Sce­nár je zosta­ve­ný pod­ľa sta­ro­zá­kon­ných a novo­zá­kon­ných pro­roc­tiev a zjavení 

 

 

Úvod

 

Od stvo­re­nia po vznik Baby­lon­skej ríše

V šies­tom dni sedem­dňo­vé­ho stvo­ri­teľ­ské­ho týžd­ňa Boh stvo­ril člo­ve­ka ako muž­ské a žen­ské pohla­vie. Člo­vek sa mal plo­diť a mno­žiť, napĺňať zem, pod­ma­niť si ju a vlád­nuť. Dostal vlá­du nad celou zemou a všet­kým, čo sa na nej nachá­dza­lo. Dostal vlá­du na celým stvo­ren­stvom a jeden prí­kaz ako test posluš­nos­ti svoj­mu Stvo­ri­te­ľo­vi Bohu. Člo­vek Adam však v tom­to zly­hal – nepos­lú­chol, zhre­šil. Pod­ľa­hol poku­še­niu a zvo­du Božie­ho nepria­te­ľa Sata­na. Nepos­luš­nos­ťou prvé­ho ľud­ské­ho páru člo­vek pri­šiel o vlá­du nad sve­tom a vlád­com nad zemou sa stal Satan. Tak zača­li deji­ny ľud­skej rasy. Na zemi stá­le vlád­ne Satan a kaž­dý člo­vek sa rodí do jeho krá­ľov­stva ako jeho slu­ha a otrok hriechu.

       Ľud­stvo sa mno­ži­lo a spo­lu s ním naras­tal aj hriech až dosia­hol takých roz­me­rov, že Boh sa roz­ho­dol zahla­diť ľudí z povr­chu zeme. A tak aj uro­bil. Zatria­sol celou zemou a voda­mi poto­py zani­kol vše­tok vte­daj­ší svet. Milosť dostal len Noach a jeho rodi­na ­– spo­lu osem ľudí – a zvie­ra­tá, kto­ré boli s nimi v korábe.

       V tých­to ôsmych ľud­stvo dosta­lo nový začia­tok. Od synov Noacho­vych bola zaľud­ne­ná zem (1. Moj­ži­šo­va 9:18-19). Ľudia sa mali mno­žiť, roz­ísť sa a zaľud­niť celú zem. Člo­vek však opäť nepos­lú­chol. Namies­to toho, aby sa roz­iš­li po celej zemi sústre­di­li sa  na jed­nu rovi­nu v zemi Sine­ára (čo je šir­šie pome­no­va­nie pre úze­mie Mezo­po­tá­mie) a sta­va­li vežu až do neba, aby si uro­bi­li meno. Túto vežu pozná­me pod pome­no­va­ním Baby­lon­ská veža. Opäť chce­li dosiah­nuť to, čo im nepat­ri­lo, lebo  Boh určil, že nebe­sia pat­ria jemu a člo­ve­ku určil mies­to na zemi, nie v nebe­siach. Boh zasia­hol aj do tej­to situ­ácie. Zmie­tol ich jazy­ky a ľudia sa rozp­tý­li­li po celej zemi.­ Boh dosia­hol svoje.

       Ľudia sa mno­ži­li a vzni­ka­li rodo­vé zosku­pe­nia, kme­ne, mest­ské štá­ty a krá­ľov­stvá na etnic­kom a jazy­ko­vom prin­cí­pe. Tie­to si vytvá­ra­li vlast­né bož­stvá a medzi sebou vied­li voj­ny, kto­ré v nie­kto­rých prí­pa­doch vyús­ti­li až do úpl­nej záhu­by. Pís­mo našu pozor­nosť sústre­ďu­je na povo­die riek Euf­rat a Tig­ris, na úze­mie nazva­né Mezopotámia.

