Odpad­nu­tie a vytrva­nie spravodlivých

 

Ale vás pro­sí­me, bra­tia, ohľad­ne prí­cho­du náš­ho Pána Ježi­ša Kris­ta a náš­ho zhro­maž­de­nia k nemu… Nech vás nikto nezve­die nija­kým spô­so­bom, lebo deň Kris­tov nena­sta­ne, kým prv neprí­de odpad­nu­tie, a nebu­de zja­ve­ný člo­vek hrie­chu, syn zatra­te­nia (2. Tesa­lo­nic­kým 2:1, 3)

 

V prvom ver­ši apoš­tol Pavel sústre­ďu­je pozor­nosť na dve uda­los­ti. Prvou je počia­tok obdo­bia dru­hé­ho prí­cho­du (pri­chá­dza­nia) Pána Ježi­ša Kris­ta. Dru­hou je uda­losť prí­cho­du náš­ho zhro­maž­de­nia (Cir­kvi) k nemu. Obe uda­los­ti sa z hľa­dis­ka času odo­hra­jú súčas­ne – nasta­nú v jed­nom a tom istom okamžiku.

       O dru­hej uda­los­ti Pavel písal v prvom lis­te (1. Tesa­lo­nic­kým 4:13-18). V tej­to pasá­ži sa hovo­rí o tom, že vsta­nú tí mŕt­vi, kto­rí zomre­li v Kris­tu (verš 16) a potom v jed­nom okam­ži­ku budú spo­lu s nimi, ako jed­na uda­losť,  zo zeme vychvá­te­ní živí pat­ria­ci Páno­vi (verš 17). Táto uda­losť nesie aj pome­no­va­nie prvé vzkrie­se­nie, či vychvá­te­nie Cir­kvi. Tým­to okam­ži­kom nastá­va obdo­bie, kto­ré v novo­zá­kon­ných pís­mach je pome­no­va­né ako deň Kris­tov, či deň Pánov. Z ver­šov 1. Tesa­lo­nic­kým 4:16-17 a  2. Tesa­lo­nic­kým 2:1 dostá­va­me, že uda­los­ti vzkrie­se­nia mŕt­vych pat­ria­cich Páno­vi, zo zeme vychvá­te­nia živých pat­ria­cich Páno­vi a počia­tok obdo­bia dňa Kris­tov­ho nasta­nú súčas­ne a dôj­de k nim po zja­ve­ní člo­ve­ka hrie­chu. Vzhľa­dom na našu tému o uda­los­ti počiat­ku obdo­bia dňa Kris­tov­ho, uda­los­ti prvé­ho vzkrie­se­nie mŕt­vych a vychvá­te­nie živých bude­me hovo­riť ako o jed­nej uda­los­ti s pome­no­va­ním vychvá­te­nie Cir­kvi.

       V tre­ťom ver­ši apoš­tol Pavol robí rela­tív­ne dato­va­nie vychvá­te­nia Cir­kvi tým, že ho dáva do súvi­su s uda­los­ťou zja­ve­nia člo­ve­ka hrie­chu (syna zatra­te­nia). Člo­vek hrie­chu je Anti­krist a ten sa ako anti­krist na javis­ku dejín obja­ví (demas­ku­je) v polo­vi­ci posled­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka (Daniel 9:27). Vte­dy sa posa­dí do chrá­mu v Jeru­za­le­me a bude chcieť, aby ho uctie­va­li ako Boha.  Okrem tej­to uda­los­ti vychvá­te­niu Cir­kvi bude pred­chá­dzať ešte aj odpad­nu­tie, kto­ré je témou nasle­du­jú­ce­ho oddielu.

