Čias­toč­né vychvá­te­nie a vychvá­te­nie po súže­ní (postt­ri­bu­la­ci­oniz­mus)

A. Čias­toč­né vychvátenie

Pod­ľa toh­to uče­nia len veria­ci, kto­rí „bde­jú“  a Pánov  prí­chod „oča­ká­va­jú“ budú uzna­ní za hod­ných toho, aby unik­li hrô­zam súže­nia. Pod­ľa Char­le­sa C. Ryrie­ra (Zákla­dy teoló­gie, Bib­los 1994, Tři­nec) rámec toh­to uče­nia je nasledovný:

Stú­pen­ci toh­to uče­nia veria v spa­se­nie z milos­ti a isto­tu a bez­peč­nosť zacho­va­nia svä­tých. Pre ten­to stav však uvá­dza­jú jed­nu dôle­ži­tú výnim­ku. Pre veria­ce­ho, kto­rý odbo­čí z ces­ty nehro­zí  zatra­te­nie, ale stra­ta účas­ti (podie­lu) na Kris­to­vom krá­ľov­stve. Kaž­dý veria­ci má prá­vo účas­ti na tom­to krá­ľov­stve, ale o toto prá­vo môže prí­sť svo­jou neposlušnosťou.

Nie­kto­rí učia, že krst vo Svä­tom Duchu a napl­ne­nie Duchom je len pre nie­kto­rých, ale nie pre všet­kých veria­cich. To sa potom odrá­ža v tom, že len duchov­ní veria­ci budú vza­tí do neba, aby tak unik­li súženiu.

Prvé vzkrie­se­nie je chá­pa­né ako odme­na a odpla­ta len pre duchov­ných veria­cich. Ostat­ní veria­ci, kto­rí tým nie sú víťaz­mi, budú vzkrie­se­ní až po tisíc­roč­nom krá­ľov­stve. Pre­to dru­hé vzkrie­se­nie (bež­ne chá­pa­né ako vsta­nie k súdu len neve­ria­cich), bude vzkrie­se­ním veria­cich aj neveriacich.

Prie­beh čias­toč­né­ho vychvátenia

Stú­pen­ci čias­toč­né­ho vychvá­te­nia učia, že vychvá­te­nie a vzkrie­se­nia víťa­zia­cich veria­cich bude pre­bie­hať vo via­ce­rých fázach. Dôj­de k nim:

Pred súže­ním  Tes­ne pred súže­ním budú duchov­ní živí veria­ci vychvá­te­ní a mŕt­vi budú vzkriesení.

Počas súže­nia  V prie­be­hu sedem­roč­né­ho súže­nia budú v rôz­nych inter­va­loch bra­ní do neba veria­ci, kto­rí v dobe prvé­ho vychvá­te­nia ešte nebo­li pri­pra­ve­ní. Toto tvr­de­nie opie­ra­jú o ver­še Zja­ve­nie 7:9, 14, 12:5 (die­ťa, syn zachra­ňu­je veria­cich), 16:15-16 (pri tom­to vychvá­te­ní budú veria­ci zachrá­ne­ní pred bit­kou pri Har­ma­ge­do­ne a ide o koneč­né vychvá­te­nie v samom záve­re súženia).

Po tisíc­roč­nom krá­ľov­stve  Po skon­če­ní tisíc­roč­né­ho krá­ľov­stva dôj­de k vzkrie­se­niu tých veria­cich, kto­rým unik­li pred­chá­dza­jú­ce vza­tia do neba, kto­ré boli za odme­nu. Záro­veň dôj­de i ku vzkrie­se­niu neveriacich.

Pro­ti­re­če­nie toh­to uče­nia Písmu

Toto uče­nie odpo­ru­je Pís­mu pri­naj­men­šom v nasledovnom:

Apoš­tol Pavol v 1. lis­te Korintským15:51 píše, že všet­ci bude­me pre­me­ne­ní, razom, v oka­mi­hu, pri zatrú­be­ní posled­nej trú­by. Pre­me­ne­ní, čiže vychvá­te­ní bude­me razom všet­ci a nie iba niektorí.

V krs­te Svä­tým Duchom (1. Korint­ským 12:13) sú všet­ci veria­ci pokrs­te­ní (pono­re­ní, vlo­že­ní) v Kris­to­vo telo. Tak a pre­to sa budú všet­ci veria­ci pat­ria­ci Kris­to­vi podie­ľať na zasľú­be­niach a požeh­na­niach vychvá­te­nia Cir­kvi a kra­ľo­va­nia s Kristom.

