zi­oló­gia je štú­dium a uče­nie o Cirkvi

Escha­to­ló­gia je štú­dium a uče­nie o posled­ných veciach (časoch)

(V rôz­nych zdro­joch je roz­lič­né čle­ne­nie sys­te­ma­tic­kej teoló­gii)

Kres­ťan­ská teoló­gia a bib­lic­ká teológia

Pre­to­že slo­vo kres­ťankres­ťan­stvo sú širo­ké poj­my a ich obsah nie je jed­no­znač­ný, odli­šu­je­me kres­ťan­skú teoló­giu od bib­lic­kej teoló­gie. Roz­diel medzi nimi spo­čí­va v tom, že v kres­ťan­skej teoló­gii vo vše­obec­nos­ti zdro­jom auto­ri­ty nie je len samot­ná Bib­lia, ale ako auto­ri­ta sa pri­jí­ma­jú aj iné zdroje.

Pod bib­lic­kou teoló­gi­ou roz­umie­me  teoló­gi­ou, kto­rej jedi­ným zdro­jom je Bib­lia pozos­tá­va­jú­ca zo 66 kníh – také­to je naše chá­pa­nie tej­to teoló­gie. Len z Bib­lie vie­me, že sa Boh zja­vu­je a že sa zja­vu­je pro­stred­níc­tvo stvo­re­né­ho mate­riál­ne­ho sve­ta, v his­tó­rii náro­dov a živo­te jed­not­liv­cov a pre­dov­šet­kým vo svo­jom Syno­vi Ježi­šo­vi Kris­to­vi z Nazareta.

Bib­lic­ká teoló­gia je rám­com strán­ky „Slo­vo vie­ry“. Je pláš­ťom či ode­vom člán­kov a doku­men­tov, kto­ré sa na tej­to strán­ke nachá­dza­jú – je ich zákla­dom a pozadím.

Pri­tom je potreb­né si uve­do­miť, že ani jed­na teoló­gia, ani jed­no uče­nie nepos­ky­tu­je úpl­né ucho­pe­nie bytos­ti Boha a jeho ces­ty, pre­to­že Boh je neko­neč­ný a neko­neč­ne vyš­ší ako sme my. Pre­to, kaž­dý náš pokus o úpl­né a vyčer­pá­va­jú­ce vysvet­le­nie jeho bytos­ti a jeho ciest zly­há­va (Rima­nom 11:33-36). Pred­sa však, Boh chce, aby sme ho pozna­li nakoľ­ko ho poznať môže­me a doká­že­me a teoló­gia je pros­trie­dok, kto­rý pomá­ha, ako čo naj­lep­šie poznať Boha a mu poro­zu­mieť. Keď sa správ­ne ucho­pí, bib­lic­ká teoló­gia je zjed­no­cu­jú­cim uče­ním. Správ­ne ucho­pe­ná bib­lic­ká teoló­gia je dob­rá a uži­toč­ná – vedie k správ­ne­mu ucho­pe­niu Božie­ho slo­va (2. Timo­te­jo­vi 3:16-17). Štú­dium teoló­gie pomá­ha, aby sme chá­pa­li Boha spô­so­bom, kto­rým ho bude­me môcť osla­vo­vať skr­ze našu lás­ku a posluš­nosť voči nemu.

Všet­ci uve­riv­ší v evan­je­lium Ježi­ša Kris­ta by mali inten­zív­ne a osob­ne štu­do­vať Božie slo­vo – aby sme pozna­li, milo­va­li a poslú­cha­li toho, s kto­rým strá­vi­me večnosť.

Čo hovo­ria teoló­go­via o teológii? 

Pre­čo máme do svoj­ho duchov­né­ho živo­ta polo­žiť aj zákla­dy teoló­gie ? 
Keď v ďal­šom tex­te toh­to člán­ku hovo­rí­me o teoló­gii, tak sa toto ozna­če­nie týka  vše­obec­né­ho pohľa­du na teológiu.