       V prie­be­hu času sa na úze­mí Mezo­po­tá­mie vys­trie­da­lo nie­koľ­ko domi­nant­ných štát­nych útva­rov. Jed­ným z nich bola Baby­lon­ská ríša. Jej prvo­po­čiat­ky sia­ha­jú do obdo­bia sta­va­nia Baby­lon­skej veže. Baby­lon­ska ríša sa z hľa­dis­ka his­tó­rie roz­de­ľu­je na tri obdo­bia: Sta­ro­ba­by­lon­ská, Stre­do­ba­by­lon­ská a Novo­ba­by­lon­ská ríša. To, čo my dnes pozná­me pod pome­no­va­ním Baby­lon­ská ríša (Baby­ló­nia) s jej vlád­com Nabu­cho­do­no­zo­rom, je v sku­toč­nos­ti Novo­ba­by­lon­ská ríša, kto­rá vznik­la v roku 626 pred Kris­tom. Jej zakla­da­te­ľom a prvým vlád­com bol Nepo­bo­la­sar, Nabu­cho­do­no­zo­rov otec. Trva­la do roku 539 pred Kris­tom. Táto ríša bola, pod­ľa Pís­ma, prvou celo­sve­to­vou ríšou.

       Člo­vek sa nepou­čil a vo svo­jej pod­sta­te nezme­nil. Napriek všet­kým pred­chá­dza­jú­cim uda­los­tiam a skú­se­nos­tiam šiel svo­jou ces­tou vzbu­ry a nepos­luš­nos­ti svoj­mu Stvo­ri­te­ľo­vi. Boh ale od svoj­ho plá­nu mať svoj posluš­ný a milu­jú­ci ho ľud neupus­til. Spo­me­dzi všet­kých ľudí si vyvo­lil Abra­há­ma a cez neho sfor­mo­val národ Izra­el, kto­rý sa stal jeho Božím vyvo­le­ným náro­dom. Abra­hám, aj so svo­jím prí­bu­zen­stvom, odišiel z rod­né­ho mes­ta Úra Chal­de­jov  (mest­ský štát v juho­vý­chod­nej Mezo­po­tá­mii) a v roku 2095 pred Kris­tom vo veku 75 rokov, vstú­pil do Kana­á­nu – zeme, kto­rú mu určil Hospodin.

       Izra­el­ský národ bol, je a vždy bude výni­moč­ným náro­dom medzi všet­ký­mi národ­mi sve­ta. Boh si ho vyvo­lil na napĺňa­nie svo­jich záme­rov s tým­to sve­tom. Izra­el v deji­nách ľud­stva a for­mo­va­nia Božie­ho ľudu zo Židov i poha­nov zohrá­va dôle­ži­tú úlo­hu. Oni dosta­li synov­stvo, zmlu­vy, zasľú­be­nia, zákon, svä­tos­luž­bu. Z nich má pôvod Kris­tus pod­ľa tela (Rím­skym 9:4-5).

       Tak to bolo s Izra­el­ským náro­dom, je a bude aj v budúc­nos­ti. Pre­to je dôle­ži­té poro­zu­mieť sta­ro­zá­kon­ným i novo­zá­kon­ným pro­roc­tvám a tomu, čo sa s Izra­e­lom dia­lo a cez oku­lia­re Pís­ma sa dívať, čo sa s ním deje dnes a oča­ká­vať nástup pred­po­ve­da­ných udalostí.

       Izra­el, ako žia­den iný národ, dostal výni­moč­né posta­ve­nie, výsa­dy, požeh­na­nia a ochra­nu. Je to však národ, ako číta­me v Pís­me, tvr­dej šije – Bohu je never­ný, nepos­luš­ný a vzdo­ro­vi­tý. Za to ho v celej jeho his­tó­rii stí­ha­jú tres­ty a kata­stro­fy s cie­ľom pri­viesť ho k posluš­nos­ti Bohu. Takým bolo aj sedem­de­siat­roč­né baby­lon­ské zaja­tie. Okrem tých­to sedem­de­sia­tich rokoch, Boh Izra­e­lu ešte  vyme­ral  sedem­de­siat „týž­dňov“ (týž­deň-rokov, čo je 70×7 = 490 rokov) zvlášt­ne­ho jed­na­nia s nimi (Daniel 9:14-27). Šesť­de­siat­de­väť „týž­dňov“ (483 rokov) sa už napl­ni­lo v roku 33 po Kris­to­vi. Posled­ný „týž­deň“, posled­né sedem­roč­né obdo­bie je ešte len pred nami.