 

Odpad­nu­tie

Vysvet­le­nie pojmu

O odpad­nu­tí bude­me hovo­riť v zmys­le kres­ťan­ské­ho nábo­žen­stva. Jed­no­du­ché vysvet­le­nie toh­to poj­mu znie: „Odpad­nu­tie je zriek­nu­tie sa ale­bo opus­te­nie uctie­va­nia Boha a jeho služ­by.“ Môže­me tiež pove­dať, že v odpad­nu­tí ide o opus­te­nie ale­bo zriek­nu­tie sa, či odvr­hnu­tie vie­ry v evan­je­lium Ježi­ša Kris­ta. Je to vlast­ne vedo­má vzbu­ra pro­ti Bohu.

       Odpad­nu­tie, o kto­rom hovo­rí verš 2. Tesa­lo­nic­kým 2:3, je uda­losť celo­sve­to­vé­ho roz­sa­hu a dôj­de k nej na kon­ci časov. Bude to odpad­nu­tie od vie­ry: „Ale Duch hovo­rí výslov­ne, že v neskor­ších časoch odstú­pia nie­kto­rí od vie­ry…“ (1. Timo­te­jo­vi 4:1; tiež 2. Pet­rov 4:17), „od živé­ho Boha“ (Židom 3:12). K odpa­dá­va­niu od vie­ry, od živé­ho Boha, dochá­dza­lo v minu­los­ti a dochá­dza aj dnes. Člo­vek uve­ril evan­je­liu, nad­chol sa pre myš­lien­ky a posols­tvo kres­ťan­skej vie­ry, pri­po­jil sa k miest­ne­mu zhro­maž­de­niu veria­cich v evan­je­lium Ježi­ša Kris­ta – k zbo­ru prvo­ro­de­ných, kto­rí sú zapí­sa­ní v nebe­siach (Židom 12:22-23).  Po čase sa ale nad­chol pre nie­čo iné a opus­til vie­ru v Boha a zbor veria­cich pat­ria­cich Páno­vi. V posled­ných časoch taká­to situ­ácia bude enorm­ne narastať. 

       V tom­to oddie­le bude­me hľa­dať odpo­veď na otáz­ky ako: Kto odpad­ne od vie­ry v evan­je­lium? Pre­čo k odpad­nu­tiu dôjde?

 

Výcho­dzie stanovisko

Naším sta­no­vis­kom je hlbo­ké pre­sved­če­nie (vie­ra), že spa­se­ný, z vie­ry ospra­vedl­ne­ný člo­vek o spa­se­nie nija­kým spô­so­bom neprí­de – je spa­se­ný a ospra­vedl­ne­ný raz a navž­dy. Boh si kaž­dé jed­no krvou Ježi­ša Kris­ta vykú­pe­né a Svä­tým Duchom zape­ča­te­né nové stvo­re­nie zacho­vá až do več­nos­ti. Z jeho ruky sa nestra­tí ani jeden, kto je novým stvo­re­ním v Kris­to­vi. V tom­to sme si úpl­ne istí a z tej­to pozí­cie chá­pe­me, hovo­rí­me a vykla­dá­me aj uda­los­ti posled­ných čias a prí­beh odpadnutia.

       Ďal­ším výcho­dis­ko­vým sta­no­vis­kom je vyučo­va­nie Pána Ježi­ša v podo­ben­stve o roz­sie­va­čo­vi. V tom­to podo­ben­stve sa hovo­rí o reak­cii ľudí na zves­to­va­né, „roz­sie­va­né“ Božie slo­vo. Tým slo­vom, kto­ré sa zves­tu­je všet­kým ľudom, je evan­je­lium spa­se­nia z milos­ti Ježi­ša Kris­ta. V podo­ben­stve všet­ci ľudia pat­ria do jed­nej zo šty­roch pôd, šty­roch sku­pín (Matúš 13:3-23; Marek 4:3-20; Lukáš 8:5-15). Len štvr­tá sku­pi­na roz­umie slo­vu, prij­me ho, podrží si ho a pri­ne­sie úro­du (Matúš 13:23).