Vychvá­te­nie nie je odme­nou za zbož­ný život. Odme­nou za zbož­né žitie sú koru­ny (ven­ce).

Záver: Uče­nie odpo­ru­je Pís­mu a pre­to ho bez obáv nie­len­že môže­me, ale aj tre­ba odmietnuť. 

B. Vychvá­te­nie po skon­če­ní súže­nia (postt­ri­bu­la­ci­oniz­mus)

Pod­ľa toh­to uče­nia vychvá­te­nie Cir­kvi a dru­hý fyzic­ký prí­chod Kris­ta– vidi­teľ­né Kris­to­vo zostú­pe­nie na zem –, sú jed­na a tá istá uda­losť, uda­losť jed­né­ho a toho isté­ho okam­ži­ku. Teda, že sa jed­ná o dve strán­ky jed­nej a tej istej uda­los­ti. Dôj­de k nej na kon­ci veľ­ké­ho súže­nia (Jako­bov­ho súže­nia), kto­rý je totož­ný s kon­com posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka. Počas celé­ho sedem­roč­né­ho obdo­bia Danie­lov­ho „týžd­ňa“ Cir­kev sa bude nachá­dzať na zemi a bude pod­lie­hať všet­kým uda­los­tiam toh­to obdo­bia (vrá­te­ne vylie­va­nia sied­mych čiaš Božie­ho hnevu).

Cir­kev teda bude vychvá­te­ná zo zeme v ústre­ty Kris­to­vi vte­dy, keď Kris­tus bude vidi­teľ­ne zostu­po­vať z neba dole na zem. Stret­nú sa vo vzdu­chu (v povet­rí) a spo­lu  fyzic­ky vidi­teľ­ne zostú­pia na zem. Potom na zemi spo­lu zahá­jia  Kris­to­ve tisíc­roč­né krá­ľov­stvo. Inak pove­da­né, vychvá­te­nie Cir­kvi, dru­hý Kris­tov prí­chod a usta­no­ve­nie tisíc­roč­né­ho krá­ľov­stva pre­beh­ne tak­mer súčas­ne. Pod­ľa toh­to uče­nia Cir­kev prej­de celým sedem­roč­ným obdo­bím posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ a tým aj celým tri a pol roč­ným Jako­bo­vym súžením.

Nie­kto­ré argu­men­ty, kto­ré postt­ri­bu­la­ci­ona­liz­mus pred­kla­dá, sú správ­ne. Naprí­klad, postt­ri­bu­na­lis­ti pou­ka­zu­jú, že pasá­že ako Zja­ve­nie 6:9, 12:17, 13:7 pod­po­ru­jú ten­to pohľad v tom, že evi­den­tne  svä­tí Boží (Cir­kev) budú v súže­ní. Tiež to, že svä­tí Boží budú na neja­ký čas vyda­ní do Anti­kris­to­vej ruky a bude to on, kto­rý ich bude pre­na­sle­do­vať a zabí­jať (Daniel 7:21-22, 25; Matúš 24:21-22; Zja­ve­nie 6:11). Toto ale učí aj uče­nie o vychvá­te­nie Cir­kvi v prie­be­hu dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“.

Toto uče­nie je naj­me­nej pocho­pi­teľ­ne zo všet­kých uče­ní o vychvá­te­ní. Naj­zá­važ­nej­ším je, že postt­ri­bu­la­ci­oniz­mus nedá­va žiad­ny pries­tor pre dve veľ­ké uda­los­ti Cir­kvi. Prvou je súd pred súd­nou sto­li­cou Kris­to­vou (1. Korint­ským 3:10-15; 2. Korint­ským 5:10). Dru­hou je svad­ba Barán­ko­va (Zja­ve­nie 19:6-10). Obe sa odo­hra­jú v nebe­siach (vo več­nos­ti) a ešte pred­tým, ako Pán zostú­pi na zem. Táto sku­toč­nosť uče­nie o vychvá­te­nie Cir­kvi po súže­ním (postt­ri­bu­la­ci­oniz­mus) úpl­ne dis­kva­li­fi­ku­je. Je posta­ču­jú­cim dôvo­dom pre úpl­né a nekom­pro­mis­né odmiet­nu­tie toh­to uče­nia. Nie je potreb­né uvá­dzať ďal­šie protiargumenty.

Pokra­čo­va­nie v ďal­šej časti

Späť na Pro­lóg

Umiest­ne­né: 13. 1. 2025