 

 

Pro­roc­tvá o sve­to­vých ríšach

 

Pís­mo zja­vu­je, že po poto­pe sa his­tó­ria sve­ta a ľud­stva odo­hrá­va v rám­ci šty­roch zem­ských celo­sve­to­vých krá­ľovs­tiev či ríš. Sú nimi ríše, kto­ré z his­tó­rie pozná­me pod pome­no­va­ním: Baby­lon­ská, Perz­ská, Gréc­ka a Rím­ska  ríša.  Pís­mo hovo­rí len o tých­to šty­roch zem­ských celo­sve­to­vých ríšach, pre­to pri­jí­ma­me, že exis­tu­jú len šty­ri zem­ské celo­sve­to­vé ríše. V deji­nách ľud­stva exis­to­va­lo a exis­tu­je množ­stvo spo­lo­čen­ských útva­rov vo for­me krá­ľovs­tiev či štá­tov s rôz­nou for­mou zria­de­nia, územ­né­ho roz­sa­hu, poli­tic­ké­ho vply­vu a vojen­skej moci, ale len meno­va­né šty­ri z nich sú v celej ľud­skej his­tó­rii pova­žo­va­né za celo­sve­to­vé mocnosti. 

       Štvr­tá ríša bude posled­nou zem­skou ríšou. Po nej bude nasle­do­vať tisíc­roč­né krá­ľov­stvo Kris­ta. Po  jeho skon­če­ní táto naša zem zanik­ne a Boh stvo­rí novú zem, nové nebo a nový Jeru­za­lem, v kto­rom Boh bude več­ne pre­bý­vať so svo­jim ľudom.

       

Pro­rok Daniel a jeho pro­roc­tvá o sve­to­vých ríšach

Daniel (význam mena: „Boh je môj sud­ca“)

Bol krá­ľov­ské­ho či šľach­tic­ké­ho pôvo­du. V tre­ťom roku kra­ľo­va­nia Jeho­ja­ki­ma Daniel a jeho tra­ja pria­te­lia boli v prvej vlne zajat­cov odve­de­ní krá­ľom Nabu­cho­do­no­zo­rom do baby­lon­ské­ho zaja­tia. V zaja­tí sa nachá­dzal v dobe naj­väč­šie­ho roz­kve­tu Baby­lon­skej ríše. Vzhľa­dom na jeho múd­rosť sa mu v Baby­lo­ne dosta­lo vyso­ké­ho vlád­ne­ho posta­ve­nia. Daniel je pova­žo­va­ný za jed­né­ho zo šty­roch naj­väč­ších pro­ro­kov Izra­e­la (Izaiáš, Jere­miáš, Eze­chiel, Daniel). Danie­lo­ve pro­roc­tvá spa­da­jú do doby baby­lon­ské­ho zaja­tia, teda do rokov 606 – 537 pred Kristom.

       Danie­lo­ve vide­nia o sve­to­vých ríšach sú kľú­čo­vé pre poro­zu­me­nie uda­los­ti posled­ných čias a prí­tom­nej doby. Ide o vide­nie, kto­ré Daniel dostal v súvis­los­ti s výkla­dom Nabu­cho­do­no­zo­rov­ho sna (Daniel 2. kapi­to­la) a vide­nie o šty­roch zvie­ra­tách (Daniel 7. kapi­to­la). Obe vide­nia spo­lu veľ­mi úzko súvi­sia. Vide­nie o šty­roch zvie­ra­tách zo sied­mej kapi­to­ly dopĺňa, roz­ši­ru­je, upres­ňu­je a kon­kre­ti­zu­je vide­nie z dru­hej kapi­to­ly. K nim pat­rí zja­ve­nie z devia­tej kapi­to­ly o Izra­e­lu vyme­ra­ných sedem­de­sia­tich „týžd­ňoch“  a slo­vo o veľ­kom súže­ní zapí­sa­né v dva­nás­tej kapitole.