Dob­rá teoló­gia je utvá­ra­ná pod­ľa bib­lic­ké­ho zja­ve­nia a zakla­dá sa na tom, že Boh exis­tu­je, zja­vil sám seba a toto zja­ve­nie sprí­stup­nil ľud­stvu. Toto zja­ve­nie tvo­rí základ všet­kých teolo­gic­kých úvah, výpo­ve­dí a zja­ve­ní. Čo nebo­lo ľud­stvu zja­ve­né, nemô­že byť pozna­né, štu­do­va­né ani vykladané.

V Bib­lii nachá­dza­me Boha kto­rý vstu­pu­je do ľud­ské­ho živo­ta a dejín, aby usku­toč­nil svoj plán vykú­pe­nia. Bib­lia skôr pred­kla­dá  prav­dy upro­stred his­to­ric­kých situ­ácii, ako by posky­to­va­la sys­te­ma­tic­ký súpis toho čo učí. Teoló­gia sa sna­ží  prav­dy Bib­lie sys­te­ma­ti­zo­vať, aby sme im lep­šie roz­ume­li a lep­šie ich v živo­te uplat­ňo­va­li. Počiat­ky také­ho­to uspo­ra­dú­va­nia nachá­dza­me aj v nie­kto­rých kni­hách Bib­lie, pre­dov­šet­kým v lis­te Rím­skym.

Pre­čo štu­do­vať, ale­bo zaobe­rať sa teoló­gi­ou?
Hovo­rí sa, že osob­né štú­dium Bib­lie nevy­ža­du­je nevy­hnut­ne štú­dium teoló­gie. Často­krát to počuť aj vo for­me: Nepot­re­bu­jem bib­lic­kých uči­te­ľov, mňa vyuču­je Svä­tý Duch. Ten, kto odmie­ta teoló­giu a  aj bib­lic­kých uči­te­ľov, v sku­toč­nos­ti ochu­dob­ňu­je a tres­tá sám seba, pre­to­že teoló­gia, ako ucho­pe­nie celé­ho bib­lic­ké­ho uče­nia, obo­ha­cu­je indi­vi­du­ál­ne štú­dium Pís­ma, lebo nás učí vidieť viac z toho, čo učí kaž­dá stať. Je to tak, ako naprí­klad výsled­kom bota­nic­ké­ho pozna­nia je, že na pre­chádz­ke kra­ji­nou vidí­me viac z fau­ny a fló­ry než bez toh­to pozna­nia. Ale­bo výsled­kom pozna­nia elek­tro­ni­ky je to, že vidí­me viac než len to, na čo sa díva­me na obra­zov­ke tele­víz­ne­ho pri­jí­ma­ča ale­bo moni­to­ra počí­ta­ča. Tak aj výsled­kom teolo­gic­ké­ho pozna­nia je, že vidí­me hlb­ší význam a dôsled­ky bib­lic­kých sta­tí než bez teoló­gie. To, čo potre­bu­je­me vedieť a pove­dať o Bohu a Syno­vi, vychá­dza z Pís­ma. A teolo­gic­ké štú­dium nám pomô­že zves­to­vať Boha jas­nej­šie než by to bolo za iných okol­nos­tí (teda bez neho).
          Čas­to sa chá­pe vyjad­re­nie a štú­dium bib­lic­kých právd v sys­te­ma­tic­kej, uspo­ria­da­nej ale­bo doktri­nál­nej for­me za nie­čo úpl­ne odliš­né od sku­toč­né­ho kres­ťan­stva, kto­ré sa zaobe­rá prak­tic­ký­mi zále­ži­tos­ťa­mi ako: osob­ný život s Bohom, zves­to­va­nie evan­je­lia a pod. Fak­tom ale je, že kaž­dý kres­ťan je teológ! Ako je to mož­né? Vysvet­lí­me si to nasle­dov­ne.            
           Ako píše­me vyš­šie, teoló­gia je slo­vo gréc­ke­ho pôvo­du. Je zlo­že­né zo slo­va „the­os“, čo zna­me­ná „Boh“ a slo­va „logos“, kto­ré v tej­to súvis­los­ti má význam  „roz­umo­vé vyjad­re­nie“. Slo­vo teoló­gia by sme potom moh­li chá­pať doslov­ne ako „pozna­nie o Bohu“ ale­bo „štú­dium a uče­nie o Bohu“. Ale­bo pove­da­né inak, sú to myš­lien­ky a reč, kto­ré pochá­dza­jú z pozna­nia Boha. Apoš­tol Pavel píše: „Ďaku­jem vždyc­ky svoj­mu Bohu vzhľa­dom na vás pre milosť Božiu, kto­rá vám je daná v Kris­tu Ježi­šo­vi, že ste v ňom obo­ha­te­ní všet­kým, kaž­dým slo­vom i kaž­dou zná­mos­ťou…“ (1. Korint­ským 1:4-5). Pove­da­né iný­mi slo­va­mi a jed­no­du­cho, teoló­gia pred­sta­vu­je štú­dium Boha a jeho vzťa­hu voči všet­ké­mu čo stvo­ril. Tým, že sme sa naro­di­li zno­va, zača­li sme spoz­ná­vať Boha a pre­to tro­chu chá­pe­me jeho pri­ro­dze­nosť a jeho činy. To zna­me­ná, že svo­jim spô­so­bom všet­ci máme akú­si teoló­giu bez toho, či sme si vôbec nie­ke­dy sad­li a sna­ži­li sa uče­nie Pís­ma zosystematizovať.

