nemec­ký kovo­ry­tec a vynálezca

 

Johann Guten­berg sa naro­dil ako syn kup­ca v roku 1 400 v mes­te Mainz vo vte­daj­šej Rím­sko-nemec­kej ríši. Zomrel  v roku 1 468 vo svo­jom rod­nom mes­te. Pre­slá­vil sa hlav­ne vyná­lez­mi v oblas­ti mecha­nic­kej kníhtlače.

 

Guten­ber­gov hlav­ný vyná­lez nebo­la samot­ná kníh­tlač, tá bola vynáj­de­ná už pred ním. Mecha­nic­ké roz­mno­žo­va­nie písa­né­ho tex­tu pozna­li už Číňa­nia, kto­rí už v 8. sto­ro­čí tla­či­li z dre­ve­ných dosiek do kto­rých bol text vyre­za­ný ruč­ne. Pre Euró­pu mecha­nic­ké roz­mno­žo­va­nie tex­tu obja­vil a zdo­ko­na­lil prá­ve Guten­berg.  Jeho hlav­ná záslu­ha spo­čí­va v tom, že vyna­šiel tla­čia­ren­ský lis, tla­čia­ren­ský stroj, kto­rý sa neskôr roz­ší­ril po celom sve­te. Táto uda­losť je dato­va­ná do roku 1 450.

 

Pred­tým sa prak­ti­zo­va­la tlač, že sa kaž­dá jed­na strán­ka bola samos­tat­ne vyre­za­la do dre­va, nanies­la sa far­bou a vytla­či­la. Potom sa táto mat­ri­ca moh­la vyho­diť a nová strán­ka muse­la byť vytvo­re­ná nová. Guten­berg pri­šiel s myš­lien­kou zosta­viť strán­ku z jed­not­li­vých zna­kov (pís­men), kto­ré sa dali pre­sku­piť a zno­va pou­žiť na inú stra­nu, čo celú tlač pod­stat­ne zlac­ni­lo a urých­li­lo. Guten­ber­gov vyná­lez tla­čia­ren­ské­ho stro­ja umož­nil tla­čiť veľ­ké množ­stvo celej knihy. 

 

Význam Guten­ber­ge­rov­ho vynálezu

Kníh­tlač sa už v prvých desať­ro­čiach od svoj­ho vzni­ku šíri­la rých­lym tem­pom do západ­nej Euró­py a sever­né­ho Talian­ska, teda tam, kde boli výbor­ne pros­pe­ru­jú­ce hos­po­dár­ske pome­ry obchod­ných a uni­ver­zit­ných miest.  A postup­ne sa roz­ší­ri­la do celé­ho sveta.

 

Počia­tok kníh­tla­če sa pova­žu­je za jeden z naj­vý­raz­nej­ších tech­nic­kých fak­to­rov pokro­ku na pra­hu novo­ve­ku. Ruko­pis­ná kni­ha, kto­rej for­ma sa ustá­li­la v 2. – 4. sto­ro­čí n. l. sa roz­ši­ro­va­la opi­so­va­ním, čo bolo veľ­mi zdĺha­vé a náklad­né. Jej pou­ží­va­nie bolo pre­dur­če­né pre­dov­šet­kým pre cen­trá vzde­la­nos­ti a pre vyš­šie spo­lo­čen­ské kru­hy. Tla­če­ná kni­ha však bola lac­nej­šia a dostá­va­la sa medzi šir­šie stred­né vrstvy oby­va­teľ­stva. V tom­to obdo­bí sa obja­vo­va­li tla­če i v národ­ných jazy­koch opro­ti pre­vlá­da­jú­cej latinčine.

 

Prvá tla­čia­reň na Slo­ven­sku vznik­la v Bra­ti­sla­ve asi v rokoch 1477–1480. Prvá slo­ven­ská kni­ha, o kto­rej sa vie, že bola vytla­če­ná na Slo­ven­sku, vyšla v roku 1 581 v Bar­de­jo­ve. Bol to pre­klad Lut­he­rov­ho katechizmu. 

 

V roku 1 455 Guten­berg uro­bil hro­mad­nú tlač tzv. Guten­ber­go­vej Bib­lie. Bola to prvá Bib­lia, kto­rá sa na sve­te obja­vi­la vo väč­šom množ­stve. Guten­berg sa však dostal do prob­lé­mov – nebol dob­rý obchod­ník a jeho finanč­né prob­lé­my ho dovied­li až k zha­ba­niu stro­jov a do prob­lé­mov so záko­nom. Zomrel v roku 1468 v chudobe.

 

Dnes môže­me pove­dať, že jeho prá­ca vied­la k infor­mač­nej revo­lú­cii a maso­vé­mu roz­ší­re­niu tla­če­né­ho slo­va najprv v celej Euró­pe a násled­ne v celom sve­te. Mala veľ­ký vplyv na ďal­šie obdo­bia ľud­ských dejín, ako boli bez­pro­stred­ne rene­san­cia, pro­tes­tant­ská refor­má­cia a všet­ky ďalšie.

 

Guten­berg je počí­ta­ný medzi najvp­lyv­nej­šie osob­nos­ti dejín ľud­stva. Jeho vyná­lez je pova­žo­va­ný za naj­dô­le­ži­tej­ší vyná­lez dru­hé­ho tisícročia.