 

Novo­zá­kon­né zja­ve­nie a uče­nie o posled­ných časoch

Apoš­tol Ján bol vo vyhnan­stve na ostro­ve, kto­rý sa volá Pat­mos, pre slo­vo Božie a pre sve­dec­tvo Ježi­ša Kris­ta. Tra­du­je sa, že tam v roku 100  po Kris­to­vi aj zomrel. Ten­to rok sa pova­žu­je aj za koniec apoš­tol­skej doby. 

       Ježiš Kris­tus dostal od Boha zja­ve­nie o posled­ných časoch, aby ho uká­zal svo­jim slu­žob­ní­kom. Poslal ho Jáno­vi a Ján ho roz­pos­lal po zbo­roch. V celej kni­he Zja­ve­nia sa píše o uda­los­tiach posled­ných čias až po nový Jeruzalem.

       Okrem Danie­lo­vych pro­roc­tiev a Zja­ve­nia Jána pre načrt­nu­tie sce­ná­ra uda­los­tí posled­ných čias pou­ži­jem aj roz­ho­vor Pána Ježi­ša so svo­ji­mi apoš­tol­mi na Oli­vo­vej hore zapí­sa­nom v evan­je­liách (Marek 13, Matúš 24) a lis­ty apoš­to­la Pav­la (1. Korint­ským 15; 1. Tesa­lo­nic­kým 4 a 2. Tesa­lo­nic­kým 2).

 

 

Sce­nár uda­los­tí posled­ných časov, posled­ných vecí

 

Uda­los­ti, kto­ré sú už za nami – už sú minulosťou

Danie­lo­ve vide­nia o celo­sve­to­vých ríšach

Prvé vide­nie je zapí­sa­né v dru­hej kapi­to­le kni­hy Daniel. Pro­rok Danie pre výklad Nabu­cho­do­no­zo­rov­ho sna dostal vide­nie o celo­sve­to­vých ríšach a jeho výklad, čo bolo asi v roku 605 pred Kris­tom (Daniel 2:1, 31-45). Nabu­cho­do­no­zor v sne videl posta­vu, kto­rá, ako píše­me vyš­šie, pred­sta­vo­va­la z his­tó­rie nám zná­me sve­to­vlád­ne ríše: Baby­lon­skú (prá­ve vte­dy vlád­nu­cu) a po nej nasle­do­va­li ríše Perz­ská, Gréc­ka a Rímska.

       Štvr­tá ríša v Danie­lo­vom výkla­de sna zapí­sa­nom v tej­to kapi­to­le, je pred­sta­ve­ná zvlášt­nym spô­so­bom. Je pred­sta­ve­ná ako dol­né kon­ča­ti­ny, kto­ré sú zlo­že­né z hná­tov a nôh – teda ako jed­no, ale  zlo­že­né z dvoch samos­tat­ných, pre­lí­na­jú­cich sa a súvi­sia­cich krá­ľovs­tiev. Hná­ty (steh­no a pred­ko­le­nie) sú zo žele­za a pred­sta­vu­jú to obdo­bie vlá­dy štvr­tej ríše, kto­ré sa už skon­či­lo. My toto obdo­bie pozná­me ako obdo­bie celo­sve­to­vej vlá­dy Rím­skej ríše, kto­rej vlá­da sa už skončila.