       Do prvej sku­pi­ny pat­ria ľudia, kto­rí slo­vo poču­jú, ale mu nero­zu­me­jú a neprij­mú ho – hneď ho odmiet­nu (Matúš 13:19). O dru­hej sku­pi­ne je uve­de­né, že títo slo­vo s nad­še­ním prij­mú, ale len dočas­ne, sú dočas­ní – veria len dočas­ne a neskôr sa, keď nasta­ne súže­nie ale­bo pre­na­sle­do­va­nie pre slo­vo, pohor­šu­jú a odpa­dá­va­jú. O tre­tej sku­pi­ne je uve­de­né, že títo slo­vo poču­li, ale von­kaj­šie okol­nos­ti poču­té slo­vo udu­su­jú a pre­to pre Božie krá­ľov­stvo nepri­ná­ša­jú žia­den úži­tok – sú neuži­toč­ní. V ďal­šom tex­te sa na dru­hú a tre­tiu sku­pi­nu zame­ria­me podrobnejšie.

 

Dru­há a tre­tia pôda (sku­pi­na)

Dru­há pôda  (ska­la, skal­na­té miesta)

„A na skal­né mies­ta posia­ty je ten, kto čuje slo­vo a hneď ho pri­jí­ma s rados­ťou. Lež nemá v sebe kore­ňa, ale je dočas­ný, a keď nasta­ne súže­nie ale­bo pre­na­sle­do­va­nie pre slo­vo, hneď sa pohor­šu­je“ (Matúš 13:20 -21).

 

„A podob­ne sú tí, kto­rí sa sejú na skal­na­tých mies­tach, kto­rí, keď poču­jú slo­vo, hneď ho s rados­ťou berú, lež nema­jú v sebe kore­ňa, ale sú dočas­ní; a potom, keď nasta­ne súže­nie ale­bo pre­na­sle­do­va­nie pre slo­vo, hneď sa hor­šia“ (Marek 4:16-17).

 

„A tí na ska­le sú takí, kto­rí, keď poču­jú, pri­jí­ma­jú slo­vo s rados­ťou, ale tí nema­jú kore­ňa, kto­rí veria do času a včas poku­še­nia odpa­dá­va­jú“ (Lukáš 8:13).

 

Tre­tia pôda (tŕnie)

„A zase posia­ty do tŕnia je ten, kto čuje slo­vo, ale sta­rosť toho­to sve­ta a zvod bohat­stva udu­su­je slo­vo, a býva bez úžit­ku“ (Matúš 13:22).

 

„A sú iní, kto­rí sa sejú do tŕnia; to sú takí, kto­rí poču­li slo­vo, ale sta­ros­ti toho­to sve­ta a zvod bohat­stva a iné žia­dos­ti, vchá­dza­jú­ce do srd­ca, udú­ša­jú slo­vo, a býva bez úžit­ku“ (Marek 4:18-19).

 

„A zase to, kto­ré pad­lo do tŕnia, to sú takí, kto­rí poču­li, ale idúc býva­jú udu­se­ní sta­ros­ťa­mi, bohat­stvom a roz­ko­ša­mi živo­ta a nedo­ná­ša­jú úžit­ku“ (Lukáš 8:14).

 

Dôvo­dy odpadnutia

Ľudia dru­hej pôdy sú dočas­ní a keď nasta­ne čas súže­nia, pre­na­sle­do­va­nia pre Božie slo­vo, poku­še­nia hneď sa pohor­šu­jú a odpa­dá­va­jú.

       Ľudia tre­tej pôdy poču­li Božie slo­vo, ale sta­ros­ti sve­ta, zvod bohat­stva, roz­ko­še živo­ta a rôz­ne žia­dos­ti, kto­ré vstu­pu­jú do ich srd­ca, im Božie slo­vom udu­su­jú. Títo nepri­ná­ša­jú úžit­ku, sú neuži­toč­ní. Poču­té Božie slo­vo si svet­ský­mi veca­mi udusili.

