ko-

 

kon­tra­dik­cia -ie ž. (lat.) ale­bo pro­ti­re­če­nie  je tvr­de­nie obsa­hu­jú­ce vzá­jom­ne si odpo­ru­jú­ce myš­lien­ky, roz­por, logic­ký spor; vzá­jom­né pôso­be­nie protikladov.

 

Struč­ne: slo­vom „kon­tra­dik­cia„ sa ozna­ču­jú pro­ti­re­če­nia v prehláseniach.

 

Kon­tra­dik­cia je zlo­že­né slovo:

Pred­po­na „kon­tra-“ má význam „pro­ti-„. „dik­cia“ -ie ž. /lat./ odb. indi­vi­du­ál­ny spô­sob vyjad­ro­va­nia, vyslo­vo­va­nia, tech­ni­ka hovo­re­né­ho slo­va, reči.

 

Prí­klad kon­tra­dik­cie (pro­ti­re­če­nia, vnú­tor­ne pro­ti­re­či­vé­ho výro­ku): Anič­ka je man­žel­ka sta­ré­ho mlá­den­ca.

 

 

kon­glo­me­rát -u m. /lat./ 1. vec, kto­rá vznik­la spo­je­ním rôz­no­ro­dých vecí 2. geol. Usa­de­ná hor­ni­na vznik­nu­tá stme­le­ním hru­bých zaob­le­ných úlom­kov 3. arch. Zlo­ži­té zosku­pe­nie sta­veb­ných hmôt do archi­tek­to­nic­ky vyvá­že­né­ho cel­ku  4. ekon. sústre­de­nie spo­lu nesú­vi­sia­cich tech­no­lo­gic­kých odvet­ví pod jed­nu finanč­nú kontrolu