       Nohy (čle­nok a prs­ty) zo žele­za a hli­ny pred­sta­vu­jú to obdo­bie (for­mu) celo­sve­to­vej vlá­dy štvr­tej ríše, kto­ré ešte len nasta­ne v budúc­nos­ti. Táto for­ma štvr­tej ríša je v Danie­lo­vom pro­roc­tve v sied­mej kapi­to­le opí­sa­ná ako štvr­té hroz­né a straš­né zvie­ra a veľ­mi sil­né a v Zja­ve­ní Jána 13:1 ako šel­ma vystu­pu­jú­ca z mora. Táto for­ma vlá­dy štvr­tej celo­sve­to­vej ríše na scé­nu ľud­ských dejín ešte nevs­tú­pi­la, je ešte len pred nami. Štvr­tá ríša záni­kom celo­sve­to­vej vlá­dy Rím­skej ríše neza­nik­la, exis­tu­je ďalej – jej hlav­né mes­to Rím stá­le sto­jí -, ale v súčas­nos­ti nie je vidi­teľ­ne celo­sve­to­vo vlád­nu­cou ríšou. Na scé­nu ľud­ských dejín ako celo­sve­to­vý vlád­ca zno­va vystú­pi, ale už len ako nohy. Túto for­mu a obdo­bie vlá­dy štvr­tej ríše pozná­me z Pís­ma ako celo­sve­to­vú vlá­da Anti­kris­ta a jeho ríše.

       Do toh­to budú­ce­ho celo­sve­to­vé­ho zem­ské­ho krá­ľov­stva (nôh) udrie kameň (nebes­ké krá­ľov­stvo), a tým budú zni­če­né a navž­dy zanik­nú všet­ky zem­ské krá­ľov­stvá. Kameň (nebes­ké krá­ľov­stvo) udrie do nôh (nie do hná­tov), teda udrie do krá­ľov­stva, kto­ré ešte len príde. 

 

Zánik Rím­skej ríše ako hnátov

Rím­ska ríša, ako hná­ty štvr­tej celo­sve­to­vej ríše z Danie­lov­ho pro­roc­tva z dru­hej kapi­to­ly, vznik­la v roku 31 pred Kris­tom. V roku  395 po Kris­to­vi sa roz­pad­la na ríšu Výcho­do­rím­sku (hlav­né mes­to Rím) a Zápa­do­rím­sku (hlav­né mes­to Kon­štan­tí­no­pol -meno­va­ný tiež ako Carih­rad -, dneš­ný Istam­bul). Zápa­do­rím­ska ríša zanik­la v roku 476 po Kris­to­vi. Vycho­do­rím­ska ríša, čiže Byzan­cia, zanik­la v roku 1 453 po Kris­to­vi. Byzan­cia seba pova­žo­va­la za nástup­níc­ku a pokra­ču­jú­cu ríšu pôvod­nej Rím­skej ríše. V súčas­nos­ti Rím sve­tu nevlád­ne (ani Istam­bul), ale k tomu sa schyľuje. 

        Dru­hé vide­nie o sve­to­vých ríšach Daniel dostal v tre­ťom roku baby­lon­ské­ho krá­ľa Bal­sa­zá­ra, čo bolo asi v roku 550 pred Kris­tom. Toto vide­nie je zapí­sa­né v sied­mej kapi­to­le. Daniel videl šty­ri zvie­ra­tá pred­sta­vu­jú­ce tie isté šty­ri celo­sve­to­vé ríše z dru­hej kapi­to­ly. Opis prvých troch zvie­rat odpo­ve­dá opi­su prvých troch ríš z dru­hej kapi­to­ly, teda ide o Baby­lon­skú, Perz­skú a Gréc­ku ríšu. Štvr­té zvie­ra, straš­né a moc­né, pred­sta­vu­je ríšu, kto­rá ešte len prí­de. For­mu­je sa ako ríša, kto­rá je v prvom Danie­lo­vom vide­ní pred­sta­ve­ná ako štvr­tá ríša spod­nou čas­ťou dol­ných kon­ča­tín, noha­mi (Daniel 2:33) a v Zja­ve­ní Jána ako šel­ma vystu­pu­jú­ca z mora (Zja­ve­nie 13:1). Táto ríša sa na scé­ne sve­to­vých dejín ešte neob­ja­vi­la, ale už nám sto­jí pred dverami.