       Ľudia s dočas­nou vie­rou exis­tu­jú od samé­ho počiat­ku zves­to­va­nia evan­je­lia a dôvo­dy ich odpad­nu­tia tiež. Poču­jú evan­je­lium, s nad­še­ním ho príj­mu a pri­po­ja sa k miest­ne­mu zbo­ru. Môžu sa zapá­jať do služ­by v zbo­re a ostat­ných akti­vít. V zbo­re boli osvie­te­ní a ochut­na­li nebes­ké­ho daru a sta­li sa účast­ný­mi Svä­té­ho Ducha a ochut­na­li dob­ré slo­vo Božie a rôz­ne moci budú­ce­ho veku (Židom 6:4-5).

       V ich živo­toch však nasta­ne chví­ľa, keď sa im do ces­ty posta­ví nie­kto­rá z vyš­šie meno­va­ných prí­čin odpad­nu­tia. Poču­té slo­vo im je udu­se­né a ich dočas­ná vie­ra ich opus­tí. Títo ľudia opúš­ťa­jú vie­ru v evan­je­lium Ježi­ša Kris­ta, odpa­dá­va­jú od tej­to vie­ry, obra­ca­jú sa k Bohu chrb­tom a odchá­dza­jú za nie­čím iným (verš 6). Pre­to­že vie­ra ľudí tých­to dvoch sku­pín, ako vyuču­je Pán Ježiš, je dočas­ná a poču­té slo­vo udu­se­né zna­me­ná to, že ich vie­ra nebo­la spa­si­teľ­ná a oni spa­se­ní nikdy ani nebo­li. K odpa­dá­va­niu od vie­ry v evan­je­lium, k opúš­ťa­niu zbo­rov (kres­ťan­ských zhro­maž­de­ní) dochá­dza­lo, dochá­dza a bude dochá­dzať aj počas posled­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka a to až do trú­be­nia sied­me­ho anje­la (Zja­ve­nie Jána 11:15) – vte­dy dôj­de k vychvá­te­niu Cirkvi. 

       Sme ale pre­sved­če­ní, že v odpad­nu­tí, o kto­rom píše apoš­tol Pavel v 2. lis­te Tesa­lo­nic­kým 2:3, ide ešte ove­ľa viac než len o také odpad­nu­tie, ako o ňom píše­me v pred­chá­dza­jú­cich odse­koch. Bude to odpad­nu­tie od vie­ry a uctie­va­nia his­to­ric­ké­ho Ježi­ša Kris­ta z Naza­re­ta. Bude to odpad­nu­tie od vie­ry a uctie­va­nia Božie­ho Syna pri­šlé­ho v ľud­skom tele a uve­re­nie v Anti­kris­ta, kto­rý bude čis­to, len, ľud­ské­ho pôvo­du a pod­sta­ty (pri­ro­dze­nos­ti). Anti­kris­ta budú uctie­vať ako zasľú­be­né­ho Spa­si­te­ľaa (Mesiá­ša). Ale nie­len to! Bude to uctie­va­nie nie­len Anti­kris­ta (šel­my), ale aj Sata­na (dra­ka): „A kla­ňa­li sa dra­ko­vi, kto­rý dal šel­me takú moc, a kla­ňa­li sa i šel­me a hovo­ri­li: Kto je podob­ný šel­me, a kto môže bojo­vať s ňou?!“ (Zja­ve­nie 13:4) To je otvo­re­ná vzbu­ra voči Bohu.

       K tomu­to odpad­nu­tiu bude dochá­dzať pre­dov­šet­kým v dobe od počiat­ku posled­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka až po trú­be­nie sied­me­ho anje­la. Vše­obec­ná mien­ka o prvej polo­vi­ci sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“, s kto­rou sa sto­tož­ňu­je­me, je, že to bude obdo­bie rela­tív­ne­ho celo­sve­to­vé­ho poko­ja a pros­pe­ri­ty, kto­ré zabez­pe­čí Anti­krist. V tej­to dobe (prvých tri a pol roka) Anti­krist bude pôso­biť ešte „v uta­je­ní“ a navo­nok ako „mie­rot­vor­ca a dob­ro­di­nec“. Nasto­lí rela­tív­ny pokoj a bez­pe­čie pre­dov­šet­kým pre Izra­el: „Lebo keď budú hovo­riť: Pokoj a bez­peč­nosť, vte­dy náh­le prí­de na nich zahy­nu­tie ako bolesť na tehot­nú ženu, a neuj­dú“ (1.Tesalonickým 5:3).