Tak­že, správ­ne chá­pa­né, teoló­gia nie je zále­ži­tos­ťou len nie­koľ­kých nábo­žen­ských teore­ti­kov so schop­nos­ťou abs­trakt­né­ho mys­le­nia a deba­ty, ale je to zále­ži­tosť kaž­dé­ho jed­not­li­vé­ho člo­ve­ka. Keď sme toto a tak­to pocho­pi­li, potom je našou povin­nos­ťou stať sa tými naj­lep­ší­mi teológ­mi, aký­mi len môže­me byť k slá­ve Božej.

Naše chá­pa­nie Boha a objas­ňo­va­nie jeho ciest sa deje štú­di­om kni­hy, kto­rú Boh na ten­to účel dal a tou je Bib­lia, kto­rá o sebe ozna­mu­je: „Kaž­dé pís­mo, vdýc­hnu­té Bohom, je aj uži­toč­né na vynau­čo­va­nie, kar­ha­nie, naprá­va­nie, na výchov­né káz­ne­nie v spra­vod­li­vos­ti, aby bol člo­vek Boží doko­na­lý, ku kaž­dé­mu dob­ré­mu skut­ku pri­pra­ve­ný“  (2. Timo­te­jo­vi 3:16-17).         

Správ­ne chá­pa­nie bib­lic­kých doktrín je kľú­čom k správ­ne­mu chá­pa­niu všet­ké­ho ostat­né­ho. Ak máme vedieť kto je Boh, kto sme my a čo Boh od nás chce, potre­bu­je­me štu­do­vať Pís­mo, to zna­me­ná bib­lic­ké uče­nie ako celok. Pred­kla­da­nie bib­lic­ké­ho uče­nie ako sys­te­ma­ti­zo­va­né­ho cel­ku je úlo­hou teológie. 

V kaž­dom prí­pa­de správ­ny kaž­do­den­ný kres­ťan­ský život (pobož­nosť, sve­dec­tvo, uče­níc­tvo, kres­ťan­ské vzťa­hy, kaž­do­den­ná prá­ca atď.)  sa začí­na správ­nym mys­le­ním. Apoš­to­li, uči­te­lia, vod­co­via ranej cir­kvi sto­jac zoči-voči prak­tic­kým prob­lé­mom, vždy najprv hľa­da­li čis­to­tu teolo­gic­kej strán­ky prob­lé­mu a potom apli­ko­va­li prak­tic­kú nápra­vu. Naj­vý­raz­nej­šie, mys­lí­me si, to môže­me vidieť v lis­toch Korint­ským, kde nápra­va zbo­ru vedie cez vyučo­va­nie Božích právd a prin­cí­pov („Ale chcem, aby ste vede­li, že...“  1. Korint­ským 11:3). Samoz­rej­me je tomu tak aj v ostat­ných kni­hách Pís­ma. Prá­ve v takom­to naj­hl­b­šom zmys­le je pozna­nie bib­lic­kých doktrín a sys­te­ma­tic­ké­ho bib­lic­ké­ho uče­nia kľú­čom k živo­tu v posvä­te­ní. Svä­tý Duch pou­ží­va Božie prav­dy vo svo­jom die­le, kto­ré koná v nás a skr­ze nás. 