       Štvr­tá celo­sve­to­vá ríša zanik­la, aj neza­nik­la. Zanik­la ako „hná­ty“, ale neza­nik­la ako „nohy“. Krá­ľov­stvo pred­sta­ve­né noha­mi zo žele­za a hli­ny a šel­mou vystu­pu­jú­cou z mora sa for­mu­je a vidi­teľ­ne sa ešte len obja­ví ako zem­ská celo­sve­to­vá Anti­kris­to­va ríša. Pod­ľa opi­su štvr­té­ho zvie­ra­ťa (Daniel 7) a šel­my (Zja­ve­nie 13:1-2), táto budú­ca vidi­teľ­ná zem­ská ríša bude obsa­ho­vať prv­ky pred­chá­dza­jú­cich šty­roch sve­to­vých ríš. Bude to ríša, v kto­ré budú integ­ro­va­né (zlú­če­né, včle­ne­né) cha­rak­te­ris­tic­ké vlast­nos­ti  pred­chá­dza­jú­cich už zanik­nu­tých celo­sve­to­vých ríš.

        Táto budú­ca celo­sve­to­vá ríša sa ešte len for­mu­je a roz­umie­me tomu tak, že to bude obdo­bie sedem­roč­né­ho celo­sve­to­vé­ho pôso­be­nie Anti­kris­ta počas posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“. Pri­tom vlast­ná kru­to­vlá­da Anti­kris­ta nasta­ne až v obdo­bí dru­hých tri a pol roka toh­to „týžd­ňa“ na kto­ré mu Satan dá vlá­du a moc nad celým sve­tom (Zja­ve­nie 13:4-7, hlav­ne verš 7; Lukáš 4:5-6!). Také­to poro­zu­me­nie dostá­va­me kom­bi­ná­ci­ou Danie­lov­ho pro­roc­tva zapí­sa­né­ho v dru­hej kapi­to­le, sied­mej kapi­to­le, devia­tej kapi­to­le (9:25-27, hlav­ne verš 27), v dva­nás­tej kapi­to­le, v Zja­ve­ní Jána v kapi­to­lách 12 a 13, hlav­ne ver­še 13:1-2, v 1. lis­te Jáno­vom 2:18 a v Luká­šo­vi 4:5-6..

 

 

Posled­né uda­los­ti v kocke

 

Čo je za nami

Pred­po­ve­da­né uda­los­ti – pro­roc­tvá, kto­ré sa už napl­ni­li, sú: vznik­li a zanik­li všet­ky šty­ri celo­sve­to­vé ríše: Baby­lon­ská, Perz­ská, Gréc­ka a Rím­ska ríša pred­sta­ve­ná ako hnáty.

 

Kde sa nachá­dza­me dnes

Nachá­dza­me sa v dobe, v kto­rej sa nevi­di­teľ­no-vidieľ­ne for­mu­je posled­ná zem­ská celo­sve­to­vá ríša pred­sta­ve­ná v prvom Danie­lo­vom pro­roc­tve ako spod­ná časť dol­ných kon­ča­ti­ny (nohy). Táto ríša je  v dru­hom Danie­lo­vom vide­ní pred­sta­ve­ná ako štvr­té hroz­né, straš­né a moc­né zvie­ra, kto­ré malo na svo­jej hla­ve desať rohov. V Zja­ve­ní Jána je to ríša pred­sta­ve­ná ako šel­ma vystu­pu­jú­ca z mora.

 

Kto­ré uda­los­ti sú najbližšie

Blí­ži sa doba sedem­roč­nej vlá­dy Anti­kris­ta. Klo­pe nám už na dve­re. Najb­liž­šia uda­losť, kto­rá bude už vidi­teľ­ne uka­zo­vať na prí­chod Anti­kris­ta, je sfor­mo­va­nie únie (či kon­glo­me­rá­tu) desia­tich krá­ľov (krá­ľovs­tiev, štá­tov). Dôj­de k aké­mu­si medzi­ná­rod­né­mu doro­zu­me­niu výsled­kom kto­ré­ho bude sfor­mo­va­nie tej­to únie. To je pro­roc­tvo ver­ša Daniel 7:24 a Zja­ve­nie 13:1-2. V rám­ci tej­to únie sa na scé­ne obja­ví nená­pad­ný kráľ (malý roh), kto­rý zmo­cnie nad všet­kých krá­ľov (vlád­nu­cich auto­rít) a dosta­ne sa mu vlá­dy (jemu a celej únii)  nad celým sve­tom – a tým bude člo­vek, kto­rý je ohla­so­va­ný menom Anti­krist (1. Jánov 2:18) .