       V tom­to prvom tri a pol roč­nom obdo­bí bude veľ­ký zvod a odpad­nu­tie. Mno­hí uve­ria v Anti­kris­ta a budú ho nasle­do­vať. Jeho úspe­chy v celo­sve­to­vom roz­sa­hu a to, že sa bude vydá­vať za Izra­e­lu zasľú­be­né­ho Mesiá­ša dosiah­nu to, že zve­die na svo­ju stra­nu mno­hých nie­len z Izra­e­la, ale aj z ostat­ných náro­dov sve­ta. A potom, ako sa na kon­ci prvých tri a pol roka demas­ku­je tým, že sa posa­dí do chrá­mu v Jeru­za­le­me, v dru­hých tri a pol roka, bude pre­na­sle­do­vať aj svä­tých Božích – z Cir­kvi a z Izra­e­la – a bude sa mu dariť, bude ich pre­má­hať (Daniel 7:21 a 54; Zja­ve­nie 13:7).

       Aj ten­to jeho „úspech“  bude pris­pie­vať k odpad­nu­tiu tých, kto­rí sú dru­hou a tre­ťou pôdou, kto­rých vie­ra je dočas­ná ale­bo poču­té slo­vo evan­je­lia udu­se­né. Ľudia s dočas­nou vie­rou budú vystra­še­ní aj z toho, že aj svä­tí Boží budú zabí­ja­ní a budú opúš­ťať cir­kev­né zbo­ry. Až keď sa napl­nia obe tie­to uda­los­ti – zja­ve­nie člo­ve­ka hrie­chu (Anti­kris­ta) a odpad­nu­tie zo zbo­rov tých s dočas­nou vie­rou –, dôj­de k vychvá­te­niu Cirkvi.

 

Záver toh­to oddielu

Pán Ježiš v podo­ben­stve o roz­sie­va­čo­vi hovo­ril o šty­roch dru­hoch pôdy. Kaž­dý jeden člo­vek je vzhľa­dom na zves­to­va­né, „roz­sie­va­né“ Božie slo­vo jed­nou zo šty­roch dru­hov pôdy – kaž­dý jeden pat­rí do jed­nej z tých­to šty­roch sku­pín. Všet­ky šty­ri sku­pi­ny Božie slo­vo poču­jú, ale lem štvr­tá sku­pi­na Božie slo­vo prij­me, roz­umie mu, podrží si ho a pri­ná­ša úro­du, čo zna­me­ná, že ho trva­le vlast­ní – má Božie slo­vo – a žije ním. Ľudí štvr­tej sku­pi­ny nachá­dza­me aj v Zja­ve­ní Jána ako tých, kto­rí boli zabí­ja­ní, lebo mali slo­vo Božie, sve­dec­tvo Ježi­ša Kris­ta a pri­ká­za­nie Božie (Zja­ve­nie 6:9-11, 7:9-17, 12:11, 17). A to je opis ľudí, kto­rí pat­ria do Cir­kvi Pána Ježi­ša Kris­ta. Pís­mo vyuču­je, že Cir­kev sa v súže­ní, v čas­ti tri a pol roč­né­ho Jako­bov­ho súže­nia bude nachádzať. 

       V odpad­nu­tí, o kto­rom píše apoš­tol Pavel v 2. lis­te Tesa­lo­nic­kým 2:3, ide oči­vid­ne o odpad­nu­tie od Božie­ho slo­va roz­sie­va­né­ho v zves­ti evan­je­lia Ježi­ša Kris­ta z Naza­re­ta. Odpad­nú od vie­ry v Ježi­ša Kris­ta a príj­mu vie­ru a uctie­va­nie Anti­kris­ta. Pôj­de o oči­vid­nú a vedo­mú vzbu­ru voči Bohu. 