Je samoz­rej­mé, že správ­ne uče­nie samo o sebe nesta­čí. Nane­šťas­tie je mož­né pozna­nú Božiu prav­du neu­sku­toč­ňo­vať v živo­te a nebyť v prak­tic­kej posluš­nos­ti Bohu a jeho zapí­sa­né­mu slo­vu. A to je dôvo­dom, pre­čo má teoló­gia (ale­bo doktri­nál­ne uče­nie) čas­to zlú povesť. Od zdra­vé­ho uče­nia, či zdra­vej teoló­gie, sa vždy oča­ká­va, že pove­die k svä­té­mu živo­tu. Apoš­tol Pavol sa  mod­lil za zbo­ry, mod­lil sa za rast ich pozna­nia, lebo vedel, že to pove­die k väč­šej lás­ke k Bohu a k svä­té­mu živo­tu.  „A za to sa mod­lím, žeby vaša lás­ka ešte viac a viac hoj­ne­la pra­vou zná­mos­ťou a kaž­dým vní­ma­ním, aby ste boli schop­ní posú­diť, čo je dob­ré a čo nie, aby ste boli čis­tí a pros­tí úra­zu na deň Kris­tov, napl­ne­ní ovo­cím spra­vod­li­vos­ti, done­se­ným skr­ze Ježi­ša Kris­ta, na slá­vu a chvá­lu Božiu“ (Filip­ským 1:9-11); „Pre­to aj my odo dňa, kto­ré­ho sme to poču­li, nepres­tá­va­me mod­liť sa za vás a pro­siť, žeby ste boli napl­ne­ní čo do zná­mos­ti jeho vôle všet­kou múd­ros­ťou a roz­um­nos­ťou duchov­nou, žeby ste cho­di­li hod­ne Pána, aby ste sa mu vo všet­kom ľúbi­li nesúc ovo­cie v kaž­dom skut­ku dob­rom a ras­túc v zná­mosť Boha“ (Kolo­sen­ským 1:9-10). Ak neja­ké kon­krét­ne uče­nie neve­die ku svä­té­mu, duchov­né­mu a lás­kou napl­ne­né­mu živo­tu, tak potom nie­čo s ním nie je v poriad­ku. To však nie je dôvo­dom, aby sme teoló­giu zavr­ho­va­li a prehliadali. 

Správ­ne mys­le­nie a poro­zu­me­nie tomu, čo Bib­lia učí, je takým istým vyjad­re­ním našej posluš­nos­ti Bohu, ako sú správ­ne dob­ré skut­ky, prav­di­vá reč a má to význam pri­ná­ša­nia slá­vy Bohu prav­dy. Zdra­vá teoló­gia sa pri­tom nepre­ja­vu­je len vyzna­ním vie­ry, ale aj živo­tom pri­ná­ša­jú­cim ovo­cie Bohu (Filip­ským 1:9-11 a Kolo­sen­ským 1:9-10). Svä­tý život je zalo­že­ný na správ­nej teoló­gii (uče­ní), lebo čomu člo­vek verím, tým potom aj žije.            
       Nie je mož­né odde­liť Kris­ta od právd, kto­ré Pís­mo o ňom zja­vu­je. Niet iné­ho Kris­ta ako je ten, kto­rý je zná­my pro­stred­níc­tvom prav­dy a uče­nia celej Bib­lie, kto­ré teoló­gia sys­te­ma­ti­zu­je. Slo­vá, kto­ré sú adre­so­va­né Timo­te­jo­vi, sú adre­so­va­né kaž­dé­mu Božie­mu die­ťa­ťu: „Usi­luj sa, aby si seba pred­sta­vil doká­za­né­ho Bohu, robot­ní­ka, kto­ré­mu sa netre­ba han­biť, kto­rý kro­jí slo­vo prav­dy, ako sa pat­rí“ (2. Timo­te­jo­vi 2:15).            
       Zdro­jom pre teoló­giu je Božie zja­ve­nie v Bib­lii, ale zaobe­rá sa aj spo­lo­čen­stvom vie­ry. Pre­to je teoló­gia defi­no­va­ná nie­len ako „sys­te­ma­tic­ké uva­žo­va­nie o Bohu a Pís­me“, ale aj o „posla­ní Cir­kvi  v súvis­los­ti s Pís­mom ako normou“. 