       Uzav­rie zmlu­vu z Izra­e­lom. Toto je pova­žo­va­né za počia­tok jeho celo­sve­to­vé­ho pôso­be­nia a súčas­ne za počia­tok posled­né­ho sedem­roč­né­ho obdo­bia Danie­lov­ho týž­deň-roka. Nie­ke­dy, mož­no ešte pred uzav­re­tím zmlu­vy, započ­ne v Jeru­za­le­me stav­ba chrá­mu. Sme si istý že k stav­be chrá­mu dôj­de, lebo v Jeru­za­le­me sa bude pri­ná­šať usta­vič­ná obeť a Anti­krist sa v polo­vi­ci sedem­roč­né­ho obdo­bia Danie­lov­ho týž­deň-roka zvi­di­teľ­ní tým, že sa posa­dí do chrá­mu, kto­rý v tých­to dňoch nesto­jí, ba ešte sa z jeho stav­bou ani nezačalo.

       Posa­de­ním sa do chrá­mu v Jeru­za­le­me a požia­dav­kou, aby ho uctie­va­li ako Boha, sa Anti­krist odha­lí, zvi­di­teľ­ní, demas­ku­je. V ďal­ších tri a pol roka bude kru­to pre­na­sle­do­vať pre­dov­šet­kým svä­tých Božích a všet­kých, kto­rí neprij­mú jeho zna­me­nie na čelo ale­bo ruku. V tej­to dobe dôj­de k vychvá­te­ní Cir­kvi, čím započ­ne obdo­bie dru­hé­ho prí­cho­du Pána Ježi­ša Kris­ta. Pán Ježiš a spo­lu s ním všet­ci, kto­rí mu pat­ria, zostú­pi na zem na Olo­vo­vý vrch. V bit­ke pri Har­ma­ge­do­ne pora­zí  Anti­kris­to­ve voj­ská. Anti­krist a jeho faloš­ný pro­rok budú uvr­hnu­tí do ohni­vé­ho jaze­ra. Satan bude zvia­za­ný a uvr­hnu­tý do pod­zem­né­ho žalá­ra. Tým zanik­ne posled­ná zem­ská ríša a žiad­na zem­ská ríša exis­to­vať už via­cej nebude.

 

Posled­né udalosti

Po prí­cho­de Pána Ježi­ša na zem a bit­ke pri Har­ma­ge­do­ne dôj­de k zhro­maž­de­niu do Jeru­za­le­ma po celom sve­te rozp­tý­le­né­ho spa­se­né­ho ostat­ku Izra­e­la. Vznik­ne tisíc­roč­né krá­ľov­stvo Kris­ta. Po uply­nu­tí tisíc rokov Satan bude roz­via­za­ný a pre­pus­te­ný. Zve­die náro­dy do boja a obkľú­čia Jeru­za­lem, „ale zostú­pil oheň od Boha z neba a strá­vil ich“ (Zja­ve­nie 20:9). Dôj­de k dru­hé­mu vzkrie­se­niu mŕt­vych a súdu pred veľ­kým bie­lym trónom.

     Sta­ré nebo a sta­rá zem zanik­nú. Boh stvo­rí nové nebo a novú zem a nový Jeru­za­lem zostú­pi z neba, v kto­rom bude už več­ne pre­bý­vať Boh so svo­jím ľudom.

 

Záve­rom môže­me pove­dať, že:

V dneš­ných dňoch (25. 3. 2025) sa Anti­krist na scé­ne dejín ešte neob­ja­vil. Prvou uda­los­ťou, po kto­rej už s isto­tou môže­me tvr­diť, že nasta­la (poča­la, zro­di­la sa) doba, kto­rá vyús­ti do doby vlá­dy Anti­kris­ta, je vznik únie desia­tich krá­ľov (Daniel 7:23-24).

 

 

Umiest­ne­né: 14. mar­ca 2025

Upra­ve­né: 25. mar­ca 2025