 

 

Vytrva­nie spra­vod­li­vých

Pro­ti­kla­dom odpad­nu­tia od vie­ry v evan­je­lium je vytrva­nie v tej­to viere.

 

Slov­ní­ko­vý význam slo­va „vytr­vať“

Vytr­vať  zna­me­ná: 1. zacho­vať si urči­tý stav, urči­tý vzťah k nie­ko­mu, nie­čo­mu;  vytr­vať, zotr­vať vo svo­jom pre­sved­če­ní bez zme­ny; (z)ostať až do kon­ca ver­ný myš­lien­ke ale­bo nie­ko­mu (ľud­skej bytos­ti); 2. nevzdia­liť sa z mies­ta – vzhľa­dom na našu tému: neopus­tiť spo­lo­čen­stvo svä­tých Božích, zbor.

       Všet­ky vysvet­le­nia význa­mu slo­va vytr­vať, vytrva­nie obsa­hu­jú myš­lien­ku zotrva­nia v pôvod­nom sta­ve až do kon­ca  poža­do­va­né­ho, či potreb­né­ho obdo­bia, či sta­vu. Pre­to­že otáz­ka poby­tu člo­ve­ka vo več­nos­ti, ako koneč­nej des­ti­ná­cii, je otáz­kou vie­ry, sústre­dí­me sa na vie­ru ako súčasť kaž­dé­ho Ada­mov­ho potomka.

       Vysvet­le­nie poj­mu vie­ra podá­va Pís­mo: „A vie­ra je pod­sta­tou toho, na čo sa člo­vek nade­je, pre­sved­če­ním o veciach, kto­ré sa nevi­dia“ (Židom 11:1). Vie­ra je pre­sved­če­nie o tom, čo nevi­dí­me a pod­sta­tou toho v čo dúfa­me. Ten­to mecha­niz­mus má kaž­dý jeden člo­vek – všet­ci sa rodí­me s „mecha­niz­mom vie­ry“. Svet, kto­rý nás obklo­pu­je a v kto­rom žije­me, pozná­va­ne svo­ji­mi zmys­la­mi. Okrem zmys­lo­vé­ho pozna­nia vie­rou pri­jí­ma­me sku­toč­nos­ti, kto­ré sú našim zmys­lom nedo­stup­né. Vie­ra sú oči pre nevi­di­teľ­né a budú­ce. Pozna­nie o vidi­teľ­nom, nevi­di­teľ­nom a náde­ji na budú­ce si ukla­dá­me do mys­le a srd­ca a tvo­rí náš vzťah k vidi­teľ­né­mu a nevi­di­teľ­né­mu – a to je náš svetonázor.

       Všet­ko naše pozna­nie pochá­dza z troch zdro­jov: 1. zmys­lo­vé pozna­nie (zmys­lo­vá skú­se­nosť). Je to pozna­nie zís­ka­va­né vlast­nou skú­se­nos­ťou pro­stred­níc­tvom zmys­lov. Sem pat­rí vedec­ké pozna­nie a pozna­nie o člo­ve­ku a ľud­skej spo­loč­nos­ti, kto­ré sa člo­ve­ku dostá­va­jú vzde­la­ním a infor­má­cia­mi o aktu­ál­nych uda­los­tiach. 2. zja­ve­né pozna­nie. Toto je pozna­nie, kto­ré posky­tu­je Boh. Pat­rí sem pozna­nie o počiat­koch ľud­stva. To, čo Boh zja­vu­je o sebe a pre­dov­šet­kým čo zja­vil v oso­be Ježi­ša Kris­ta z Naza­re­ta. Ďalej to, čo je Svä­tým Duchom dané, zapí­sa­né a zja­ve­né v 66 kni­hách Bib­lie. 3. pozna­nie zís­ka­né sve­dec­tvom iných. Zo všet­kých naj­dô­le­ži­tej­ším pre pobyt vo več­nos­ti je sve­dec­tvo evan­je­lia Ježi­ša Krista.

