Čas a posled­né časy

 

V bib­lic­kých tex­toch sa slo­vo „čas“ ale­bo „obdo­bie“ pou­ží­va viac v zmys­le „sta­no­ve­ný čas“, „pra­vý čas“, „prí­le­ži­tosť pre uda­losť ale­bo čin“ ako v zmys­le „ply­nu­tie času“¹⁾. Tie­to slo­vá a výra­zy ozna­ču­jú čas a prí­le­ži­tos­ti, kto­ré Boh dáva (napr.: 5. Moj­ži­šo­va 11:14; Žalm 145:14; Izaiáš 49:8; Jere­miáš 18:23). Podob­ne je to aj v Novom záko­ne (Lukáš 19:44; Skut­ky 17:26; Tito­vi 1:3; 1. Pet­rov 1:11).

       Bib­lia teda nekla­die dôraz na abs­trakt­né ply­nu­tie času, ale skúr na to, akým obsa­hom Boh napl­ňu­je urči­té his­to­ric­ké okam­ži­ky. Pís­mo viac zdô­raz­ňu­je „časy“, „okam­ži­ky“ v kto­rých Hos­po­din (Jah­ve) pre­sa­dzu­je svoj zámer, ako „line­ár­ne“ ply­nu­tie času.

       V gréč­tin, v Novom záko­ne, sa pre čas pou­ží­va­jú dva poj­my: „kai­ros“, kto­rým sa ozna­ču­je „okam­žik“ ale­bo „inter­val“ času. Dru­hým je „chro­nos“, kto­rým sa ozna­ču­je jed­no­du­ché ply­nu­tie času (Lukáš 20:9; Skut­ky 14:28). Kon­text môže slo­vu „chro­nos“ dať aj význam „meškanie/zmeškanie“ ale­bo „čas otá­ľa­nia a čaka­nia“ (naprí­klad Skut­ky 18:20, 23). Toto je prav­de­po­dob­ne aj zmy­sel času vo ver­ši Zja­ve­nie 10:6 viac ako zmy­sel „čas zanik­ne“ (pre­sta­ne exis­to­vať). [Zo slo­va „chro­nos“ je odvo­de­né naše odbor­né pome­no­va­nie prí­stro­jov a zaria­de­ní na mera­nie času, kto­ré znie: „chro­no­met­re“ (mera­če ply­nu­tia času, hodiny).] 

 

Roz­ho­du­jú­ci čas

 

V Novom záko­ne nachá­dza­me mies­ta, v kto­rých sa na nie­kto­rý čas pou­ka­zu­je ako na roz­ho­du­jú­ci. Ježiš Kris­tus na začiat­ku svo­jej služ­by ozna­mo­val: „Napl­nil sa čas, a pri­blí­ži­lo sa krá­ľov­stvo Božie. Čiň­te poká­nie a ver­te evan­je­liu!“  (Marek 1:14-15, verš 15)  Život a die­lo Ježi­ša Kris­ta pred­sta­vu­je pre člo­ve­ka roz­ho­du­jú­ci čas Božích záme­rov (Efez­ským 1:9-10). Je to jedi­neč­ná prí­le­ži­tosť, kto­rej sa člo­vek má pri­chy­tiť (2. Korint­ským 6:2;  Lebo hovo­rí: „V prí­hod­ný čas som ťa počul a v deň spa­se­nia som ti pomo­hol. Hľa, teraz je čas prá­ve prí­hod­ný, hľa, teraz deň spa­se­nia!). Behom Ježi­šo­vej pozem­skej služ­by sa pozor­nosť Písem stá­le viac sústre­ďo­va­la na jeho ukri­žo­va­nie, smrť a vzkrie­se­nie (Matúš 26:18; Ján 7:6).

       Židov­ské dele­nie času bolo dele­nie na vek prí­tom­ný a ten, kto­rý má prí­sť, kto­rý má nastať. Nový zákon toto naze­ra­nie na čas zme­nil. Roz­diel medzi židov­skou náde­jou na budúc­nosť a náde­jou tých, kto­rí pat­ria do Cir­kvi je v tom, že Židia Božie spa­si­teľ­né jed­na­nia ešte len oča­ká­va­jú, zatiaľ čo pre pat­ria­cich do Cir­kvi je ten­to okam­žik už raz a navž­dy vecou minu­los­ti. Dnes Cir­kev už len s trpez­li­vos­ťou oča­ká­va dokon­če­nie vecí týka­jú­cich sa spa­se­nia. Cir­kev (Cir­kev s veľ­kým „C“) už teraz žije v posled­ných časoch (Skut­ky 2:17; Židom 1:2; 1. Jánov 2:18; 1. Pet­rov 1:20).

       V budúc­nos­ti nás oča­ká­va „pre­sun“ (pre­chod) z „toh­to času“ (z posled­ných časov) do „sve­ta, kto­rý prí­de“ (Marek 10:30; Efez­ským 1:21; Títo­vi 2:12-14), ale v prí­tom­nos­ti už pred­čas­ne dochá­dza k napl­ne­niu toh­to pre­cho­du, pre­to­že v Ježi­šo­vi sa už usku­toč­nil ten­to Boží zámer. Zna­me­ním toh­to je dar Svä­té­ho Ducha, čo je záv­da­vok veku, kto­rý prí­de (Efez­ským 1:14; Židom 6:4-6; Rím­skym 8:18; Galat­ským 1:4). Z toho dôvo­du apoš­tol Ján zdô­raz­ňu­je a pri­po­mí­na, že več­ný život máme už teraz (Ján 3:36). Nezna­me­ná to len to, že je to život iný čo do kva­li­ty, ale že už teraz máme život, do kto­ré­ho napl­no vstú­pi­me až vzkrie­se­ním  ale­bo vychvá­te­ním Cir­kvi (Ján 11:23-25).

 

 

Zdro­je

1) Zoznam lite­ra­tú­ry, polož­ka 18), hes­lo „čas“

 

 

Pre­chod na úvod­nú strán­ku – Úvod

Pre­chod na 1. časť

Pre­chod na Naj­nov­šie člán­ky na stránke

 

Umiest­ne­né: 2. júna 2025