Ďal­ším bib­lic­kým pred­po­kla­dom, kto­rý je vodid­lom v štú­diu a sys­te­ma­ti­zá­cii bib­lic­ké­ho uče­nia je ten, že Svä­tý Duch, kto­rý inšpi­ro­val písa­nie Bib­lie, vedie aj roz­um a srd­ce veria­ce­ho. Keď „Svä­tý Duch  uvá­dza do kaž­dej prav­dy“ ide tu vlast­ne o odkrý­va­nie toho, čo už je dané. Naviac, nemô­že byť roz­diel medzi prav­dou, kto­rú kres­ťan­ské spo­lo­čen­stvo pozná­va skr­ze pre­bý­va­nie Svä­té­ho Ducha a tým, čo pred­kla­dá Pís­mo. Pri­tom všet­kom však tre­ba rešpek­to­vať sku­toč­nosť, že koneč­né slo­vo má len a len Bib­lia, lebo ide o slo­vo Božie. Všet­ky ľud­ské slo­vá a skú­se­nos­ti sú prav­di­vé len do tej mie­ry, nakoľ­ko sa kry­jú so zja­ve­ním Bib­lie.  

Sme spo­lu­pút­nik­mi na ces­te živo­tom a delí­me sa o to, čo vie­me a pozná­va­me o Bohu a jeho konaní.

 „Bib­lic­ká teoló­gia áno, teolo­gic­ký sys­tém nie“.

Snaž­me sa poro­zu­mieť čo hovo­rí Boh, ale sa neuzat­vá­raj­me do žiad­ne­ho teolo­gic­ké­ho systému.

 

Poznámky

A) dog­ma -y, ž. /gréc./ 1. cirk. člá­nok vie­ry, pokla­da­ný za neomyl­ný, nez­vrat­ný a več­ný 2. pejor. sle­po uzná­va­ná pouč­ka, zása­da, uče­nie – všet­ko čas­to nedo­ká­za­né a neodôvodnené

dog­ma­ti­ka -y ž. /gréc./ 1 . teolo­gic­ká dis­cip­lí­na zaobe­ra­jú­ca sa člán­ka­mi vie­ry, 2. sústa­va dogiem

Prí­buz­né slovo:

doktrí­na -y, ž. /lat./ 1. náuka, pouč­ka sústa­va pou­čiek, nemen­né uče­nie (podob­ne ako dog­ma), 2. súhrn vyhra­ne­ných názo­rov, zásad, pra­vi­diel, napr. vojen­ská doktrí­na, štát­na doktrí­na a pod.

 

Pou­ži­tá literatúra

1) Stan­ley M. Hor­ton a kol.: Sys­te­ma­tic­ká teolo­gie, Křes­ťan­ský život 2001
2) Bru­ce Mil­ne: Skú­ma­nie prav­dy, Návrat 1992, Pra­ha
3) Char­les C. Ryrie: Zákla­dy teoló­gie, Tři­nec, BIBLOS 1994

4) Kolek­tív auto­rov: Filo­zo­fic­ký slov­ník, Nakla­da­tels­tví Olo­mouc 2002.

Umiest­ne­né: 3. októb­ra 2024

Dopl­ne­né a upra­ve­né: 27. janu­ára 2025

 

image_pdfimage_print