       V sku­toč­nos­ti všet­ko naše pozna­nie, okrem pozna­nia, kto­ré zís­ka­va­me svo­jou vlast­nou zmys­lo­vou skú­se­nos­ťou, je spro­stred­ko­va­né pozna­nie a pri­jí­ma­me ho vie­rou! Takým je aj pozna­nie, kto­ré sa nám dosta­ne zves­ťou evan­je­lia, kto­rú zves­tu­jú Boží slu­žob­ní­ci, ale­bo ho zís­ka­me z Bib­lie – obe sú člo­ve­ku zja­ve­né Svä­tým Duchom. Evan­je­lium sa zves­tu­je všet­kým ľuďom a všet­ci, kto­rí ten­to Boží dar vie­rou prij­mú a – ako hovo­rí Pís­mo, keď vyzna­jú Pána Ježi­ša svo­ji­mi ústa­mi a uve­ria vo svo­jom srd­ci, že ho Boh vzkrie­sil z mŕt­vych, budú spa­se­ní  (Rím­skym 10:8-11) – stá­va­jú sa novým stvo­re­ním v Kris­to­vi. Boh ich ospra­vedl­ňu­je – pri­po­čí­ta­va im spra­vod­li­vosť Ježi­ša Kris­ta – a v jeho očiach sú už navž­dy spra­vod­li­vý­mi. Títo sú štvr­tou pôdou z podo­ben­stva o rozsievačovi.

       Všet­ci, kto­rí Boží dar vie­ry v oso­bu a die­lo Ježi­ša Kris­ta pri­ja­li a vyzná­va­jú Ježi­ša Kris­ta z Naza­re­ta ako svoj­ho Pána a Spa­si­te­ľa, sú tou­to vie­rou aj strá­že­ní. Ich vie­ra je trva­lá. Vo vie­re v Ježi­ša Kris­ta vytrva­jú do svo­jej smr­ti, ale­bo ako živí až do vychvá­te­nia Cir­kvi. V tej­to vie­re zotrva­jú v uda­los­tiach súže­nia aj v prí­pa­de muče­níc­kej smr­ti, kto­rou oslá­via Boha.  Pat­ria Bohu, pat­ria Páno­vi Ježi­šo­vi Kris­to­vi a nikto ich z ruky Otca a Syna nevy­trh­ne. Več­nosť budú trá­viť v Božej prí­tom­nos­ti v novom Jeru­za­le­me. V takom­to zmys­le a isto­te píše­me v celom tom­to cyk­le o tých, kto­rí sú nové stvo­re­nie v Kris­to­vi, kto­rí žijú a zomie­ra­jú v Páno­vi bez ohľa­du na okol­nos­ti živo­ta a smrti. 

 

Na záver tej­to čas­ti otáz­ky: Akú vytrva­losť v súže­niach a v pre­na­sle­do­va­ní pre Božie slo­vo by živí veria­ci pat­ria­ci Páno­vi (Cir­kev) pre­ja­vi­li, keď by boli vychvá­te­ní pred posled­ným Danie­lo­vým týž­deň-rokom? Vo veľ­kom súže­ní pre­na­sle­do­va­te­ľom svä­tých Božích bude Anti­krist, kto­rý bude pôso­biť až v rám­ci posled­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka. Koho by Anti­krist pre­na­sle­do­val, keď by svä­tí Boží majú­ci slo­vo Božie a sve­dec­tvo Ježi­ša Kris­ta (Cir­kev) do posled­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka (obdo­bia vlá­dy Anti­kris­ta) ani nevs­tú­pi­li? Tie­to otáz­ky pat­ria pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu, kto­rý učí, že Cir­kev bude vychvá­te­ná pred posled­ným Danie­lo­vým týždeň-rokom.

 

 

Pre­chod na úvod­nú strán­ku – Úvod

Pre­chod na Pro­lóg 

Pre­chod na pokra­čo­va­nie

Pre­chod na Naj­nov­šie člán­ky na stránke

 

 

Umiest­ne­né: 10. mar­ca 2025